Problem_6_hodinoveho_pracovneho_dna_velke_naklady_2017

Švédi, ktorí sa tešia 6-hodinovému pracovnému dňu práve dostali zlú správu: náklady prevyšujú prínosy.

Dvojročný experiment zníženia pracovnej doby pri zachovaní úrovne platov, pre opatrovateľky v domove dôchodcov Svartadalens, v meste Göteborg sa aktuálne blíži ku koncu. Avšak jeho zavádzanie prinieslo aj veľmi pozitívne vplyvy, okolo zlepšenie produktivity práce, kreativity a väčšej spokojnosti nielen v práci, ale aj v rodinnom živote.

Mesto však nemá v pláne urobiť z týchto opatrení trvalé, alebo ich rozšíriť do ďalších zariadení. Je jednoznačné, že by bola potreba oveľa väčšieho množstva finančných prostriedkov a dokonca aj pomoc od ústrednej vlády. Pre pokrytie znížených hodín u 68 zdravotných sestier v domove, tak museli najať ďalších 17 zamestnancov, za cenu okolo 12 miliónov švédskych korún (1,3 milióna dolárov).

Súvisiace: Druhý najbohatší muž sveta navrhol 3-dňový pracovný týždeň

Miestny ľavicový politik – Daniel Bernmar, ktorý zodpovedá za riadenie starostlivosti o seniorov obce poznamenal: “Jednoznačne je to spojené s vyššími nákladmi,” … “Je to príliš drahé, aby sme mohli realizovať skrátenie všeobecného pracovného času, v rozumnom časovom horizonte.”

Göteborský experiment je len posledným, v sérii experimentov okolo kratšieho pracovného dňa, ktoré boli vykonané vo Švédsku, v krajine ktorá je tak hrdou na svoj status štedrého sociálneho štátu. Jeho proces bol na celom svete pozorne sledovaný, keďže odborárski aktivisti vychvaľovali progresívne Švédsko, ako vzor pri skrátení pracovného času.

Diskusie vo Francúzsku

Diskusie okolo pracovnej doby sa dostávajú do centra pozornosti aj vo Francúzsku, kde konzervatívny prezidentský kandidát Francois Fillon sa zaviazal zrušiť 35-hodinový pracovný týždeň, ktorý podľa neho už “urobil veľa škody.”

Aj keď historické údaje ukazujú, že dĺžka priemerných pracovných dní vo Švédsku, počas posledného storočia poklesla, v súčasnosti neexistujú žiadne plány na vytvorenie šesťhodinových pracovných dní, na celonárodnej úrovni.

V závislosti na priebežnej správe, sa napriek vytvoreniu pracovných miest v obci, počas prvých 18 mesiacov štúdie podarilo dosiahnuť zníženie nákladov na nezamestnanosť, v pokladnici národnej vlády o 4,7 milióna korún.

Bernmar uviedol, že by rád videl väčší počet štúdií, či skrátený pracovný deň by mohlo viesť k dlhodobejším prínosom pre spoločnosť, ako celok. Jedným z argumentov je, že by mohli umožniť ľuďom zamestnaných v náročných pracovných profesiách predĺžiť ich životnosť.

Nakoniec dodal: “Ja osobne verím, že kratšia pracovná doba má prínos, ako dlhodobé riešenie,” … “Čím bohatšími sa stávame, tým viac musíme využiť tohto majetku iným spôsobom, než je kúpa novšieho automobilu, alebo vyššej spotreby.”

Súvisiace: Milionári podporujú štvordňový pracovný týždeň

Menej choré a šťastnejšie

Experiment ale minimálne ukázal, že kratšia pracovná doba skutočne pomáha fyzickej a psychickej pohode. Opatrovateľky, ktoré pracovali len šesť hodín denne, boli o polovicu menej dní práce neschopnosti, ako ich kolegyne v kontrolnej skupine, ktoré pracovali osem hodín.

Boli viac oddýchnuté a menej vyčerpané. Dovolenku si brali 2,8-násobne menej ako opatrovateľky v druhej skupine.

Sestry začali byť v práci aj viac spokojné. Mali viac entuziazmu a energie pre klientov domova dôchodcov. Okrem toho ich práca nevyšťavila až tak, že sa už nevládali venovať vlastnej rodine.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: MSN, TheIndependent