Dokážete si predstaviť scenár, ktorý by znamenal náhly koniec  dlhodobého rastu ceny zlata a striebra?

Počas nedávneho konferenčného hovoru medzi členmi výskumného tímu „The Casey Report“ sme sa hromadne pokúšali zistiť aká situácia…aká schéma…aký vládny zásah…by konečne mohli  vraziť nekontrolovateľným býčím trhom zlata nôž do srdca zlata.

Všetkým nám je jasné, že na to, aby pohyb zlata zmenil svoj smer, musia v ekonomike nastať nasledujúce všeobecné podmienky:

1. Finančná kríza musí skončiť. To znamená, že…

a) Nezamestnanosť klesne zo súčasných alarmujúcich čísel – každý mesiac sa vytvorí 30000 a viac pracovných miest namiesto ich aktuálneho rušenia.  

b) Realitný trh sa stabilizuje.  Vypovedacie lehoty klesnú na únosnejšiu úroveň (a nie kvôli tomu, že banky sú nútené odročiť konania pre legálne dôvody ako sa to deje teraz) a predaje akcelerujú správnym smerom.  

c) Vládne deficity budú ostro oklieštené a držané na nízkej úrovni.  

d) Akékoľvek kvantitatívne uvoľňovanie sa ukončí.  

e) HDP bude v plnej miere založené na udržateľnom raste súkromného sektoru a nie na aktivitách vlády, ktoré v súčasnosti vstupujú do jeho kalkulácie v takom veľkom rozsahu.

2. Reálne úrokové miery – výnos prevyšujúci aktuálnu mieru inflácie (nie čísla vymyslené vládou) –musia byť kladné. Samozrejme, toto predstavuje veľký problém daný strmou magnitúdou výrazného dlhu. Rastúce úroky by dlh ešte zvýšili.

3. Monetárna báza krajiny sa zmenší a nebude sa nafukovať (ako sa to deje posledné roky). Nasledovný graf od členov „The Case Report“ zverejnený pred niekoľkými mesiacmi objasňuje dôsledky neúmernej tlače peňazí a dôvod prečo je zlato tak silné.

Podmienky obsiahnuté  v tomto zozname však nie sú jediné, ktoré treba splniť na to, aby sa cesta zlata nahor zastavila.

Napríklad – politici na celom svete musia nájsť nepríznačnú guráž, aby sa správali spôsobom, ktorý je medzi voličmi, ktorí ich dosadili do ich úradov, vysoko nepopulárny. Konkrétne hovorím o redukcii rozsahu a nákladov vlády, čo by sa týkalo obrovského množstva znížených dotácii a služieb, ktorých by sa takéto „Great Downsizing“ (veľké šetrenie) muselo dotknúť. Navyše, tento zriedkavý a vzácny nový druh politikov si musí dokázať udržať svoje kreslá aj po zredukovaní vládneho aparátu, ktoré by bolo v záujme obnovy stability nevyhnutné.  

Samozrejme, na to, aby politici zotrvali vo svojich funkciách napriek nepopulárnym „balíčkom opatrení“ by bolo potrebné, aby si voličská verejnosť osvojila dlho zabudnutý stoicizmus a bola by ochotná zniesť svoj údel bez toho, aby zakaždým utekala za vládou po uľahčenie a podporu.

Toto vskutku nie je prípad študentov v Londýne, ktorí minulý týždeň podnikli násilný štrajk proti navrhovanému zníženiu dotácií na študentské pôžičky. (Video tu)

Svetové vlády musia okrem toho prestať balansovať na okraji priepasti závažných menových vojen zatemňujúcich horizont a pohnúť sa smerom k obnoveniu dôvery tak, že ich menové systémy založené na nekrytých peniazoch zmetú zo stola a prídu s niečím viac obmedzujúcim. Bez návratu k nejakej podobe menovej politiky založenej na zdravom rozume bude akýkoľvek výmenný prostriedok porovnávaný so zlatom naďalej oslabovať. A zlato bude naďalej rásť…

Ďalej je tu oblasť energetiky. Civilizačný pokrok smerom k relatívnej prosperite je pevne prepojený s rozsiahlou dostupnosťou lacnej energie. V kontexte svetovej energetickej vízie o „zelenej“ budúcnosti a jej súčasnom vývoji – ktorý je úplným opakom dokonalosti – nečisté zdroje jednoducho potrebujeme a potrebujeme ich veľa, ak sa chceme vyhnúť vážnym ekonomickým tlakom (a preto Štátna pokladňa a FED na striedačku hádžu peniaze do ohňa).  

Či ich už máme radi alebo nie, niet pochybností, že uhlie, ropa a jadro sú pôvodné a základné zdroje energie. Iste, implementujme najnovšie technológie na elimináciu ich negatívnych vedľajších účinkov, ale nedovoľme, aby nám to bránilo maximálne ich využívať. Znamená to, že vláda potrebuje mnoho nových „zelených“ predpisov nechať zapadnúť prachom a odsunúť ich do budúcnosti, keď si ich budeme môcť dovoliť. Pri súčasnej cene ropy teraz na to jednoducho nie je ten správny čas.

Náš zoznam prekážok, ktoré musia byť prekonané, však ani týmto nie je ukončený. Stojíme pred výzvou nájsť taký scenár, v ktorom sa svetové vlády prestanú prikláňať na stranu znehodnocovania meny. Alebo, inak povedané, scenár, v ktorom sa vlády otočia chrbtom k tak často praktizovanému používaniu podvodných peňazí na kúpenie si ich cesty do nasledovného dňa, nasledovného mesiaca a nasledovných volieb.  

Je to „jednoduchá“ cesta von verzus veľmi, skutočne veľmi ťažká práca vyžadujúca si zásadný obrat v dlhotrvajúcom rozrastaní vlády a znehodnocovaní meny, ktoré si toto zväčšovanie vyžiadalo.  

Nech sa akokoľvek snažíme, prichádzame k nevyhnutnému záveru, že vláda je v súčasnosti pevne uväznená medzi týmito dvomi mlynskými kameňmi. Výsledkom celej situácie je strata dôvery vo vládu a jej nekryté peniaze, čo sa jasne odráža v raste ceny zlata, pričom je pravdepodobné, že tento rast naberie ešte rýchlejšie obrátky.  

Tento scenár nie je pekný a dokonca ani tým z nás, ktorí podnikli opatrenia na ochranu svojho majetku, sa nebude páčiť to, čo sa stáva stále reálnejším – že zlato dosiahne hranicu 3000 USD/oz (alebo aj oveľa viac – kto vie).

V minulosti nemecká hyperinflácia, dokonca po vyhorení, vytvorila podmienky pre Hitlerov vzostup. Inak povedané – všetko je možné.

Takže, čo môže znížiť cenu zlata?

V neskorých rokoch sedemdesiatych vtedajší šéf FEDu Paul Volcker použil meč vyrobený z vysokých úrokových mier a odťal býčím trhom zlata hlavu. Spomínajúc na Volckerovo drakonické riešenie si dobre pamätám na vtedajší všeobecne udržiavaný dojem, že zlato môže ísť len smerom nahor. Jeho extrémne kroky vtedy zmenili tento dojem z jedného dňa na druhý.

To nás desí, pretože aktuálne existujú podobné – aj keď nie až tak rozsiahle – náznaky pripomínajúce vtedajšiu situáciu.

Dovoľte nám preto podeliť sa s vami o pár „uletených“ myšlienok o tom, ako môže americká vláda zmariť ďalší vzostup zlata podobným spôsobom ako kedysi Volcker. (Pre ostatné svetové vlády – sorry, ale v tomto prípade bojuje každý sám za seba.)

* Default verejného dlhu. V tomto scenári sa strýčko Sam jedného rána vyteperí z postele a oznámi, že dlh Štátnej pokladne bude odteraz splácaný jedinou penny na dolár. Na zníženie domáceho rozhorčenia možno ustanoví postup, na základe ktorého budú domáci veritelia uspokojení vo vyššej miere ako tí zahraniční…alebo možno najviac znevýhodní dlh držaný cudzincami označenými za „menových manipulátorov“. V histórii nájdeme pre takúto extrémnu situáciu viacero precedensov – a nemali negatívne dôsledky. Odhliadnuc od relatívne krátkeho nepriaznivého počiatočného obdobia, krajiny, ktoré defaultovali, nikdy netrpeli efektom zotrvačnosti. Napríklad Rusko aj Argentína majú v súčasnosti pomer dlhu k HDP hlboko pod 10% – čím sa zaraďujú medzi krajiny s najnižším pomerom dlh/HDP na svete. V záujme vyriešenia dlhového problému môže vláda zaviesť režim úsporných opatrení a vydať dolár krytý niečím aspoň minimálne limitovaným.  Šupito presto – problém je vyriešený a zlatu došiel dych.  

* Unavený zaoberaním sa „strážcami zlata“. Strýčko Sam jednoducho postaví vlastníctvo zlata mimo zákon. Hej, už sa to predtým stalo. Ale čo by sa dialo s cenou zlata v tomto scenári? Náš člen Terry Cox tvrdí:

„Zákaz by donútil amerických vlastníkov zlato predať, čo by samo osebe vyvolalo tlak na zníženie ceny. Avšak, v konečnom dôsledku by som stavil na jej vzostup, pretože zákaz by bol signálom pre zvyšok sveta, že dolároví sponzori  sa správajú absolútne výstredne.“

Kto vie, možno by medzinárodné konzorcium národov odsúhlasilo uznať zlato za ilegálne – tak ako to spravili napríklad s heroínom? Nepravdepodobné, ale zúfalé časy volajú po zúfalých riešeniach.   

* USA prijmú zlatý štandard. V tomto scenári strýčko Sam, kryjúc si vlastný chrbát, odsúhlasí prepojenie dolára a zlata za nejakú fixnú cenu. V kontexte nadlimitného vládneho míňania sa môže zlato udržiavať na určitej fixnej cene a čakať na ďalšie signály. Samozrejme, výšku tejto fixnej ceny môže každý z nás len hádať – hoci takmer určite by bola oveľa vyššia než je dnes.   

* Jeden z našich členov Martin Katusa objavil možný spôsob, ako by sa USA mohli šmahom ruky vrátiť k zlatému štandardu – znárodniť všetky národné zlaté vklady, a potom použiť dané zdroje ako základ pre menu. Je to vskutku zaujímavá myšlienka – ako by to šikovne znížilo cenu zlata nutnú na dosiahnutie plného pokrytia doláru.

Skôr ako by ktorýkoľvek z týchto troch scenárov mohol priniesť ďalšie implikácie, musel by prejsť testom „politickej prípustnosti“. To je totiž v tomto našom – politikmi ovládanom – svete to najdôležitejšie.

Nanešťastie, len prvý z nich – verejný default – by skutočne mohol prispieť k vyriešeniu gargantuovského prekročenia dlhu, ktorý v súčasnosti sužuje svetovú ekonomiku. Len verejný default  by totiž dokázal utíšiť potrebu vlády pokračovať v jej šialenom míňaní alebo monetizácii dlhu požadovanej na podporu tohto míňania.

Nakoniec, je veľmi ťažké predstaviť si, že existuje spôsob, akým by sa vláda dostala von z tejto situácie bez toho, aby krajinu – a takisto celý svet – postihla katastrofa, ktorá sa zapíše do učebníc dejepisu.

Zdroj: Casey Research

Facebook komentár