Nie každému úpadok eura spôsobuje vrásky na čele. Ako povedal Dieter Zetsche, Daimler CEO pre Bloomebrg: „Pre nárast na trhoch ako sú Čína aUSA … pokles eura sa dá považovať za výhodu.“
Podľa Airbus COO, Johna Leahyho, pokles eura o každých desať centov pridáva 1mld. euro k operačnému zisku spoločnosti.
Vzťah, ktorý otáča pokles eura z katastrofy na dôvod k oslavám je určený štruktúrou nákladov a výnosov jednotlivých spoločností. Pokiaľ je väčšina nákladov denominovaná v eurách, tak tie budú klesať. Na druhú stranu, ak je významný podiel výnosov ocenený v dolároch, znamená to nárast týchto hodnôt. V skutočnosti, pokles eura znamená v určitých prípadoch významný posun v redistribúcii vlastného bohatstva tým kladným smerom.
Citeľný je najmä benefit u spoločností, ktoré majú podstatnú časť svojich nákladov zameranú na zamestnancov. S poklesom spoločnej meny sa zlacnela pracovná sila v eurozóne, a teda je lacnejšie zaplatiť Európana za rovnaký objem práce, ako obyvateľa USA. Vzťah, poukazujúci na konkurenčnú výhodu Európy sa týka predovšetkým krajín, ktorých domáce meny sa v krátkom období ocitli v silnej pozícii oproti euru. Ide najmä o Veľkú Britániu, Kanadu či Austráliu.
Zatiaľ čo sa finančné spravodajstvo sústreďuje na krátkodobé korporátne zisky, pozrime sa lepšie na iné dôležité dopady ocenenia eura ako sú podiel na trhu, zamestnanosť a národné ekonomiky. Vo veľmi krátkom období, klesajúce euro znamená pre spoločnosti zamestnávajúce Európanov krátkodobý, ale významný nárast ziskov. Avšak, keď sa pozrieme na stredný až dlhodobý horizont (za predpokladu, že euro zostane oslabené voči doláru), potom spoločnosti môžu získať niečo cennejšie z ekonomického hľadiska – podiel na trhu.
Spoločnosti, ktoré zamestnávajú európsku pracovnú silu získali 13 % výhodu pred americkými spoločnosťami . To znamená, že tieto môžu znížiť svoje ceny o 13 % v porovnaní s konkurenciou, ktorá zamestnáva amerických pracovníkov atým si vydobyť významnejšie postavenie na trhu. Naozaj, ceny v dolároch môžu poklesnúť o8 %, čo umožní získať dvojitú výhodu. Jednak podielom na trhu a taktiež každý dolár zarobený na trhu bude mať vyššiu cenu, než pred pádom eura.
S pokračujúcou krízou eura sa ozývajú hlasy o dosiahnutí parity medzi dolárom a eurom do jari budúceho roku. Znamenalo by to 30 % prepad v hodnote, oproti pozície, na ktorej štartovalo euro v januári. Atak spoločnosti zamestnávajúce európskych pracovníkov získajú nezvyčajnú výhodu oproti tým, čo zamestnávajú Američanov (Kanaďanov, Australanov a Britov, pokiaľ sa ich meny budú pohybovať skôr s dolárom než s eurom). Výhoda, ktorá samozrejme povedie k zvýšeným ziskom týchto spoločností, bude umocnená dramatickými zmenami v rozdelení trhov. Predaje európskych zamestnávateľov začnú prevyšovať ich konkurenciu, ktorá zamestnáva amerických pracovníkov.
Pri porovnávaní je potrebné si povšimnúť použitého termínu, spoločností, ktoré zamestnávajú európskych či amerických pracovníkov, skôr než americké a európske spoločnosti. Pochopenie rozdielu tvorí základ pre porozumenie teórii. V skutočnosti, pri pohyboch vo svetovej ekonomike budúcich rokov, pri zachovaní veľmi slabého eura a silného doláru, bude hrať rozhodujúcu úlohu rozdiel medzi sídlom spoločností a miestom výroby, teda lokalitou kam pôjdu náklady na pracovnú silu. Dotýkať sa to bude najmä Spojených štátov a Európy.
Silný úder potácajúcej sa ekonomike
Ak zdravá ekonomika utrpí 13 % stratu v cenovej konkurencieschopnosti pracovných síl, je to bolestivé, ale zvládnuteľné. Je normálne, že pri voľných menových kurzoch sa vyskytnú výrazné fluktuácie v cenách. Potencionálny 30 % rozdiel je ale iný príbeh, ktorý môže od základov zmeniť krajiny a ich ekonomiky, ale nezničí sám osebe zdravé hospodárstvo.
Na nešťastie, americká ekonomika je všetko, len nie zdravá.
Ekonomika USA je v súčasnosti v najhoršom stave od tridsiatich rokov 20. storočia pričom klesla už najmenej dva roky. Keď vezmeme do úvahy oficiálne vládne údaje a doplníme ich o zmenenú metodológiu stanovovania, ktorá bola použitá pri určovaní údajov do roku 1970, súčasná hodnota nezamestnanosti by bolo okolo 17 % až 22 %. Vysvetlenie, prečo sú oficiálne čísla nižšie približne o10 % sa dá vyvodiť z predpokladu, že keď sú ľudia nezamestnaný po dostatočne dlhú dobu, tak ich vláda vyradí z oficiálnych čísel ako súčasť trhu práce. V skratke, dlhodobo nezamestnaný techniky nezamestnaný nie sú, pretože boli fakticky vyradený zo štatistík, ktoré sú prezentované vládou.
Ekonomika sa potápa, zamestnanosť nevykazuje rastúcu tendenciu, pri súčasnom zvyšovaní nezamestnanosti, a to všetko ešte než nastal pokles eura. Dnešnú situáciu by mnohí ekonómovia ešte dva – tri roky späť považovali za nemožnú.
Americké hospodárstvo bolo na kolenách, snažilo sa vyviaznuť z najhoršej ekonomickej situácie za posledných 70 rokov, keď dostalo ďalšiu ranu. Čo sa zahraničných mien týka, nejde o súťaž v spieraní, keď najsilnejší vyhráva, ale naopak, silný dolár môže teoreticky ohroziť americkú zamestnanosť štyrmi rozličnými spôsobmi.
Jeden. Spoločnosti, ktoré zamestnávajú amerických pracovníkov už pravdepodobne stratili významnú časť trhu v globálnom merítku, oproti spoločnostiam, čo sa sústreďujú na európskych zamestnancov, ato nielen v Európe, ale aj vo zvyšku sveta. Potrvá to prinajmenšom šesť mesiacov alebo rok, kým sa dostanú na povrch škody spôsobené týmto pohybom, ale určité náznaky sa dajú pozorovať už dnes. Jedná sa najmä o podmienky kontraktov, ktoré sa stále prejednávajú, alebo sa na rýchlo menia. Táto strata podielu na trhu bude znamenať veľkú stratu pre americký trh práce.
Dva. Spoločnosti, ktoré zamestnávajú amerických pracovníkov, a pritom sa zameriavajú na domáci trh pri predaji svojich výrobkov, prídu o podstatný podiel na trhu behom nadchádzajúceho roku. Príčinou bude lacný import z Európy. V globalizovanom svete konkurencieschopnosť pracovníkov vplýva rovnakým dielom na domáci i zahraničný trh. Opakujem, podstatná zmena v tržných podieloch sa odrazí významne na americkej nezamestnanosti.
Tri. Silný dolár smerujúci k zníženej konkurencieschopnosti pre americký trh práce (nie ich vlastnou vinou) znamená že boj o pracovné miesta vypukne znovu. Tí, čo zamestnávajú Američanov, odhliadnuc od toho, či ide o americké, alebo zahraničné spoločnosti, pravdepodobne nebudú ochotní pripustiť podstatnú, možno k bankrotu vedúcu, stratu v tržných podieloch. Prirodzene sa budú snažiť robiť čo je ich silách, aby si ochránili svoj tržný podiel. Pravdepodobná reakcia bude obsahovať rapídny posun v rozložení pracovníkov vo vnútri nadnárodných spoločností. Zatiaľ čo časti zamestnávajúce Američanov budú znižovať svoje stavy, pracovné pozície sa presunú do ich pobočiek v Európe. Pokiaľ euro oslabí ešte viac oproti doláru, migrácia pracovných miest vo vnútri spoločností sa môže urýchliť atým udeliť americkým pracovníkom tretí tvrdý úder.
Štyri. Všetky tieto zmeny sa dejú v prostredí globálnej finančnej a ekonomickej krízy, ato znamená, že ekonomiky mimo Ázie majú tendenciu skôr oslabovať ako rásť. Keď sa zmenšuje koláč na rozdelenie predajov, zároveň sním klesá aj zamestnanosť. S cenovou výhodou európskych pracovníkov oproti americkým rastie podiel týchto spoločností na už aj tak sa zmenšujúcom trhu. Problémom je tiež spätná väzba, v ktorej hrá rozhodujúcu úlohu klesajúca zamestnanosť USA, čo znižuje predaje v tejto oblasti, a teda povedie k ďalšiemu znižovaniu pracovných miest.
Tak či onak, v tomto prípade, umelo nadhodnotený dolár bude znamenať potrebu znižovania platov na prekonanie cenovej výhody, ktorou oplýva Európa. Znamená to, že nové pracovné príležitosti nie sú vytvárané, alebo ich platové ohodnotenie je tak nízke, že anuluje voľnú kúpnu silu obyvateľstva. Každá varianta vedie k nižším predajom a ďalšiemu znižovaniu pracovných miest. Pokles cien pracovnej sily spôsobený pohybom menových kurzov aspoň čiastočne blokuje samoregulačný mechanizmus vrámci amerického trhu práce, ktorý by sa zvyčajne naštartoval.
Aj napriek tomu, existuje riešenie na túto národnú ekonomickú katastrofu. V skutočnosti, s ďalším poklesom eura z dnešných hodnôt, je tu možnosť, že americká nezamestnanosť dosiahne úrovne z 30. rokov , pokiaľ americká vláda nepodnikne drastické opatrenia na pokles dolára.
Problém rozpoznania nebezpečia
To, čo robí dnešnú situáciu ironickou nie je odrazom rastúceho dolára oproti euru vďaka rýchlejšiemu rastu americkej ekonomiky, ale skôr preto, že si Európa bola schopná priznať vlastné nedostatky, zatiaľ čo USA naďalej odmietajú pripustiť vlastné, rovnako významné, ekonomické problémy. Dolár rastie, pretože Európa má problémy so štátnym zadlžením (slovami laika, vlády nasľubovali viac, ako sú schopné zaplatiť). Ale keď príde na nekryté vládne prísľuby, USA nemá seberovného. Týka sa to najmä 100 biliónov USD investovaných do sociálneho zabezpečenia, Medicare a penzijných platieb.
Dokonca zatiaľ čo dolár „vyhráva“ oproti euru na titulných stranách, v základoch americká ekonomika oslabuje a postupne sa posúva ku dňu, kedy zažije podobné ťažkosti ako eurozóna.
Iný pohľad na situáciu poskytuje problém rozoznania rozdielov. Tieto tlaky na ekonomiky nevznikli iba v posledných rokoch, ale postupne narastali, zatiaľ čo ich trhy ignorovali. USA aj Európa mali obe základný problém spojený s demografickými zmenami, ktorý pred sebou tlačili. Teraz trhy objavujú problémy v Európe, ale stále prehliadajú podobné a rovnocenné nedostatky v Spojených štátoch. Zatiaľ čo titulky môžu znieť veľmi negatívne pre Európu – tá aj v skutočnosti funguje na krízový mód – vedľajšie účinky dovoľujú európskym investorom diktovať vyšší príjem z ich investícii, pri súčasnom zachovaní stávajúcich podmienok, pretože cena týchto investícii poklesla, zatiaľ čo konkurencieschopnosť vzrástla v globálnom merítku. Čiže, nižšie ceny za lepší ekonomický výstup by za normálnych podmienok znamenali rast eura na hodnote. Ekonomický rast môže byť stále záporný, ale menej, než za iných podmienok.
Na druhú stranu, status amerického dolára ako rezervnej meny znamená, že investície do amerických aktív sa pre investorov z celého sveta zdražili, ato takisto spomaľuje rast americkej ekonomiky. V skratke, vyššie ceny za nižší ekonomický výkon. Týmto spôsobom sa potom naďalej zväčšuje rozdiel medzi súčasnými cenami a budúcou hodnotou. Navyše sa pohyby tržných a fundamentálne stanovených cien značne líšia.
Krízové hospodárstvo & náhodný účinok
Stefan Hofrichter, hlavný ekonóm pre Allianz Global Investors RCM vydal vyhlásenie so širokým dopadom, keď povedal: „Mojim záujmom je, že (klesajúce euro) výhody budú prinajmenšom fungovať ako protiváha fiškálnemu uťahovaniu opaskov, reštriktívnejšej monetárnej politiky Číny a oslabujúcemu tempu rastu.“
Myslel tým predovšetkým, že vyšší tržný podiel – na zmenšujúcom sa trhu z dôvodu finančnej krízy – by mohol pôsobiť ako zlomový bod pre niektoré európske spoločnosti. Pokiaľ sa toto ukáže ako skutočnosť, budú tieto spoločnosti fungovať podstatne lepšie než zvyšok sveta.
Klesajúce euro ale nie je spasiteľom európskych pracovníkov a spotrebiteľov. Všetko, čo sa do Európy dováža sa zrazu stalo podstatne drahšie. Jedná sa najmä o ropu zo Saudskej Arábie, zemný plyn z Ruska, ako aj ďalšie nerastné suroviny dovážané z celého sveta potrebné pre fungovanie spoločností. Európski výrobcovia, ktorí závisia na dovoze nerastných surovín, môžu utrpieť vážne straty a s tým súvisiace prepúšťanie.
Pre tých viac efektívnych výrobcov v Európe hlavným vedľajším dôsledkom poklesu eura môže byť štádium, ktoré sa nazýva „náhodný účinok“. Zatiaľ čo všetko bolo povedané a spravené, je tu reálna šanca, že spotreba naprieč Európou poklesne a životný štandard každodenného života sa zníži pre väčšinu Európanov. Každý finálny produkt dovezený z USA alebo Ázie vzrastie na cene, ako aj každá nerastná surovina či komodita importovaná zo zvyšku sveta bude drahšia. Tento pokles v spotrebe znižuje životný štandard, zatiaľ čo pracovné pozície prepojené na export budú rásť.
Tento proces by mohol viesť k situácii, keď sa priblížia Európania obyvateľom Číny či Japonska. Ázijské výrobky a služby sa stali na medzinárodnej úrovni podstatne viac konkurencieschopné, zatiaľ čo domáca spotreba importovaných produktov na týchto trhoch poklesla. Aspoň v niektorých prípadoch môže situácia viesť „náhodným účinkom“ k národu šetrných ľudí spevným pracovným postavením, ale zníženou spotrebou. Slovo „náhodný“ je dôležité, pretože pre tých, ktorých sa to týka znamená, že aj napriek možnému osobnému odporu budú vtiahnutý do tohto usporiadania, čo im umožní lepší výhľad do budúcnosti ako ich náprotivkom v USA.
Európania budú potrebovať každý kúsok „účinku“ a pracovné miesta stým spojené, pretože je potrebné si spomenúť, že pokles eura nie je problém, ale symptóm. Základným problémom je ekonomická a spoločenská kríza na kontinente, ktorý prijal prísľuby vlastným obyvateľom, a teraz ich nebude schopný vyplniť. Porušenie týchto istôt bude bolestivé, a ich cena reálna. Odrazí sa to hlavne na vládnych podporných programoch, ktoré nebudú mať sľúbený obnos prostriedkov, a na zničených finančných / investičných trhoch. Ako vždy, v časoch krízy, pracovníci si nájdu cestu ako sa prispôsobiť (pokiaľ zostanú pracovné miesta), ale najväčšia ťarcha dopadne na dôchodcov.
Znížená spotreba v kombinácii sú spornými programami a porušenými dôchodkovými prísľubmi nemajú veľkú nádej na získanie politickej popularity a dokonca aj s relatívne silnejším ekonomickým postavením na globálnej úrovni je to prinajmenšom závideniahodný stav v porovnaní s alternatívami.
Oveľa vážnejší dopad by malo, ak by mal štát porušiť rovnaké, alebo väčšie množstvo sľubov a na miesto obnovujúcej ekonomiky by sa dostavila implózia. Takýto osud možno čaká USA, hlavne pokiaľ budú naďalej ignorovať naliehavosť situácie a nepodniknú okamžité potrebné kroky.
Tento článok nie je veštbou, ktorá predpokladá nevyhnutnú katastrofu. Ide o vyvodenie súčasných udalostí a ich možný dopad. Pokiaľ by Spojené štáty boli okrok ďalej pred Európou v rozoznávaní vlastných problémov, potom by to boli práve USA, kto by mal konkurenčnú výhodu. Krátkodobé nepokoje môžu mať katastrofický dopad na trhy, politickú garnitúru či bankový sektor. Je potrebné držať v pamäti, že trhy ani banky nie sú ukazovateľmi životného štandardu národa ako celku. Je to práve národné hospodárstvo, ktoré vplýva na tento štandard. Významná je aj stratégia na maskovanie skutočných problémov krátkodobými operáciami – ktoré vo výsledku zvyšujú poškodenie pracovníkov, pracovných miest a výroby, čo ide priamo proti národným záujmom.
Čo sa problémov so zadlžením štátov týka, čím skôr je krajina ochotná pripustiť nevyhnutnosť príchodu krízy – tým lepšie sa je schopný národ pripraviť na dopady, než by za iných okolností bol, a o to nižšie by boli aj škody spôsobené porušovaním sľubov.
Kolaps eura by mohol byť katastrofou pre USA ako aj svet
Aby sme preskúmali podstatné problémy obsiahnuté v tomto článku, je nutné prijať predpoklady, že euro môže klesať, ale nezanikne. Či už hovoríme o súčasnom 13 % poklese voči doláru, alebo bude nasledovať 20 %, 30 %, 40 % pád eura, stále predpokladáme, že európska monetárna únia zostane nedotknutá afunkčná. Sú to práve tieto predpoklady, ktoré nás privádzajú na teóriu „náhodnej účinnosti“ v Európe, kedy znížený životný štandard pre zamestnané rodiny bude znamenať vyššiu úroveň zamestnanosti.
V skutočnosti ale nemáme žiadne takéto istoty. Situácia je vážna. Monetárna únia medzi suverénnymi štátmi s rozdielnymi cieľmi a predpokladmi, je z podstaty krehká a kolaps eura tým pádom zostáva silne pravdepodobný. Zatiaľ čo budú existovať víťazi, a lukratívne zisky realizované z monetárneho kolapsu, pre obyčajných ľudí žijúcich počas kolapsu to bude vždy nočnou morou.
Úspory by boli vymazané naprieč celého kontinentu. Penzijné plány by sa stratili zmysel. Počas vrcholu monetárnej krízy, je náročné pre ekonomiky vôbec fungovať a nezamestnanosť masívne narastá. Tieto časy tiež prinášajú radikálne politické zmeny behom krátkeho času, o ktorých by priemerný človek pred dvomi či tromi rokmi ani neuvažoval. Sú to práve tieto politické zmeny, ktoré vytvárajú prostredie nestability a nepredvídateľnosti, kedy pôvodne okrajové strany môžu skončiť pri moci. Počas krízy sa politická kultúra môže stať viac mäkkou, a teda predpovedať politické zloženie na konci krízy je ako streľba na slepo.
Ako tento článok preukázal, problémy nemá len Európa. V globalizovanom svete by pád eura znamenal, že problémy opísané v článku by prerástli v ďaleko väčšie a prejavili by sa rýchlejšie. Európsky odbyt pre americké výrobky by skolaboval, s čím by so sebou stiahol americké pracovné miesta prepojené na tento export. Medzičasom cenová výhoda vzdelaných a skúsených európskych zamestnancov by prevalcovala ich americké protiklady.
Znamená to, že pokiaľ sa nevytvoria obchodné bariéry, americkí pracovníci budú v obrovskej nevýhode a pravdepodobne budú čeliť zníženému životnému štandardu. Avšak, pokiaľ politické tlaky vyústia do rapídnych obchodných bariér, neschopnosť USA platiť za vlastný životný štandard povedie k dopytu po lacnom importe zo zahraničia. Spojené štáty by mohli čeliť 28 % prepadu voľných príjmov, ako aj vonkajším inflačným tlakom spôsobeným ponukovými šokmi, čo je vidieť na videách zo série Kríza & Globalizácia:
Video 1
Video 2
Ostré a nevyrovnané rozdelenie bohatstva
Prvý krok v boji proti problémom je jeho akceptácia, že je reálny a žiadne dúfanie, nádeje alebo jeho ignorancia ho nedokážu vyriešiť.
Nemožné prísľuby budú porušené, čo vyplýva už z ich podstaty. Tak či onak, pokiaľ sa vytratia zdroje vyhradené na pokrytie dôchodkového životného štandardu, ktoré boli predtým sľúbené celej populácii, potom priemerný dôchodca bude trpieť zníženým životným štandardom, než mu bolo prisľúbené. Žiadna legislatíva nedokáže zmeniť túto jednoduchú skutočnosť.
Pokiaľ sú dôchodkové plány vytvárané za predpokladu neustáleho ekonomického rastu, pričom príchodom krízy sa rast nedostaví, investičný výhľad pre priemerného investora do penzijných fondov, ktorý nasledoval konvenčné finančné plány, je ponurý.
Hlavným znakom pre Európu je, že dopad krízy má nezvyklé rozloženie. Nie na každého dopadli problémy rovnako, práve naopak. To, čo kríza zapríčinila je významné prerozdelenie bohatstva ana nešťastie pre desiatky miliónov obyvateľov, ktorý žili usporiadaný život otočila ich životný štýl o180° bez ich vlastného zavinenia. Ďalšie desiatky miliónov ľudí zažijú podstatný, ale zvládnuteľný prepad vo svojom životnom štandarde. Bude tu aj iná skupina Európanov, takých, ktorí majú už dnes dobré postavenie, a príchod krízy sa ich v podstate nedotkne.
Na scéne bude i malá skupinka, ktorým rapídna zmena v redistribúcii prinesie vysoký nárast ich čistého bohatstva. Títo jednotlivci sa nájdu v každej krajine, ale ich počet bude relatívne malý, a preto neveľmi významný.
Aby mal jednotlivec šancu ochrániť vlastné bohatstvo a majetok, ktorý nadobudol počas predchádzajúcich období, alebo dokonca jeho navýšenie, neexistuje tu iná metóda okrem pochopenia ako funguje prerozdelenie počas krízy. Pokiaľ jeden nepochopí, ako redistribúcia prebieha a pôjde aj naďalej s prúdom ostatných, čo sa investícii týka, bude aj on ochudobnený ako každý okolo neho. Najlepší spôsob ako ochrániť svoje bohatstvo i majetok je investícia do intelektuálneho vlastníctva.
Zdroj: The Great Retirement Experiment
Preložil: Ivan Prikopa
Facebook komentár