Zlato je manipulované (je to však v poriadku)

Cena zlata je aktívne riadená centrálnymi plánovačmi a ich zástupcami. Hlavným vinníkom sa tu zdajú byť americké orgány, keďže je táto manipulácia najočividnejšia na americkom otvorenom trhu so zlatom. Zväčša toto ´riadenie´ vyústilo v ponechávanie ceny zlata stúpať, nie však príliš veľa, ani príliš rýchlo.

Pre vlády a centrálnych bankárov bola cena zlata vždy objektom záujmu. Dôvod je veľmi jednoduchý: Zlato je objektívnym meradlom úrovne fiat peňazí, či sú manažované dobre alebo zle.

Kedykoľvek sa vládne s papierovými peniazmi zle, cena zlata sa stane dôležitým barometrom. A preto je zlato silným kandidátom na ´riadenie´. Alebo ´manipulovanie´. Či už uprednostníte jedno alebo druhé slovo, stále ide o rovnaký zámer.

Niektorí z vás pravdepodobne gúľajú očami, pretože verili, že cena zlata nie je manažovaná.

Ide o zaujímavú vec, pretože ide proti tomu, čo si väčšina myslí. Je to podobné, ako si myslieť, že dom v Las  Vegas nemá štatistickú výhodu.

Dlho by sme mohli špekulovať, prečo viera, že ´zlato nie je manipulované´ je taká  populárna, my to však robiť nebudeme. Namiesto toho iba poznamenáme, že ľudia, ktorí tomu veria – a vy môžete byť medzi nimi – reagujú pudovo, často so silnými emóciami ako je hnev a pohŕdanie, či dokonca úzkosť.

Keď sa pri rozhovore na určitú tému zdvihnú silné emócie, zvyčajne je v hre viera – a nie fakty a logika. Skúsenosť ma naučila, že ak je niekto odmietavý alebo nahnevaný, keď príde do reči manipulácia ceny, najlepšie je s tým hneď skončiť a prejsť na inú tému. Žiadna kombinácia logiky a faktov je dosť efektívna proti hlboko zakorenenej viere. Je lepšie si počkať, kým sa objaví ďalší dôkaz, ktorý opäť túto tému nepostaví na nohy.

Avšak pre tých, ktorí  majú myseľ otvorenú, ponúkam veľmi zaujímavé čítanie.

Logika manažovania ceny zlata

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia môžu byť názory prediskutované bez emócií. Spočívajú v dátach a myšlienkach, ktoré môžu byť vedome prístupné a preto sú náchylnejšie na zmenu. 

Je to môj názor, že cena zlata je aktívne riadená a/alebo prehliadaná oficiálnymi orgánmi. Čisto z kvalitatívneho pohľadu, ak by som niekedy riadil systém peňazí, ako je náš súčasný fiat režim, aktívny manažment ceny zlata by som považoval za svoju zvereneckú povinnosť.

Zlato je dôležitým signálnym mechanizmom a celý náš menový systém je založený len na viere. A pochopiteľne všetko, čo by mohlo naštrbiť pochybnosti v tento systém by bolo aj kontrolované, ak by to kontrolované byť mohlo.

Treba zdôrazniť  skutočnosť: ak by zlato náhle vyletelo na $5000 za uncu, u veľmi veľa ľuďoch by vznikli znepokojujúce otázky. Ako napríklad: čo sa to deje s dolárom? Rozpadá sa svet? Rýchly vzrast ceny by určite vyvolal otázky ohľadom súčasného sveta fiat peňazí a to je neodpustiteľný hriech, keď vaše peniaze žijú iba z viery.

Namiesto toho, aby sme sa pýtali, prečo si myslíme, že cena zlata je kontrolovaná sa pýtam, prečo si myslíme, že cena zlata kontrolovaná nie je.

Riadené ceny a signály

Okrem môjho názoru, že vláda má mandát na riadenie ceny zlata, tu je pár  ďalších faktov:

  • Kvantita peňazí je riadená
  • Cena peňazí je riadená (cez úrokové miery)
  • Keďže úrokové miery sú riadené (rozbité?) blízko nuly, znamená to rizikové tolerancie a preferencie sú manažované smerom k vyšším ziskom
  • Cena ropy je riadená otvorene
  • Ceny jedla a energií sú riadené prostredníctvom dotácií, priamo aj skryto
  • Oficiálne štatistiky (napr.: HDP, inflácia, zamestnanosť) sú vysoko neobjektívne a riadené tak, aby rozprávali ružový príbeh na úkor reality, čo znamená, že aj naše vnemy sú riadené

Zo všetkých týchto snáh ma zaručene najväčší dopad manažovanie ceny peňazí.  Vytvára to pôdu takmer pre všetky choroby a podporuje nabaľovanie nadmerného rizika.

Bernanke o úrokových mierach Fedu pri akciách

V denníku Wall Street Journal Bernanke otvorene odhalil niečo, čo už bolo jasné viacerým: Fed kvôli dôležitosti vzostupu cien akcií pri podpore spotrebiteľského míňania veľmi opatrne nasledoval akciové trhy. To znamená, že akciové trhy sú signalizačným nástrojom a Fed, celkom prirodzene, jeho signály zaujímajú.

Fed má záujem o rast akciových trhov, ako o ich pokles.

Toto je reakcia Bernankeho na otázku uvoľňovania menovej politiky QE2 v roku 2010:

Tento prístup uvoľnil finančné podmienky a zatiaľ sa javí ako účinný. Ceny akcií vzrástli a dlhodobé úrokové miery padli po tom, ako investori začali predvídať zatiaľ poslednú činnosť. Ľahšie finančné podmienky podporia ekonomický vzrast.

Napríklad, nižšie hypotekárne sadzby umožnia bývanie a dovolia vlastníkom ich refinancovanie. Nižšie ceny podnikových sadzieb bondov podporia investovanie. Vyššie ceny akcií zvýšia bohatstvo spotrebiteľov a pomôžu zvýšiť dôveru, ktorá môže popohnať míňanie. Zvýšené míňanie povedie k vyšším príjmom a ziskom, ktoré v riadnom cykle podporia ekonomickú expanziu.
(Zdroj)

Áno, Virginia, Fed skutočne pozorne sleduje ceny akcií. A smeruje svoje snahy na zabezpečenie ´riadneho cyklu´. To nie je žiadne prekvapenie.

Vzhľadom na veľkosť  zoznamu riadených cien a signálov, s doslova už ničím, čo by ostalo nedotknuté tzv. efektom “ceny peňazí”, opäť sa pýtame, ako je asi pravdepodobné, že by niečo uniklo pozornosti našich dobromyseľných (celkom určite však zavádzajúcich) centrálnych plánovačov.

Podľa môjho názoru je zlato až príliš dôležité na to, aby bolo len ponechané svojmu osudu. Dôkazy silno naznačujú, že to tak nie je.

Dôkaz manipulácie ceny

Kritici myšlienky cenovej manipulácie sa môžu posmievať a pýtať sa, že ak je zlato skutočne manipulované, ako potom vysvetlíte 590% cenový nárast za posledných 11 rokov?

Myslené je to tak, že ak by bolo zlato manipulované alebo kontrolované, v žiadnom prípade by nebol „dovolený“ až takýto nárast.

V grafe hore vidíme, že zlato bolo v posledných 3 rokoch v pozoruhodne stabilnom raste. Akoby bolo pod cenou zlata pravítko a kde sa cena len zriedka kedy odchýli od svojej trajektórie.

Iste, niektorí  môžu nesúhlasiť, že ide o veľmi krátky úsek dát, ktorý by mal podporiť myšlienku cenovej manipulácie, pokiaľ sa nechceme hádať, že bola zmanipulovaná na pekný a stabilný rast (ako keď je balón napĺňaný vzduchom).

Nie len, že sa rozpadá, ale upevňuje dôvod na znižovanie cien, keď preskúmame cenu na denných trhov a nočných.

V tomto ďalšom grafe si všimnite, že ak by si niekto kúpil zlato a držal ho len počas open a close amerického denného fixu, stratil by 70% počas rovnakej periódy, kedy zlato zarobilo 590%.     

Ako tento graf ukazuje, výkon je žalostný. Napríklad, z hypotetického hľadiska si zoberme, že máme v roku 2001 k dispozícii na investovanie do zlata $100 miliónov, pričom by sme nakupovali iba na amerických denných fixoch a predávali iba na amerických nočných fixoch až doteraz, teraz by sme mali iba $31 miliónov, takmer 70% strata iba za 10 rokov. Za rovnaký čas ceny zlata stúpli o 590%.

Tu sa pýtam jednoduchú  otázku: ako je možné, že aktívum, ktoré stúplo na trhoch celého sveta o 590% padlo počas aktívneho obchodovania o 70%?

Obchodovanie je hra s nulovým súčtom, kde pre každého víťaza je jeden porazený. Kto to bol, čo prerobil na týchto denných bitkách na trhu? Ako môže byť takáto neprerušená séria strát pre zlato?

Existuje jeden obchodný  výrok: Hneď, ako sa ustáli trend, iní obchodníci ho identifikujú  a buď doňho nastúpia alebo sa mu vyhnú. Skôr či neskôr sa trend zastaví, pretože sa na ňom príliš mnoho ľudí už vezie a jeho profitabilita sa blíži k nule. Napriek tomu však bol predaj zlata na dennom trh istý víťaz po celé desaťročia.

To, že zlato počas denného trhu tak výrazne padlo a napriek tomu vo všeobecnosti rástlo znamená, že musí byť počas noci veľmi vysoko. A skutočne tomu tak je.

Ľahko zbadáme tento zarážajúci rozdiel v dolnom grafe. Porovnáva výsledky jednoduchej investície „nakúp a drž,“ za posledných 10 rokov vs. aktívnejšia (a chytrejšia) stratégia shortovania zlata počas dňa a následných nákupov počas noci.

Táto stratégia zachytáva aj denné straty a nočné zisky do jednoduchého, kombinovaného obrovského zisku, s návratnosťou cez 5000% za poslednú dekádu, a to iba pri malých korekciách, pričom hravo porážalo samotné zlato desaťnásobne.

Po čase môže tento samo-posilňujúci aspekt prilákať na trh iných účastníkov, ktorí sa pridajú  k výpredajom na denných trhoch. Keby to aj tak bolo a mala by sa udržať neutralita (čo by pri obchodovaní malo byť vždy), tieto pozície by museli byť následné späť odkúpené. A vzhľadom na fakt, že zlato stúplo v tomto časovom rozmedzí na takmer 600%, nebol by na to počas denného obchodovania bezpečný čas.

Takže otázka stále pretrváva: Kto v tomto trhu predáva a ako veľké sú ich pozície? Nezaobalene, koľko zlata vlastne zostalo vo Fort Knox? Inak povedané, čo presne všetko je obsiahnuté v $180 miliardovej kolónke „iné aktíva“ v súvahe Fedu? Že by pozície na podvodné zlaté futures?

Prvotné známky snahy o manipuláciu

Ďalšou odstrašujúcou výzvou pri myšlienke, že zlato nie je manipulovateľné je, že taká myšlienka vyžaduje, aby sme predpokladali, že všetky doterajšie snahy na jeho manipuláciu sú snahy minulé.

Jednu vec viem, že keď sa tento nástroj ukázal byť efektívny – či už tajnými injekciami likvidity Fedu alebo nákupmi hypotékou krytých cenných papierov – tento nástroj zvykne byť znovu a znovu používaný a to vo zvýšenom počte. To znamená, že čo funguje sa nikdy nezahodí; je to iba odložené bokom na čas, kedy to bude opäť potrebné.

Najlepšie, čo by sme mohli tvrdiť je, že zlato nemá v súčasnosti žiadny legitímny signalizačný mechanizmus a preto kontrolovanie jeho ceny bolo posunuté bokom. Zatiaľ…

Alebo ak skutočne veríme, že zlato má dôležitú signalizačnú funkciu, ťažko argumentovať, že jeho cena je jednoducho určovaná „trhom“.

Príklad:

Predseda Fedu Arthur Burns poslal 3. júna 1975 Gerardovi Fordovi „Memorandum pre prezidenta“, v ktorom okrem iných, aj štátny tajomník Henry Kissinger a budúci predseda Fedu Alan Greenspan, diskutovali o zlate a najmä jeho férovej hodnote, čo je aj napriek predošlým krokom prezidenta Nixona téma, ktorá si zaslúži pozornosť, keďže zlato za 4 krátke roky od odstúpenia od zlatého štandardu v 1971 stabilne rástlo.

V skratke sa celý Burnsov argument točí okolo rovnosti zlata a peňazí a ďalej poukazuje na to, že ak by Fed toto kľúčové partnerstvo nekontroloval, „ľahko by mohlo zmariť naše snahy kontroly svetovej likvidity,“ tiež však „nebezpečne predvídať tvar budúceho menového systému.

Ďalej však memorandum poukazuje na rozsiahlu úroveň manipulácie cien zlata centrálnymi bankami a to aj po tom, ako bol zlatý štandard oficiálne zrušený. Problémom pri určovaní férovej trhovej ceny zlata: riziko tvorby masívnej likvidity, ktorá v 1975 „v rezervách krajín mohla vyústiť v navýšenie $150 miliárd v nominálnej hodnote.“

Bolo by zaujímavé  sledovať, čo by sa stalo, ak by bolo dovolené zlatu priradiť  jeho skutočnú hodnotu. A to je podľa Burnsa hrozba: „tvorba likvidity takéhoto rozsahu by vážne ohrozila, možno až zmarila, naše snahy o kontrolovanie inflácie na rozumnej úrovni.“

Okrem zbytočného pozorovania, že aj pred 34 rokmi to bolo až bolestne očividné, ako môže taká „masívna“ likvidita viesť k nekontrolovateľnej inflácii, Fed sa zaujímal o toto potenciálne riziko, čo poukazuje na pokrytectvo Fedu, že pokiaľ ide o utápanie sveta nadmernými kusmi papiera, iba USA by malo mať toto právo.
(Zdroj)

Ak by cena nebola ´kontrolovaná,´ dôsledky monetárnej politiky by boli odstránené od priamej kontroly monetárnych byrokratov. Zlato bolo hrozbou pre inštitúciu, oddanej navyšovaniu efektivity a sily. Predpokladom na upustenie od boja o kontrolu nad cenou zlata musí byť niečo, čo sa ešte nikdy nestalo: ochota opustiť byrokratické tlaky.

K dispozícii máme od roku 1969 London Gold Pool a od 1980 zase politiku silného doláru, ktoré odhaľujú, že cena zlata bola oficiálne monitorovaná a kontrolovaná kvôli požadovanej úrokovej sadzbe alebo dolárovej sile.

Z Wikipedie:

London Gold Pool zastrešoval zlaté rezervy skupiny 8 centrálnych bánk v USA a 7 v Európe, ktoré1. 11. 1961  súhlasili vzájomne spolupracovať v rámci brettonwoodskeho systému na udržaní a ochrany ceny zlata na $35 za uncu rôznymi intervenciami na londýnskom trhu so zlatom.

Centrálne banky vzájomne počas cenových výkyvov zlata koordinovali jeho metódy predaja na trhu podľa ranného londýnskeho fixingu, kedy bývala cena najnižšie. USA ponúkli na predaj 50% svojej zásoby zlata. Cenu sa darilo kontrolovať 6 rokov, až kým prestal systém pracovať tak, ako mal, pretože cena bola príliš nízka a Francúzsko sa rozhodlo opustiť Pool. Pool skolaboval v marci 1968.

Kontroly v London Gold Pool boli nasledované snahou o potlačenie ceny zlata s dvojstupňovým systémom oficiálnej výmeny a transakciami na otvorenom trhu, toto zlaté okno však skolabovalo v 1971 a vyústilo v začiatok rýchleho býčieho trhu zlata až na úroveň $850 v roku 1980.
(Zdroj)

Pointou je, že potlačovanie ceny zlata je v tomto prípade čistou záležitosťou histórie, ktorá bola svedomito preštudovaná. Nejako sa mi zdá, že ľudia zabudli na históriu, a čo je zvláštne, potlačovanie ceny zlata v dnešných dňoch považujú za menej pravdepodobné, ako kedysi. Hovorím zvláštne, pretože počet zjavných trhových intervencií sa v posledných rokoch enormne zvyšoval a človek si môže myslieť, že to zmierni odpor k myšlienke, že aj zlato je aktívne riadené.

Ponuka a dopyt

Takže ak je zlato predmetom manipulácie – alebo vplyvu alebo kontroly, ak uprednostňujete tieto názvy – spôsobom, ktorý spoľahlivo drží cenu na uzde, prečo by sme ho potom mali kupovať? V niekoľkých dôležitých ohľadoch je to preto, že zlato ostáva predmetom oficiálneho záujmu a tajomstiev.

Zákony ponuky a dopytu nám hovoria, že hocičo lacnejšie ako trhová cena, zažije dopyt silnejší, ako je očakávaný. Čo sa týka zlata sa môžeme domnievať, že nákupy zlata boli posilňované inak slabšou cenou.

Každý, kto nedávno nakúpil zlato patrí medzi tých, čo profitujú z nie vždy lacného nákupu. Či už súkromní alebo oficiálni nákupcovia zlata, všetci dostali skutočne veľmi dobrú cenu. Kde môžete byť vy vďačí za menej nákladné zlato, ktoré pridáte k svojim ďalším zásobám, takisto je vďačná aj India a Čína a to na národnej úrovni.

Ak sa pracuje na budúcom zlatom štandarde, každý kto bude mať v tom čase zlato vyhráva. Oficiálne zásoby zlatých akcií držané centrálnymi bankami reprezentujú iba jednu akciu zlata. India vždy mala robustný domáci trh zlata. Zlato vždy prúdi do Indie, avšak sa zdá, akoby už odtiaľ nikdy nevyšlo.

Čína pre svojich občanov zlegalizovala a neskôr zmodernizovala trh zlata, čo sa odrazilo aj na predajoch, ktoré robustne vzrástli. Nemecko nedávno uvažovalo nad vrátením svojho zlata, ktoré je momentálne držané vo federálnej banke v New Yorku, s obavou, či by zlato nebolo bezpečnejšie za svojimi vlastnými hranicami.

Vzhľadom na otrasenú dôveru pri podvode spáchanom MF Global je nedôverčivosť krajín voči USA celkom oprávnená.

Všetci hovorili, aká zaujímavá hra sa okolo zlata deje a moje podozrenie je, že práve prípadná remonetarizácia je skutočným motivátorom. Pokiaľ to prejde, tlaky na cenu zlata sa ukážu ako veľmi nešťastné chyby, ktoré poskytujú krátkodobú politickú a trhovú náplasť na nadmernú tlač peňazí.

Zdroj: ZeroHedge

Facebook komentár