Ekonóm Joseph Shumpeter (1883-1950) bol, zdá sa, celkom charakter a nemôžem si pomôcť, no podobný ľuďom, ktorí sú iní v pozitívnom zmysle. Vyzerá to tak, že nie som jediný komu sa páči. Keďže, ako sa zdá, Shumpeter má dnes veľa nasledovníkov. A napriek tomu, že som tak trochu pravičiar, obľubuje ho aj mnoho ľavičiarov. Prečo je to tak?

Shumpeter je známy vynájdením pojmu „kreatívna deštrukcia“. Táto koncepcia spočíva v tom, že nové inovácie robia staršie technológie na trhu prekonanými. Pokiaľ sú teda vytvorené nové veci, staré štruktúry sa ničia.  Autá nahrádzajú vozíky a podobne. Toto môže byť pravda, no veľmi si nemyslím, že je to kľúčová črta trhovej ekonomiky.

Niektorým ľudom sa predsa len idea kreatívnej deštrukcie páči. Títo ľudia očividne nemajú radi koncepciu, že voľný trh je kreatívny, takže si myslím, že do istej miery sa im páči pre tú deštruktívnu časť. Radi vinia voľný trh keď niečo nevychádza najlepšie, akoby to nebola prirodzená vec. Môžu obviňovať voľný trh aj v situáciách keď ich vlastné postupy tvoria deštrukciu, čo je väčšina prípadov.

Akokoľvek, tak ako v mnoho ďalších prípadoch to naši drahí lídri chápu úplne obrátene. Dávajú voz pred koňa a voilà. Čo dostaneme? Dostaneme deštruktívnu kreáciu.

Vidíte, že medzi davom podporujúcim centrálne plánovanie je jasná tendencia snažiť sa obrátiť kauzalitu. Už ako deti si napríklad uvedomujeme, že ak chceme zbierať nejaké plodiny, najskôr musíme zasiať semienka. Rozumieme, že ak chcete veci požívať, musia byť najskôr vyprodukované.

Tí dospelí spomedzi množstva centrálnych plánovačov predsa len veria, že ak začneme spotrebou, veci budú produkované. Dokonca majú aj boha, ktorý im to povedal a jeho meno je Keynes. Toto je hlavný dôvod, že sa centrálni plánovači na celom svete snažia prinútiť ľudí viac konzumovať. Aby sa teda viac vyprodukovalo. Veria dokonca, že deštruktívne veci ako vojny, zemetrasenia a tsunami sú dobré pre celkovú tvorbu. Voz je definitívne pred koňom.

Podobne, skupina centrálneho plánovania je v tejto spätnej veci taká dobrá, že dokážu človeka presvedčiť na zadlženie. Pre väčšinu firiem je klient dobrou vecou a ak niečo, mal by byť chápaný ako veľký prínos. Bez zákazníkov žiadne podniky. Niečo predávame, doručujeme a dostávame zaplatené. Skupina centrálneho plánovania to robí inak. Začínajú predajom, platením a potom by mali doručiť. No toto je tá nudná časť. Zvlášť ak ste už dostali zaplatené. A keďže je skupina centrálneho plánovania tak dobrá v predávaní, majú množstvo zamestnancov na doručovanie množstvu ľudí. A voilà, všetci títo zákazníci sú zrazu menia na dlh.

Naopak. Vskutku.

Vráťme sa k tomu ako zvládajú premenu z kreatívnej deštrukcie na deštruktívnej kreáciu. Vidíte, skupina centrálneho plánovania zbožňuje všetky druhy sociálneho inžinierstva. Chcú veci pretvoriť, no spôsobmi, ktoré sú v línii ich vízií dobrého kolektívu.

A tu prichádza ten Schumpeter a hovorí im o tej veci nazývanej kreatívna deštrukcia. Ako to môžu využiť vo svoj prospech? No teda, len s malým prekrútením logiky môžu veci zničiť a nové, lepšie veci, budú vytvorené, usudzujú. Mali by začať ničiť zlé veci a všetky dobré veci sa objavia. Správne?

Čo môže skupina centrálneho plánovania týmto spôsobom dosiahnuť? Prečo nezačať ničením peňazí a zistiť aké lepšie veci sa objavia? Mohli by monopolizovať peniaze a nechať autoritu centrálneho plánovania postarať sa o postupnú deštrukciu. Hoci pomaly, pravdepodobne by počas niekoľkých generácií dosiahli stratu hodnoty peňazí vyše 95%.

Netreba ísť len po takých veľkých veciach. Prečo tiež nezničiť všetky malé veci a pretvoriť ich na niečo lepšie? Ako napríklad miestne komunity, rodiny, deti alebo prečo nie samotnú ľudskú myseľ?! Môžeme pravdepodobne prinútiť ľudí neuzatvárať manželstvá, zdvihnúť mieru rozvodov, prinútiť všetky deti stratiť snahu učiť sa a dokonca presvedčiť väčšinu ľudí začať požívať lieky pretože sú zmätení. Nemalo by trvať príliš dlho začať túto deštrukciu, však? A akú slávu to nevytvorí?! A najlepšia časť z toho? Ak to nevyjde, musí to byť kvôli trhovej ekonomike! My, všemocní lídri, nenesieme žiadnu vinu!

Deštruktívna tvorba, opačná interpretácia kreatívnej deštrukcie je všade naokolo. Je smutné pomyslieť,  že ten Schumpeter v tom hrá rolu hoci ho v skutočnosti nemožno viniť. No predpokladám, že to funguje týmto spôsobom keď veciam šéfuje skupina centrálneho plánovania. Všetci sa stávame vinnými. Všetci sme ťahaní do neporiadku deštruktívnej kreácie. Je to naozaj smutné. Rozmýšľam, kedy ich budeme musieť zhodiť z ich vysokých koní.

Preložil: Tomáš Tyrol

Zdroj: RichardCbJohnsson

Facebook komentár