Keď dolárové zásoby v decembri 2013 dosiahli celkovú sumu 11 biliónov, spočítal som si, že celková hodnota finančných prostriedkov na trhu najväčších 50 krajín zoradených podľa rebríčka HDP, sa takisto rovnala ekvivalentu súčasných 67 biliónov amerických dolárov pri aktuálnych výmenných kurzoch. A to je len súvaha: musíme zahrnúť aj  bankovníctvo v celosvetovom meradle, musíme vedieť odhadnúť finančnú stabilitu, aby sme mohli navýšiť  sumu o 67 biliónov dolárov v roku 2011, a pravdepodobne dnes už o sumu 75 biliónov dolárov vzhľadom k nedávnemu rapídnemu rastu v Číne. Takže, keď sa pozrieme na konkurencieschopnosť dolára, znamená to, že celkový obnos peňažných prostriedkov môže byť hoci aj 13krát vyšší, dolár bude stále určovať svoju vlastnú úroveň.

Tak dlho, ako bankové úvery, priemyselné investície a spotreba budú narastať, vyhliadky trhu budú optimistické. Je to ako keď sa zastaví kolotoč vznikajúcich problémov, a vysvetlí sa, prečo trh neexpandoval za čias vytvorenej Čínskej ekonomickej bubliny, keď sa každý snažil utiahnuť opasky čo najtesnejšie.

( Súvisiace: Éra po bankrote banky Lehman Brothers sa blíži ku koncu )

Konkrétne nebezpečenstvo vzniká na základe ustupujúcich cezhraničných investícií, obzvlášť v prípadoch rozvíjajúcich sa ekonomík. V rokoch 2000 až 2007, investície vyspelých ekonomík do rozvíjajúcich sa trhov narástli medziročne o 18 %, a v časovom rozmedzí rokov 2008 až 2011 sa spomalili na úroveň 5 % (McKinsey, 2013). Tí, ktorých tieto investície zvýhodnili, dosiahli v predpoklade finančný majetok (predstavujúci súhrn akcií, dlhopisov a úverov) v priemere len o 1,9 % ročne v dolárovom vyjadrení  v rokoch 2007 – 2011. Ak by sme mohli tento ukazovateľ zmerať dnes, celkový výnos by sa pravdepodobne rovnal  nule.

Bez ohľadu na analýzy jednotlivých krajín  môžeme povedať aké bolo jednoduché prehliadnuť hrozbu prehlbujúcej sa globálnej recesie a riziko znižujúcich sa zahraničných tokov. Nastal čas pre spoločnosť Fed a predstaviteľov Centrálnej banky v Číne rozhodnúť o znížení tempa menovej expanzie dvoch najväčších ekonomík! Nenastal čas, aby sme sa dočkali menovej expanzie.
Ak prestanú zahraničné investície prúdiť z krajiny do krajiny, zahraničný obchod bude stagnovať. A keď strach zo straty nakoniec zvíťazí nad chamtivosťou, slabšie meny budú prvé, ktoré ohrozia svoje krajiny.

Súvisiace články:

Je FED jeden veľký experiment? Ako to všetko funguje?

Zabaví Čína svojim občanom zlato?

Vzťah medzi menami navzájom, a zároveň vo vzťahu k doláru je vystavený skúške na trhu. Nakoniec, Fed bude musieť zhodnotiť  možnosti neobmedzenej  monetárnej politiky a získania vplyvu na úrovni globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Pravdepodobne sa vytratí komfort  v rokovaniach s Lehman Brothers. Nemôžeme si byť istí menovou politikou Číny, inak ako s vedomím, že v ťažkých časoch sa čínsky občania s istotou obrátia na stabilnú hodnotu zlata, spolu s ďalšími ďalšími ázijskými národmi, ktoré si  uvedomujú, že  sila zlata znamená schopnosť udržať vlastné bohatstvo počas náročných ekonomických časov.

Posledná kríza bola vyvolaná bankami. Obávali sme sa prasknutia nafúknutej menovej bubliny, ktorá mala byť riešením. A táto bublina je neustále  podporovaná na domácej americkej pôde. Tento jav spôsobil 40 násobný prevrat, čiže môžeme potvrdiť, že ide o bublinu nafúknutú 163 krát, ktorá vznikla  v predvečer krachu Lehman Brothers.

Preložil: Lenka Gajdosikova

Zdroj: GoldMoney

Facebook komentár