The London Bullion Market(Londýnsky trh s drahými kovmi) je globálne obchodné centrum pre hmotné (fyzické) zlato a Banka Anglicka drží aj zlato iných centrálnych bánk. Existuje niekoľko historických dôvodov, prečo má banka toto privilégium, ale najdôležitejší je ten, že banka je dôveryhodná a dodnes dohliada na najväčší trh drahých kovov. Preto by mala byť významná časť svetového monetárneho zlata uložená práve v Centrálnej Banke Anglicka.

To sa však nezdá byť argumentom. Najprv by sme mali skúsiť získať predstavu o tom, koľko neidentifikovaných centrálnych bánk alebo monetárneho zlata sa nachádza v Centrálnej Banke Anglicka v Londýne.

Tabuľka 1 ukazuje odvodené údaje za február 2006 a 2012 (Koncoročné bankové zúčtovanie).

Po odpočítaní známych alebo priemerne odhadnuteľných množstiev v tabuľke, ostáva v roku 2006 neidentifikovaných 2,220 ton, čo do roku 2012 vzrastie na 4,691 ton. Aby sme videli, ako sa tieto údaje nahromadili v globálnom kontexte, je potrebné spracovať ďalšiu tabuľku. (Tabuľka 2)

Čína, Rusko a štáty strednej Ázie sú vynechané na základe skutočnosti, že ich zlaté rezervy sú prevažne z lokálnej ťažobnej produkcie a z politických dôvodov sa dajú len ťažko považovať za uložiteľov zlata v Londýne. Pri Spojených Štátoch sa predpokladá, že držia všetko svoje zlato na vlastnom území.

Okamžite môžeme vidieť nezrovnalosť. Neidentifikovateľná držba centrálnych bánk v tabuľke 2 klesá o 464 ton, zatiaľ čo Banka Anglicka hlási nárast držby o 2,471 ton. Vysvetlenie je také (berme, že World Gold Council/IMF poskytuje údaje v nominálnej hodnote), že buď centrálne banky prepravujú svoje zlato do Londýna alebo, čo je viac pravdepodobné, sa vôbec nejedná o nárast monetárneho zlata. Ak je druhý údaj správny a uznáme, že počty neidentifikovaného zlata v tabuľke 2 v období poklesli, tak maximálna úroveň hodnoty zlatej meny musí byť bez 2,220 ton zaznamenaných v roku 2006.

Tento údaj z roku 2006 zahŕňa neuvedené množstvo zlata držané v prospech bánk drahých kovov, ale porovnanie zúčtovacích štatistík dvoch období LBMA (The London Bullet Market) naznačuje malú zmenu stavu celkových zásob LBMA. Logicky, zostatok musí byť nemonetárne zlato držané v prospech vlád a štátnych investičných fondov na tom základe, že na nikoho iného by sa nevzťahoval nárok na vlastníctvo účtu drahých kovov v banke. Vzhľadom k politickej nestabilite na Strednom východe aj inde v poslednom desaťročí, je veľmi pravdepodobné, že tu môžeme vidieť pôvod vlastníctva mnohých držieb drahých kovov. Ak je to ten prípad, môžeme predpokladať, že rezervy sa začali akumulovať v banke pred rokom 2006.

Toto je prípad, kedy významná časť z 2 220 ton uvedených v roku 2006 musí byť nemonetárne zlato. Preto na základe opodstatneného predpokladu sa zdá, že celkový súčet monetárneho zlata v Centrálne Banke Anglicka, vrátane toho z Nemecka, Rakúska a Mexika a vlastných zásob Veľkej Británie, nemôže byť väčší ako 3,320 ton, možno podstatne menej. Viera, že svetové centrálne banky ukladajú podstatné množstvo ich zlata do Londýna je teda nesprávna.

To vyvoláva dve zaujímavé otázky: kde to všetko je a existuje to vôbec?

Preložila: Lenka Lešová

Zdroj: GoldMoney

Facebook komentár