Prípady hyperinflácie sa objavili niekoľko krát v priebehu minulého storočia – presne 55 krát – ako dôsledok experimentovania vlád so zákonnými menami (fiat peniazmi) opierajúcimi sa o ich plnú dôveru a krytie. V dobe, keď plná dôvera a krytie boli stratené a nepochopené, držitelia nestabilných mien na celom mali prázdne vrecká. 

Bankovka v hodnote 1000 nikaragujských codobov  bola znova vydaná v hodnote 200 000 nikaragujských cordobov v neskorých osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia, počas obdobia inflácie.

Táto situácia sa často opakuje a je typická pre rozvojové krajiny. Vhodným príkladom sú krajiny Južnej Ameriky, ktoré museli čeliť dlhovej kríze postihujúcej región v v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Na druhej strane, dokonca aj najväčšie ekonomiky sveta ako Čína, Nemecko a Francúzsko, čelili počas svojej existencie devastujúcim hyperinfláčným  obdobiam.

Z historického hľadiska, hlavným predchodcom hyperinflácie je vojna, ktorá výrazne znižuje výkon ekonomiky daného štátu a ničí kapitálové zásoby krajiny. V tomto prípade, je takmer vždy súčasťou aj zlý stav menovej a fiškálnej politiky štátu, najmä nasledujúci po vojne.

Ekonómovia Steve Hanke a Nicholas Krus zozbierali údaje o všetkých päťdesiatych šiestich  zaznamenaných hyperinfláciách z celého sveta, v ich štúdií z roku 2012. My Vám ponúkame deväť najhorších z nich.
 

1. Maďarsko: August 1945 – Júl 1946

Denná miera inflácie:

207 %

Zdvojnásobenie cien každých: 15 hodín

Príbeh: Maďarsko bolo zdecimované po druhej svetovej vojne. Vzhľadom k jej nešťastnému statusu povojnovej zóny, predpoklady indikovali, že štyridsať percent maďarských kapitálových zásob bolo zničených počas vojny.

Pred druhou svetovou vojnou sa Maďarsko pod nátlakom pripojilo k štátom Osy. Počas vojny dlh Maďarska narastal kvôli zvýšeniu produkcie pre potreby nemeckého vojenského úsilia. Avšak, Nemecko tento dlh nikdy nesplatilo. Neskôr, keď Maďarsko v roku 1945 podpísalo mierovú zmluvu so spojencami, krajina bola zaviazaná zaplatiť sovietom veľké odškodné. Samotné odškodné predstavovalo 25 až 50 percent maďarského rozpočtu počas obdobia hyperinflácie. Medzitým, menová politika krajiny bola v podstate nastavená pre potreby sovietov pomocou Spojeneckej Kontrolnej Komisie.

Maďarská centrálna banka varovala pred nepriaznivým koncom ak tlačenie peňazí pre splatenie odškodného bude pokračovať. Avšak, sovieti ovládajúci komisiu nemali najmenší záujem o ich názor. Tento postoj utvrdil niektorých ľudí k záveru, že hyperinflácia bola umelo spôsobená za účelom splnenia politického cieľa – zničenia strednej vrstvy. (Bomberger and Makinen 1983)

Zdroje: Hanke and Crus (2012), Bomberger and Makinen (1983)


2. Zimbabwe: Marec 2007 – November 2008

Denná miera inflácie:

98 %

Zdvojnásobenie cien každých: 25 hodín

Príbeh: Hyperinflácií v Zimbabwe predchádzali dlhé roky prudkého úpadku výkonu ekonomiky, ktorý bol spôsobený za vlády Roberta Mugabeho a jeho pozemkovej reformy v rokoch 2000-2001. Reforma zapríčinila vyvlastnenie pozemkov, prevažne od „bielych“ farmárov, a ich následnú distribúciu a privlastňovanie osobám väčšinovej černošskej populácie. To všetko viedlo k päťdesiat percentnému poklesu výkonu ekonomiky v priebehu nasledujúcich deviatych rokov.

Socialistické reformy a nákladné zapojenie do Kongskej občianskej vojny viedlo k obrovskému deficitu vládneho rozpočtu. V tom istom čase, občania Zimbabwe začali opúšťať krajinu a tým populácia krajiny začala klesať. Tieto dva faktory – zvýšenie vládnych výdavkov a zníženie základných daní, donútilo vládu k monetizácií fiškálneho deficitu.

3. Juhoslávia / Srbská Republika: Apríl 1992 – Január 1994

Denná miera inflácie:

65 %

Zdvojnásobenie cien každých: 34 hodín

Príbeh: Po páde Sovietskeho Zväzu Juhoslávia čelila poklesu svojej úlohy na medzinárodnom poli. V minulosti bola kľúčovým geopolitickým hráčom spájajúci východ a západ. Avšak, vládnuca komunistická strana musela čeliť takému istému tlaku ako samotný sovieti. To nakoniec viedlo k rozpadu Juhoslávie a jej rozčleneniu na niekoľko samostatných krajín pozdĺž etnických línii. Čo následne viedlo k niekoľkým vojnám, ktoré boli prejavom ako novovzniknuté krajiny chceli vyriešiť otázku ich nezávislosti.

V období rozpadu krajiny, samotný obchod medzi novými krajinami bývalej Juhoslávie kolaboval spoločne s priemyslom. Následné medzinárodné embargo na vývoz z krajín bývalej Juhoslávie dokončilo celkový úpadok krajiny.

Petrovic, Bogetic a Vujosevic (1998) vysvetľujú: Novovzniknutá Juhoslovanská zväzová republika v porovnaní s ostatnými štátmi, ktoré sa oddelili, ako Srbsko a Chorvátsko si udržiavala byrokraciu z obdobia pred rozdelením. To postupne prispievalo k federálnemu deficitu. V snahe speňažiť federálny a ďalšie deficity, centrálna banka stráca kontrolu nad produkciu peňazí a to zapríčiňuje hyperinfláciu.
          

4. Weimarská Republika: August 1922 – December 1923

Denná miera inflácie:

21 %

Zdvojnásobenie cien každých: 3 dni, 17 hodín

Príbeh: Hyperinflácia v dvadsiatich rokoch devätnásteho storočia, ktorá postihla Weimarskú Republiku bola výsledkom prehry v prvej svetovej vojne v roku 1918. Ako dôsledok prehry, Nemecko muselo zaplatiť veľké odškodné víťazným krajinám, aby im vynahradili náklady vzniknuté na ich strane.

Avšak, Nemecku nebolo umožnené vyplácať reparácie v existujúcej mene – papierová marka – keďže samotná mena bola oslabená počas vojny a to v dôsledku, že Nemecko financovalo svoje vojenské ťaženie prostredníctvom vypožičaných prostriedkov.

V snahe zaplatiť všetky reparácie v inej mene než papierová marka, Wiemarská Republika bola donútená predať veľké množstvo tejto meny a kúpiť meny, ktoré boli vhodné na platenie. Keď v roku 1921 boli všetky povojnové reparácie splatené, politika predaja tejto meny za akúkoľvek cenu viedli k znehodnoteniu meny a nekontrolovateľnej hyperinflácií.
 

5. Grécko: Máj 1941 – December 1945

Denná miera inflácie:

18 %

Zdvojnásobenie cien každých: 4 dni, 6 hodín

Príbeh: Fiškálny rozpočet Grécka s pohyboval od 271 mil. (mena – drachma) prebytku v roku 1939 do 790 mililiónového deficitu v dôsledku začiatku druhej svetovej vojny (dramatický pokles zahraničného obchodu). To pripravilo pôdu pre už aj tak sa zhoršujúcu fiškálnu politiku Grécka od  napadnutia mocnosťami v roku 1940.

Dodatočné náklady uložené na Grécko „bábkovou vládou“ menovanou mocnosťami počas ich okupácie obsahovali umiestnenie 400 000 vojakov na gréckom území a odškodné pre okupantov.   

Okrem toho, národný príjem Grécka prudko klesol z 67.4 miliárd v roku 1938 na 20 miliárd (mena – drachma) v roku 1942. Ako daňové prijmi klesali, Grécko sa muselo uchýliť k monetarizácií v centrálnej banke, aby zaplatilo vyššie uvedené výdavky a financovalo splatenie zvyšného dlhu.
 

6. Čína: Október 1947 – Máj 1949  

Denná miera inflácie:

14 %

Zdvojnásobenie cien každých: 5 dni, 8 hodín

Príbeh: Po druhej svetovej vojne bola Čína rozdelená občianskou vojnou. Nacionalisti a komunisti bojovali o krajinu samotnú a predstavili konkurenčné meny v čase keď v krajine končil menový systém, ktorý bol rozdelený medzi desať médií výmeny v roku 1948.

Nová mena vstúpila do centra pozornosti počas konfliktu – Cambell a Tullock (1945) vysvetľujú, že tieto tri vlády (spoločne s japonskými okupantmi) sa zaoberali „menovou politikou“, ktorá mala za účel rôznymi spôsobmi podkopať nepriateľské meny.

Nacionalisti sa rozhodli uchýliť k obrovskému rozpočtovému deficitu aby udržali dostatočné financovanie konfliktu. Preto museli svoje výdavky kryt tlačou dostatočného množstva peňazí, čo v konečnom dôsledku viedlo k nezvládnuteľnej hyperinflácií. (Tomu predchádzalo odstúpenie od strieborných štandardov v Číne roku 1935) Do svojho peňažného plánu dokonca zapojili aj Taiwanskú centrálnu banku a to spôsobilo hyperinfláciu aj na Taiwane. 
 

7. Peru: Júl 1990 – August 1990

Denná miera inflácie:

5 %

Zdvojnásobenie cien každých: 13 dni, 2 hodín

Príbeh: Peru bojovalo s infláciou dlho počas druhej polovice dvadsiateho storočia. Počas prvej polovice osemdesiatych rokov keď bol prezidentom Fernando Belaunde Terry, Peru muselo čeliť úsporným opatreniam zo strany veriteľov IMF pokračujúcej latinsko-americkej finančnej kríze.

Ekonóm Thayer Watkins tvrdí, že administratíva prezidenta Terry-ho urobila reformy, ktoré boli v súlade s odporúčaním IMF. Avšak pravdou bol opak. V tej dobe ekonomika čelila stagnácií. Podľa voličov, hlavnú vinu niesli úsporné opatrenia zo strany IMF hoci dané odporúčania neboli vôbec zavedené do platnosti.

Tento stav viedlo k voľbe prezidenta Alan-a Garcia-iu v roku 1985. Garcia nariadil populistické ekonomické reformy, ktoré viedli len k oslabeniu ekonomiky. Neskôr zabránil Peru obchodovať na medzinárodných trhoch. Tvárou v tvár nedostatočnému prístupu k úverom a zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam  pretrvávajúca vysoká inflácia v Perú dosiahla úroveň hyperinflácie.
 

8. Francúzsko: Máj 1795 – November 1796

Denná miera inflácie:

5 %

Zdvojnásobenie cien každých: 15 dni, 2 hodín

Príbeh: Francúzska revolúcia (1789-1799) prišla po období kedy Francúzsko fungovalo s výraznými dlhmi z vojnových konfliktov, vrátane Americkej vojny za nezávislosť od Veľkej Británie.

Jedna z hlavných ekonomických stratégii francúzskej revolúcie bolo znárodnenie pôdy vo vlastníctve katolíckej cirkvi. Cirkev bola považovaná za ľahký terč pre majetkové vyvlastnenie z množstvom pôdy vo vlastníctve a mala relatívne malý vplyv v novom politickom režime.

Vláda neskôr vydala assignats – papierové platidlo- ktoré umožňovalo držiteľom ho neskôr zameniť za pozemky. Avšak, vláda skončila na vydávaní veľkého množstva asignátov za účelom ukončiť deficit, čo viedlo k hyperinflácií.
 

9. Nikaragua: Jún 1986 – Marec 1991

Denná miera inflácie:

4 %

Zdvojnásobenie cien každých: 16 dni, 10 hodín

Príbeh: V Nikarague roku 1979 prebehla revolúcia, ktorá postavila na čelo moci komunistov Sandinistas. Toto sa udialo na pozadí globálnej recesie a finančnej kríze naprieč veľkej časti Latinskej Ameriky vyvolanej rekordne vysokou úrovňou dlhu a neschopnosťou národov splatiť tie dlhy.

Nikaragujská ekonomika bola zdevastovaná revolúciou – HDP sa kumulatívne zmenšil o 34 % v rokoch 1978-1979. Keď Sandinistas prevzali moc znárodnili veľkú časť ekonomiky, ďalej prispievali k ekonomickým nepokojom a zavádzali veľkým zotavením.

Tvári v tvar tejto situácií, Nikaragujská vláda rozhodla pre expanzívnu fiškálnu politiku a pre úvery zo zahraničia na stimuláciu domáceho dopytu. Toto utrácanie, ktoré sa zväčšilo v druhej polovici desaťročia za účelom financovania vojny proti Contras. Kým silné kapitálové kontroly a pevný výmenný kurz ponechali zo začiatku infláciu na vavrínoch, ekonomická reforma z roku 1985 odkláňajúca sa od týchto politik rozpútala potláčanú infláciu nikaragujskej ekonomiky.

Preložil: Marek Košuda

Zdroj: TheJournal

Facebook komentár