MMF_Najbohatsi_ludia_sveta_neplatia_dostatocne_vysoke_dane_2017

Medzinárodný menový fond (MMF) v nedávnej správe vyhlásil, že príjmová nerovnosť brzdí dlhodobý ekonomický rozvoj. Tvrdí, že bohatí ľudia by mali platiť vyššie dane. Môžu si to predsa dovoliť.

Analýza MMF dokladuje, že v bohatých krajinách, akou sú napríklad Spojené štáty, sa daňový systém stáva čoraz menej progresívnym. Je tomu tak najmä od roku 1980, po ktorom sa výrazne znižovali marginálne daňové sadzby ľudí s vysokým príjmom. Správa hovorí o tomto trende ako o hlavnom prispievateľovi k ostrému zvyšovaniu príjmovej nerovnosti, ktorou trpia Spojené štáty a ďalšie bohaté národy.

Súvisiace: Buffett: “Treba zamedziť rozdielom medzi bohatými a pracujúcimi”

MMF tvrdí: „Upadajúci trend daňovej progresie v rozvinutých ekonomikách korešponduje zo znižovaním dane z príjmu fyzických osôb, ktoré sa nachádzajú v hornej časti rozdelenia príjmov. Priemerná hodnota progresívnej dane v členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) poklesla medzi rokmi 1981 a 2015 z hodnoty 62% na úroveň 35%.“

Naľavo: Daňová progresia v členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v rokoch 1981 až 2016. Modrá krivka zobrazuje kapacitu progresívnej dane, červená predstavuje progresiu priemerných daňových sadzieb. Napravo: Vývoj sadzieb dane z príjmov bohatých fyzických osôb vo vybraných rozvinutých ekonomikách sveta.

Naľavo: Daňová progresia v členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v rokoch 1981 až 2016. Modrá krivka zobrazuje kapacitu progresívnej dane, červená predstavuje progresiu priemerných daňových sadzieb. Napravo: Vývoj sadzieb dane z príjmov bohatých fyzických osôb vo vybraných rozvinutých ekonomikách sveta.

V správe sa píše: „Viaceré daňové reformy po roku 1990 zahŕňali zvyšovanie hranice nezdaniteľnej časti základu dane a zároveň znižovanie dane z príjmu fyzických osôb s vysokým príjmom. To viedlo k tomu, že daňové zaťaženie sa presunulo z oblasti veľmi nízkych príjmov a veľmi vysokých príjmov na stredné triedy obyvateľstva. Daňové systémy môžu byť dokonca ešte menej progresívne ako naznačujú výsledky analýzy. Bohatí jedinci majú totiž často prístup k daňovým úľavám a viac možností, ktorými sa môžu daniam úplne vyhnúť.“

MMF sa odklonil od tradičného dôrazu na úsporné ekonomické opatrenia a zameral sa na politiku, ktorá je orientovaná voči chudobným skupinám obyvateľstva. Takáto zmena prístupu predstavuje výrazný odklon od doterajších princípov inštitúcie.

Vitor Gaspar, ktorý je riaditeľom oddelenia MMF pre fiškálne záležitosti, počas krátkej tlačovej konferencie v meste Washington povedal: „Inkluzívny rast by mal byť našou prioritou.“ Jesenné zasadnutie Medzinárodného menového fondu sa bude konať vo Washingtone už najbližší víkend.

Správa ďalej uvádza: „Nadmerná nerovnosť môže narušiť sociálnu súdržnosť, viesť k politickej polarizácii a v konečnom dôsledku spomaliť ekonomický rast.“

Politická realita

Správa MMF sa objavila niekoľko týždňov po tom, čo prezident Donald Trump zverejnil svoj nový daňový plán. Zdá sa, že nové daňové opatrenia nasmerujú krajinu opačným smerom ako by si to želal MMF.

Trumpov návrh zahŕňa niekoľko zmien v daňovom systéme. Patrí medzi ne zníženie oficiálnej (namiesto efektívnej) daňovej sadzby u firemnej dane z 35% na 20% a zavedenie 25% daňovej sadzby pre takzvané „pass-through“ podniky (zisk alebo strata sa pri nich zdaňuje na úrovni vlastníkov a nie na úrovni firmy), ktoré však väčšinou vlastnia bohatí jedinci. Ďalšou reformou je zrušenie dane z luxusných nehnuteľností, ktorá sa tiež týka iba malého zlomku najbohatších obyvateľov.

Takéto opatrenia pravdepodobne povedú k ďalšiemu zväčšovaniu príjmovej nerovnosti v USA, ktorá dnes dosahuje najvyššiu úroveň od čias Veľkej depresie.

Súvisiace: Miliardár Koch: Systém je “zmanipulovaným” v prospech bohatých

MMF uznáva, že „v praxi je náročné presadzovať reformy, ktoré prispievajú k znižovaniu príjmovej nerovnosti. Dôvodom je, že majetní jednotlivci majú obvykle oveľa väčší politický vplyv prostredníctvom lobingu, prístupu k médiám a väčšej angažovanosti v politickom dianí. Krajiny s nadmerne nerovnomerným rozdelením príjmov fungujú v rámci politických systémov, ktorým dominuje skupina elitných predstaviteľov.“

Fond napriek tomu zdôrazňuje, že zavádzanie takýchto reforiem je kľúčové v záujme zvyšovania rovnosti obyvateľov, ale je tiež jedným z činiteľov v rámci dlhodobo udržateľného ekonomického rastu. MMF udáva: „V súlade s teóriou optimálneho daňového systému by mali byť marginálne daňové sadzby ľudí s vysokým príjmom oveľa vyššie ako sú v súčasnosti.“

MMF teda slušne naznačuje, že bohatí ľudia by mali platiť vyššie dane, pretože si to môžu dovoliť.

 

Zdroj: WSJ, ABC