Centrálni bankári to stále nechápu

Ak Vás zaujal niektorý z článkov a chcete podporiť našu prácu, najjednoduchší spôsob ako tak urobiť je kliknúť na “páči sa mi to“, alebo náš článok “tweetowať.“  Vaša odozva nás vedie k tomu aby sme pokračovali v publikovaní a preto Ďakujeme za každú jednu návštevu, odporúčenie, zdielanie, like alebo tweet… Team portálu www.FinancnyTrh.com

V nadväznosti na finančný kolaps v roku 2007, centrálne banky po celom svete, riadené keynesiánskymi fanatikmi, fanaticky používali vzorce, ktoré sa naučili, aby posilnili agregátny dopyt a zachránili ekonomiku, ktorá bola na pokraji úplnej katastrofy. Ľahké peniaze, pod prezývkou “kvantitatívne uvoľňovanie,” mali stimulovať požičiavanie, výdavky a rast prostredníctvom mechanizmu nízkych úrokových sadzieb.

Dalo sa očakávať, že tento prístup zlyhal a o viac než päť rokov neskôr Spojené štáty stále zápasia s vysokou nezamestnanosťou a nízkym rastom najhoršieho oživovania v histórii. Kým Kanade sa darilo o niečo lepšie, veľkou zásluhou agresívnej menovej politiky, čaká ju ešte dlhá cesta k skutočnej prosperity. Konečne si začínajú niektorí politici uvedomovať, že je potrebný iný prístup. Tento týždeň, šéf kanadskej centrálnej banky, Mark Carney oznámil, že úrokové sadzby budú postupne môcť vzrásť z aktuálneho kurzu o 1% v budúcnosti. Nazývať tento krok skromným by bolo slabé, ale skutočnosť, že, na rozdiel od Spojených štátov, sa centrálna banka začína vzďaľovať od politiky zaplavovania ekonomiky peniazmi v zúfalej snahe udržať sadzby umelo nízke, je prinajmenšom povzbudivé.

Napriek tomu, tomuto druhu politických rozhodnutí do značnej miery chýba bod o tom, ako ekonomika skutočne funguje. Kým úrokové sadzby musia vzrásť,  skutočným problémom je, že centrálna banka ich vôbec nastavuje, a to je potrebné riešiť. Napriek zlyhaniu politiky jednoduchých peňazí spôsobiť výrazné zlepšenie hospodárskych podmienok, centrálne banky udržiavajú zdanie, že môžu byť inžinierom optimálnych výsledkov, iba ak použijú tú správnu kombináciu politických nástrojov, len akvytlačia dosť peňazí, iba ak bude úroková sadzba tak akurát.

Úrokové sadzby by mali fungovať rovnako ako cenový systém – spôsobom koordinácie rôznych aktivít miliónov ľudí a poskytovaním týchto informácií dlžníkom a veriteľom. Ak sú tieto signály zmenené v dôsledku umelého zásahu centrálnou bankou, tak bránia podnikom a jednotlivcom byť schopní prijímať kvalifikované investičné rozhodnutia a výsledkom je nesprávna alokácia zdrojov.

Cyklus rastu a a úpadku sa normálne považuje za prirodzený a nevyhnutný dôsledok kapitalizmu a je vlastne priamym dôsledkom týchto zlých investícií a korekčných procesov, ktoré po tom nasledujú. Bolesť, ktorá vyplýva z opravy, je skutočne dobrá, ak sa zladí signalizačný proces so skutočným správaním účastníkov v ekonomike. Opatrenia prijaté centrálnymi bankami, s cieľom bojovať proti tejto korekcii, len predĺžia bolesť a zabránia ekonomike v návrate do vyrovnaného stavu, ako by mala.

Pokiaľ sa budú centrálne banky aj naďalej miešať do zásoby peňazí, nebude možné investovať efektívne a ekonomika ako celok bude trpieť. Bohužiaľ, politická nutnosť ubezpečiť voličov, že vláda prijíma opatrenia v čase recesie, znamená, že sa jedná o trend, ktorý sa pravdepodobne v dohľadnej dobe nezmení. Dúfajme, že vznik alternatívnych mien ako Bitcoin [alebo drahé kovy] bude demonštrovať hodnotu stálého množstva, neinflačnej zásoby peňazí.

Preložil: Lukáš Jevčík

Zdroj:Ludwig von Mises Institute of Canada