Eurokríza sa začala cítiť ako nekonečný beh s prekážkami, s vysokými živými plotmi a vodnými prekážkami, brániace cestu k ekonomickému oživeniu na kontinente. Zakaždým, keď bola prekážka odstránená, vynoril sa iný problém, ktorý potenciálne blokuje trať. Najnovší vývoj zahŕňa škaredé protiúsporné nepokoje v celej južnej vrstve a otvára rozpory medzi veriteľmi, obzvlášť, medzi Medzinárodným menovým fondom a severnými národmi. Napriek ťažkostiam verím, že napokon kôň prejde cez cieľovú čiaru. Kontinent má príliš veľa svetlých ekonomických bodov, ktoré jednoducho vkĺznu do bezvýznamnosti. Veľkou otázkou je či by mohol byť monetárny džokej (euro) zhodený predtým, ak by sa to stalo. Investori by sa mali pripraviť pre oba možné prípady. Ale kým závod pokračuje, neurčitosť nad menou euro je povzbudením pre tlačenie úplnej politickej únie eurozóny a poskytovanie efektívnej kamufláže pre slabosť svetovej rezervnej meny – americký dolár.
Budúci historici Európskej únie pravdepodobne budú uvažovať, ako demokraticky zvoleným vládam raz pyšné impérium národov sa dobrovoľne vzdalo svojej suverenity bez plnej a otvorenej diskusie. Odpoveď leží v chamtivosti a strachu. Do roku 1950 bola západná Európa zničená dvoma strašnými kontinentálnymi vojnami v rozmedzí 35.rokov a boli odhodené asi ako tenisová lopta v zápase studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom. S ohľadom na situáciu, impulz pre väčšiu európsku jednotu a kooperáciu bol prirodzený.
Kľúčoví zakladatelia zjednotenej Európy boli Francúzsko a Nemecko. Francúzi hľadali bezpečnosť pripojením seba k Nemecku, kým Nemci videli príležitosť pre politickú hegemóniu, ktorú obe vojny nemohli doručiť. Ale keby myšlienka Európskej únie bola pôvodne prezentovaná ako prostriedky posilnenia Nemecka, pár európskych národov by to prijalo a zo všetkého najmenej Briti.
Za týmto účelom Jean Monet, jeden z prvých architektov Únie, údajne povedal, že „európske národy by mali byť riadené smerom k superštátu bez toho, aby ich ľudia pochopili čo sa deje. To možno splniť postupnými krokmi a každý z plánov má ekonomický účel, ale ktorý bude nevyhnutne a nezvratne viesť k politickej únií.“ Navrhol pri čakaní trpezlivosť pre „príležitosti“ k progresu myšlienok. Ako člen parlamentu Spojeného kráľovstva som bol svedkom takéhoto klamstva z prvej ruky.
Postupne nevinne znejúce Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) sa vyvinulo do spoločného európskeho trhu (SET), Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), Európskeho spoločenstva (ES) a teraz Európskej únie (EÚ), začínajúci superštát s nadvládou Nemecka.
Pravdepodobne v jednom z najviac bláznivých pohybov v posledných desaťročiach bola mena euro, ktorá bola spustená v roku 1999, dávno predtým, ako politická alebo fiškálna jednotnosť zvážnela. V spätnom pohľade tvorba meny v neprítomnosti jednotného štátu s koordinovanými fiškálnymi politikami sa zdá byť odsúdená na neúspech a javí sa to byť chybným.
S každou prekážkou boli nemenne ponúkané riešenia zvýšené politickou integráciou a opatreniami. 7. novembra nemecká kancelárka Angela Merkelová odletela do Londýna, aby očividne „presvedčila“, ak nie donútila, ministerského predsedu Camerona zmierniť alebo oddialiť jeho námietky na zvýšenie vládnych výdavkov EÚ. Cítila sa tak sebaisto prvýkrát, keď odhalila skryté plány európskeho superštátu.
Podľa britského Telegrapfu Merkelová povedala „samozrejme, že (nevolená) Európska komisia sa stane jedného dňa vládou, (nevolená) Európska rada druhou komorou a Európsky parlament (ktorý nemá v súčasnosti žiadnu skutočnú moc) bude mať viac kompetencií.“
Očividne pád eura poskytuje všetky ingrediencie potrebné na zničenie prekážok k jednote. Ako vypovedajú masívne verejné demonštrácie v Portugalsku, Taliansku, Grécku a Španielsku, južná vrstva je zúfalá pre záchranu finančných prostriedkov. V záujme zachovania nafúknutých penzií a predčasného odchodu do dôchodku, mnoho obyvateľov ochotne prijíma stratu suverenity.
Zlyhanie eura taktiež poskytuje krytie pre vážne znehodnotenie amerického dolára. Pred krízou bolo euro samo uznávané ako druhá svetová mena. Hrozí mu zlyhanie vyplývajúce z masívnej nestálosti kapitálu v amerických dolároch. Výsledok je, že kolosálna mena a dlhová kríza ohrozuje americký dolár a trhy so štátnymi poukážkami boli väčšinou zatemnené. Dnes sa najviac investorov javí byť blažene nevedomých, lebo USA čelia dlhovým problémom, ktoré sú horšie ako v mnohých krajinách v Európe.
Avšak, ak sú európski politici úspešní v pôsobivej politickej únií potrebnej na záchranu eura, budú peniaze odtekať z amerického dolára. Prípadne by euro zlyhalo a iné meny ako obnovenie nemeckej marky by mohla rásť na jeho mieste. Tak či onak, rezolúcia euro problému pravdepodobne bude signalizovať slabší dolár a vyššie úrokové sadzby.
Tí investori, ktorí prevažujú v amerických štátnych dlhopisoch (alebo vládnych cenných papieroch iných dlžných národov) by mohli pravdepodobne utrpieť, keď je ktorékoľvek rozhodnutie dosiahnuté. Investori by sa mali pripravovať získaním aktív, ktoré zostanú a spadnú na ich vlastných zásluhách. Byť posledný, škaredý uchádzač v súťaži krásy nie je stratégia pre dlhodobý úspech.
Preložil: Lukáš Jankejech
Zdroj: Euro Pacific Capital
Facebook komentár