Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”

Vo všeobecnosti platí, že naúspešnejší človek je ten, ktorý má najlepšie informácie.

Môj prístup pri hladaní dominantných investičných tém zahŕňa nazeranie na globálne alebo celkové podmienky. Skúmam trendy, čítam, správy, vlastne sledujem a počúvam, čo sa na svete deje. Čo hladám je trend taký mocný a dominantný, ktorý sa stane mojím sprievodcom kam investovať – zameriavam sa na faktory o ktorých si myslím, že budú hýbať titulkami.

Toto je „top down“ investovanie a podľa názoru autora najvýnosnejší spôsob investovania.

V oblasti zdrojov existujú veľké možnosti – investičné témy sa vždy rozvinú z hlavných trendov.

V poslednom článku „An Argument for a Contrarian Investment“ som napísal:

Najlepší investičný trend v nasledujúcich 20 rokoch bude v oblasti zdrojov, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, minerály, rudy, fosílne palivá a biomasa bohatnúca a rastúca globálna populácia zvyšuje dopyt po obmedzených zásobách a už napätých produkčných možnostiach.“

Dva z týchto zdrojov/komodít budú bezpochyby potaš (uhličitan draselný) a urán. Myslím si to kvôli tomuto…

Voda

Na našej planéte je množstvo vody – 1,260,000,000,000,000,000,000 litrov.

Je ťažké uveriť, že 780 miliónov až 1 miliarda ľudí nemá základný prístup k vodným zdrojom a 2 miliardám chýba základná hygiena.

Ťažké uveriť správam, že v blízkej budúcnosti sa voda stane oveľa vzácnejšou – šéf druhej najväčšej energetickej spoločnosti Royal Dutch Shell v júni 2011 varoval, že globálny dopyt po sladkej vode v nasledujúcich 20 rokoch môže prevýšiť zásoby o 40% ak súčasný trend spotreby sladkej vody bude pokračovať.

Naša planéta je zo 70% pokrytá oceánom, 98% vody je v oceánoch – takže nieje vhodná na pitie a zavlažovanie kvôli soli.

Iba dve percentá vody vo svete je sladká, ale jej prevažná väčšina 1.6% je v zamrznutom stave a uzmknutá v ľadovcoch a polárnych čiapkach.

Naša dostupná voda sa nachádza v podzemí – (0.36%) a v riekach a jazerách (0.036).

Podzemné zásobárne vody sú jedným z najdôležitejších prírodných zdrojov vo svete, ale v posledných desaťročiach, tempo akým ich čerpáme sa viac ako zdvojnásobilo. Množstvo vyčerpanej vody stúplo z 126 na 283 kubických kilometrov za rok – ak by sa týmto tempom čerpala voda z veľkých jazier vyschli by za 80 rokov.

Ďalší efekt rýchleho čerpania je pôsobenie slanej vody. Ak sa vyčerpá priveľa vody z pobrežných zásobární môže dôjsť k ich kontaminácii slanou vodou.

Narastá počet riek, ktoré sa nevlievajú do mora. Pramene, rieky a jazerá sú takmer vždy spojené s podzemnou zásobárňou. Vyčerpanie týchto zásobární zabraňuje vodám na povrchu aby sa dopĺňali – nižšia úroveň podzemnej vody sa odráža na nižšom množstve povrchovej vody. Toto sa deje pozdĺž atlantickej pobrežnej nížiny, rovnako spôsobuje, že žltá rieka v Číne nedosiahne oceán niekoľko mesiacov, Indus v Pakistane každý deň a spôsobuje pokles Colorado River v U.S.

Súčasne existuje rozsiahla kontaminácia podzemnej a povrchovej vody čo spôsobuje jej znehodnotenie.

Jeden z najväčších problémov 21. storočia bude ako sa podelíme o toto menej než pol percentné množstvo vhodnej vody aby sme uspokojili narastajúcu populáciu – ak dôjde k predpokladanému 40% poklesu vody a odhad rastu populácie uskutočnený OSN bude správny, budeme musieť napojiť 9 miliárd ľudí – o2 miliardy viac ako dnes – s použitím oveľa menej vody ako máme dnes do roku 2050.

Pokrok v technológii, inovácia a starostlivosť o životné prostredie už zvádzajú boj s obmedzenými zásobami vody, trvalým rastom populácie, zmenami stravovania, nedostatkom investícií do vodnej infraštruktúry a rastúcim urbánnym, agrikultúrnym a industriálnym používaním vodných zdrojov.

Investície do vodného manažmentu ako percento HDP poklesli od konca 90-tych rokov vo väčšine krajín o polovicu.

Klimatické zmeny

Zemská klíma sa počas histórie neustále mení. Od ľadových dôb až po medziľadové obdobia – naša klíma je v neustálom pohybe.

Približne každých 100 000 rokov sa naša zem dočasne zahrieva.

Táto dočasná úľava od ľadu, ktorou práve prechádzame sa nazýva medziľadové obdobie a začalo sa pred 18 000 rokmi, keď sa zem začalo otepľovať po skončení doby ľadovej v pleistocéne.

Tieto obdobia zvyčajne trvajú od 15 000 do  20 000 rokov než nastane ďalšia doba ľadová.

Ako pokračujú výskumy minulých ľadových období a vyvýjajú sa klimatické modely, utíchajú obavy z blížiaceho sa návratu ľadu – modely teraz naznačujú, že ďalšia doba ľadová nepríde najbližších 10 000 rokov.

Štúdia „klimatické trendy a globálna produkcia plodín od roku 1980“ porovnávala záznamy FAO o úrode, priemernej teplote a zrážkachi vo veľkých pestovateľských regiónoch.

Výskumy naznačujú, že na priemerné globálne výnosy niektorých plodín vplývajú vyššie teploty negatívne. 1981 – 2002 oteplenie znížilo produkciu obilia, kukurice a jačmeňa – obilniny ktoré tvoria základ svetovej výživy – o 40 miliónov metrických ton ročne.

Autori štúdie tak demonštrovali jasný vzťah medzi teplotou a obilnou úrodou vglobálnom merítku.

Orná pôda

Orná pôda pokrýva len 3% svetového povrchu. Podľa historických údajov sa každoročne stratí 25 miliónov akrov – odhaduje sa, že jeden hektár produktívnej pôdy sa stratí každých 7.67 sekundy. Najväčšie straty spôsobujú dezertifikácia a urbanizácia.

Dezertifikácia – púšte sa rozrastajú o 51 800 km² za rok. Napríklad Nigéria (africká najľudnatejšia krajina) stratí takmer 900 000 akrov poľnohospodárskej pôdy ročne kvôli pestovaniu plodín pre dobytok a ľudským potrebám.

Urbanizácia – zmena stravovania u novo prosperujúcej mestskej populácie v rozvojových krajinách je najdôležitejším faktorom vyvolávajúcim zvyšovanie glaobálneho dopytu po potravinách.

Vyšší príjem znamená väčší rozpočet v domácnosti. Nový konzumenti v strednej triede sa vzdávajú rastlinných kalórií v prospech živočíšnych bielkovín a mliečnych produktov. Na vyprodukovanie jednej libry hovädzieho je potrebných 8 kg obilnín – menej pre bravčové, hydinu, mlieko alebo vajcia – 2 až 6 kg. Ako stúpa spotreba mäsa, je potrebné viac plodín na kŕmenie dobytka.

V roku 1995 zjedli číňania v priemere 25kg mäsa na osobu, v 2007 to už bolo 53kg.

V roku 1980 sa na svete zjedlo 133 miliónov ton mäsa a vypilo 342 miliónov ton mlieka. Do roku 2002 vzrástla konzumácia na 239 miliónov ton mäsa a 487 miliónov ton mlieka. FAO odhaduje, že do roku 2030 bude svetová konzumácia mäsa 373 miliónov a mlieka 736 miliónov ton.

Čím viac ľudí je na tejto planéte a čím viac aziatov a iných sa rozhodne pre západný štýl stravovania, tým viac plodín je nutných na ich výživu. Veľa z tých plodín potrebných na kŕmenie zvierat je nevyhnutných na prežitie najchudobnejších ľudí na svete.

Kŕmenie nás samotných

Hlavným problémom pre nás v nasledujúcich desaťročiach nieje klimatická zmena alebo finančná kríza – je to či si ľudstvo môže dovoliť a udržať enormnú úrodu plodín, ktorú potrebujeme na našu obživu.

Budeme musieť pestovať viac jedla. Aby sme to dokázali, musíme zvýšiť výnosy z ornej pôdy a nájsť viac sladkej vody na zavlažovanie. Svetové možnosti zvýšenia potravinovej produkcie sú limitované zásobami pôdy a vody. Musíme a) kultivovať viac pôdy, alebo b) zvýšiť výnosy na existujúcej pôde, alebo c) ooboje.

Musíme vypestovať viac potravín na produktívnej pôde, ktorú máme, to znamená viac investícií do vodnej infraštruktúry, hnojív a nukleárnej energie.

Potaš

Aby rastlina rástla potrebuje množstvo rozličných chemických elementov. Tri z nich sú výživné látky dusík, fosfor a draslík (tiež známy ako potaš – najvzácnejší z nich).

Draslík tvorí 1 – 2% hmotnosti každej rastliny a je nevyhnutný pre metabolizmus. Dostupnosť dusíka, fosforu a draslíka v pôde, vo využiteľnej forme, je najväčším limitom pestovania rastlín.

Potaš je hlavným zdrojom draslíka. Draslík sa nachádza v každej rastlinnej bunke a pomáha rastline:

Vyvynúť pevné stonky

Odolávať stresu – burine, hmyzu, chorobám a teplotným zmenám

Zlepšuje zadržiavanie vody

Posilňuje korene a stonky

Pomáha pri prenose živín

Aktivuje vitálne rastlinné enzýmy

Zaisťuje efektívne použitie vody

Pomáha udržiavať potraviny čerstvé

Musí sa zvýšiť aplikácia hnojív bohatých na potaš – vyššie použitie rastlinných živín je najefektívnejšou cestou zvýšenia výnosov plodín a najlepším spôsobom ako čeliť:

Rastúcej globálnej populácie

Nedostatku vody

Znižovania ornej pôdy

Zlepšenie a obohatenie stravy

Urán

Ako budeme dodávať vodu ktorú budeme potrebovať na zásobovanie (pitie, zavlažovanie, hygienu) súčasnej svetovej a v budúcnosti rastúcej populácie?

Odpoveďou je urán respektíve nukleárna energia vyrobená z uránu na prevádzku morských desalinizačných (odsoľovacích) tovární.

Nukleárna energia funguje, je bezpečná a začína byť uznávaná, bez nej bude nemožné uspokojiť globálny, rastúci dopyt po energii a znížiť emisie CO2.

Ale na nukleárnej energii je viac než len jej zelený aspekt.

Marco Rognoni zo Saline Water Specialists hovorí, že desalinizácia poloslanej a morskej vody reverznou osmózou je drahé a neefektívne.

Výber vhodnej desalinizačnej technológie medzi odparovaním a reverznou osmózou sa zakladá na niekoľkých faktoroch vrátane investičných nákladov, údržby, úrovne dostupnosti, veľkosti poplatkov a potrebnej čistoty odsolenej vody. Aj keď hlavným faktorom sú často prevádzkové náklady továrne a konkrétne cena spotrebovanej energie.

Použitá energia je asi 35 – 45% celkovej ceny produkcie odsolenej vody pri použití reverznej osmózy – morská voda je pod tlakom filtrovaná cez polopriepustný filter, jóny, ktoré spôsobujú slanosť morskej vody zostávajú na jednej strane filtra a pretečie vyčistená voda.

Odsoľovanie odparovaním by mohlo byť najlacnejšou formou výroby sladkej vody kvôli bezplatnej tepelnej energii získanej ako vedľajší produkt výroby elektrickej energie v atómových elektrárňach.

Keď sa morská voda zohreje voda sa odparí a soľ zostane. Po ochladení sa para skvapalní a sladká voda je vhodná na pitie, zavlažovanie alebo hygienu.

Záver

Raz za čas sa nám ako investorom dostane možnosť nahluadnuť do budúcnosti. Ako môže existovať pochybnosť o tom, že prístup k čistej sladkej vode sa stane hlavným problémom pre miliardy ľudí?

Potaš a urán sa stanú dominantným sektorom pre investovanie. Z tohto dôvodu by mali byť v hladáčiku každého z nás. Sú vo vašom?

Ak nie možno by mali byť.

Zdroj: Safeheaven

Facebook komentár