Donald Trump si ešte stále musí získať podporu vrcholných Republikánov, ako sú Mitt Romney a bývalý prezident Geroga W. Bush. Ale už si získal podporu viacerých veľkých politikov  po celom svete.

Mnohí z nich sú ale, povedzme, kontroverzní. Niektorí riadia autoritárske režimy alebo majú volené pozície potlačené do najväčšieho extrému. Niektorí z nich sa zhodujú s Trumpom v otázke imigrácie, iní, ako sa zdá, ho podporujú najmä preto, lebo Trumpove izolačné zahranično-politické plány by pomohli ich vlastným ambíciám.

Pozrite sa na osem kontroverzných politikov, ktorí podporujú Donalda Trumpa.
 

Vladimir Putin

Vladimir Putin, prezident Ruska, bol jeden z prvých postáv, tak v USA ako aj mimo nich, ktorí vyjadrili svoju podporu pre Trumpa.

„Je to veľmi okázalý muž, veľmi talentovaný, o tom niet pochýb,“ povedal Putin na decembrovej tlačovej konferencii. „Je absolútny líder prezidentskej kampane tak ako ju vidíme teraz. Hovorí, že sa chce pohnúť na inú úroveň vzťahov, prehĺbiť vzťahy s Ruskom. Ako by sme to mohli neprivítať? Samozrejme, že to privítame.“

Ak by sa Trump stal prezidentom, pravdepodobne by to bolo pre Rusko prospešné – miliardár vyjadril podporu izolujúcim zahranično-politickým vzťahom, kritizoval NATO a vyjadril osobný obdiv voči Putinovi.

Vzťah Ruska a Spojených štátov boli v nedávnych rokoch často prinajmenšom diskutabilné.

„Čo sme za posledné dva roky počuli zo západných novín a televízie bolo voči Rusku veľmi kritické,“ povedala pre Reuters moskovská expertka na Rusko-americké vzťahy Victoria Zhuravleva. „Takže ak počujete niečo, čo voči vašej krajine nie je až tak kritické, ba dokonca až priateľské, je to ako: ‘Vďaka Bohu, je tam človek, s ktorým sa môžeme rozprávať: Donald Trump.’“
 

Geert Wilders

Geert Wilders, zakladateľ a vodca Holandskej strany Slobody, v decembri vyjadril svoju podporu Donaldovi Trumpovi a jeho dočasnému návrhu na moslimskú imigráciu do Spojených štátov.

„Dúfam, že [Trump] sa stane nasledujúcim prezidentom USA,“ tweetol Wilders. „Dobrý pre Ameriku, dobrý pre Európu. Potrebujeme odvážnych vodcov.“

Wildersova politická kariéra bola vo väčšej miere definovaná proti-Islamskými vyjadreniami. V roku 2008 produkoval film, kde bok po boku porovnával Korán s 9. Septembrom a inými útokmi, a v roku 2011 prirovnal Korán  k Hitlerovmu Mein Kampfu.
V júli navrhol zákaz moslimskej imigrácie do EU.

Wilders, ktorý dúfa, že bude v marci zvolený za premiéra, plánuje vyhlásiť referendum o členstve jeho krajiny v EU, hovoril s delegátmi na Národnom Republikánskom Zhromaždení „Gayovia za Trumpa“ ktoré sa konalo v Clevelande.

„Situácia v dnešnej Európe je horšia ako kedykoľvek predtým. Európa v skutočnosti kolabuje, imploduje, exploduje. Máme tu teroristické útoky jihádistov takmer každý týždeň,“ povedal. „Dôvodom tohto všetkého je, samozrejme, desaťročia dlhá politika otvorených hraníc, otvorených hraníc a kultúrneho relativizmu; najväčšia choroba dnešnej Európy.“
 

Matteo Salvini

25. Apríla  – výročie oslobodenia Talianska od fašistickej vlády v roku 1945 – sa pravicový Taliansky politik Matteo Salvini stretol s Donaldom Trumpom vo Filadelfii.

Neskôr na to vyjadril Trumpovi jednoznačnú podporu, hovoriac, že preferuje „legálnosť a bezpečnosť“ Trumpovej politiky, pred „katastrofálnou“ politikou Baracka Obamu a Angely Merkelovej. 

Salvini je lídrom Severnej Ligy, alebo Lega Nord, ktorá začala ako separatistická „proti-politická“ strana, ktorá sa podľa Politico, zasadzuje za oddelenie bohatšieho severu Talianska od chudobnejšieho juhu. Strana sa stala v nedávnych rokoch viacej stálou, viacej populárnou, a to vďaka bývalému premiérovi Silviovi Berlusconimu, ktorý dostal stranu do vládnej štruktúry. Pod Salvinim bola charakterizovaná ako „proti-imigrantská“ a „euroskeptická“.

Salvini, počas svojej politickej kariéry vyjadril viacero radikálnych názorov – vrátane februárového tvrdenia, že Benito Mussolini počas Druhej Svetovej Vojny vykonal ako spojenec Adofa Hitlera veľké veci.
 

Kim Jong Un

Zvolenie Trumpa za prezidenta by zjavne bolo vítané v autoritárskom režime Severnej Kórei, kde sa väčšinou americkými voľbami veľmi netrápia.

Editoriál v štátnych novinách, ktoré boli publikované v máji, nazval Trumpa „múdrym politikom“ a „ďalekozrakým prezidentským kandidátom,“ a to vďaka jeho návrhu na stiahnutie amerických vojsk z Južnej Kórei.

„Prezident, za ktorého musia americkí občania voliť, nie je nudná Hillary –  ktorá požadovala adaptovanie Iránskeho modelu na vyriešenie nukleárnych problémov na Kórejskom polostrove – ale Trump, ktorý hovoril o priamom dialógu so Severnou Kóreou,“ hovorí editoriál.

V editoriáli sa síce hovorí, že bol napísaný hosťovským prispievateľom, ale jeho publikovanie v médiu, ktoré je známe tým, že je patriotické, navodzuje atmosféru, že jeho názory sa zhodujú s Pchjongjangom.

Trump dokonca v júni povedal, že by bol otvorený stretnutiu s Kim Jong-Unom – čo je prvýkrát za posledné desaťročia, čo americký politik také niečo navrhol.

„Porozprával by som sa s ním,“ povedal Trump pre Reuters. „Nemal by som žiaden problém sa s ním porozprávať.“
 

Nigel Farage

Nigel Farage, niekdajší vodca Britskej Strany Nezávislosti a vodca pro-Brexit kampane, povedal týždeň po referende, že Trump by bol najlepším prezidentom, pre vzťah s Veľkou Britániou.

„Myslím si, že pre Spojené Kráľovstvo by bol Trump lepší ako bol Barack Obama, o tom niet pochýb,“ povedal Farage pre CNN. „Donald Trump sa odváži hovoriť o veciach, ktoré sa ostatní snažia len zamiesť pod koberec.“

Farage taktiež vyjadril svoje nesympatie voči Trumpovej rivalke.

„Neexistuje nič na svete, čo by ma prinútilo voliť za Hillary Clinton,“ dodal. „Reprezentuje niečo ako politickú elitu. Je to akoby si myslela, že má nejaké božské právo na danú pozíciu.“

Trump opakovane chválil Britských občanov za rozhodnutie opustiť EU, kampaň, ktorá bola čiastočne postavená na proti-imigrantských názoroch a názoroch proti zriadeniu – niektoré z hlavných síl, ktoré vystrelili Trumpa do jeho pozície ako Republikánskeho kandidáta.
 

Marine Le Pen

Marine Le Pen, ktorá vedie sociálne konzervatívnu, nacionalistickú, proti-imigrantskú Stanu Národného Frontu vo Francúzsku, povedala začiatkom Júla, že ak by mala tú možnosť, tak by volila Trumpa.

Nazvala ho „slobodným človekom“ a povzbudzovala Američanov, aby volili „hocikoho, len nie Hillary Clinton.“ Dodala, že „to, čo sa Američanom páči je, že je to človek nezávislý od Wall Street, od trhov a od finančných lobingov a dokonca nezávislý od svojej vlastnej strany.

Le Penn, ktorej strana sa stáva stále viac populárnou, stúpa v predvolebných prieskumoch na budúcoročné francúzske prezidentské voľby, čím ďalej tým viac. Sľúbila, že vyhlási referendum na francúzske členstvo v Európskej Únii, a že ak Francúzi nezvolia odchod z EU tak odstúpi.

Jean-Marie Le Pen, otec Marine a zakladateľ a niekdajší vodca Národného Frontu, taktiež Trumpa schvaľuje. Jean-Marie bol odstránený ako vodca strany v minulom roku kvôli jeho extrémnym názorom – nazval Nacistickú okupáciu nie „celkom nehumánnou“ a navrhol, že Ebola by mohla vyriešiť európsky „imigračný problém,“ napríklad. 
 

Viktor Orban

Maďarský premiér Viktor Orban koncom júla vyhlásil, že podporuje Trumpovu kandidatúru a stal sa tak prvou európskou hlavou štátu, ktorá verejne oznámila svoju preferenciu v nastávajúcich amerických voľbách.

Na návšteve v Rumunsku, Orban chválil názory „bezúhonného Amerického prezidentského kandidáta.“ Po tom, ako počul Trumpove nápady na boj s terorizmom povedal, „Ja sám by som lepšie nevymyslel čo Európa potrebuje.“

Tak ako Trump, Orban tlačil na postavenie múru okolo hraníc a bol proti prijatiu Sýrskych utečencov.

„Maďarsko nepotrebuje ani jedného migranta na to, aby fungovala ekonomika, alebo aby bola populácia na  udržateľnej úrovni, alebo aby mala krajina budúcnosť,“ povedal na tlačovej konferencii v Budapešti v júli. „Pre nás migrácia nie je riešením, ale problémom … nie liekom ale jedom, nepotrebujeme to a nebudeme to tolerovať.“

Orban je vytrvalo proti taktike EU na prerozdelenie migrantov medzi 28 národov a Maďarsko toto rozhodnutie právne napadlo.
 

Robert Mugabe

Mugabe, dlhoročný prezident Zimbabwe a jeden z najnotorickejších Afrických diktátorov, svoju podporu voči Trumpovi nevyjadril doslovne, ale údajne  nedávno načrtol svoje preferencie.

Na stretnutí s americkými zákonodarcami Chrisom Coonsom a Adamom Schiffom, ktoré sa konalo koncom Júla, sa Mugabe spýtal, prečo spojené štáty stále sankcionujú Zimbabwe. Coons a Schiff odpovedali, že sankcie, ktoré boli v platnosti od roku 2002, boli udelené kvôli porušovaniu ľudských práv a neslobodným voľbám.
Podľa Coonsa Mugabe odpovedal: „Keď bude [Trump] vašim prezidentom, budete si želať aby ste boli ku mne priateľskejší.“
Trump nepublikoval žiadne vyjadrenie o vzťahoch so Zimbabwe, ak by sa stal prezidentom. Ale v júni Hillary Clinton porovnala Trumpove ekonomické návrhy k fiškálnej politike k Zimbabwe z roku 1990 – kedy rapídne tlačenie peňazí na zaplatenie dlhov viedlo k hyperinflácii. 

Preložila: Katarína Dobrotinová

Zdroj: TheGuardian, Yahoo

Facebook komentár