Ako to už vo väčšine prípadov chodí, existuje veľký rozdiel medzi tým, čo vykazujú vládne štatistiky a tým, aká je skutočnosť. Podľa poslednej správy o inflácii, ktorú vydal štatistický úrad pre zamestnanosť (Bureau of labor statistics), spotrebiteľské ceny vzrástli v auguste v medziročnom porovnaní o 1,1%.
Vláda má motív skresľovať index spotrebiteľských cien tak, aby boli priemerné životné náklad na čo najnižšej úrovni a nemusela by vyplácať vyššie sociálne dávky. Nie je žiaden pochyb o tom, že dnes môžete dostať veľké zľavy na nákup nového auta alebo širokouhlej televízie, ale ako často si to v skutočnosti kupujete? Ak sa však pozrieme na bežné každodenné náklady, v porovnaní s minulým rokom ceny rapídne narástli. Pre zjednodušenie načrtnime len niektoré základné komodity v trhových cenách
Graf: Medzi-ročná zmena cien Niektorých komodít vs. Medzi-ročná zmena indexu spotrebiteľských cien
Náklady na vybrané potraviny vzrástli v priemere o neuveriteľných 48% v porovnaní s minulým rokom (pšenica, kukurica, ovos a repka). Ceny vykurovacích a pohonných hmôt vzrástli v priemere o 23% (vykurovací olej, benzín, zemný plyn). Dopriať si trochu proteínov na večeru bude teraz nákladnejšie o 39% (hovädzie a bravčové mäso) a váš každodenný šálok kávy s trochou cukru bude v porovnaní s minulým októbrom drahší o 36%.
Pravdepodobne nenakupujete bielizeň alebo medené potrubie v železiarstve každý deň, napriek tomu som uviedol tieto položky, aby som vám ukázal ako inflačné tlaky na iné základné suroviny môžu neskôr ovplyvňovať spotrebiteľské ceny.
Nárast cien zlata a striebra ilustruje, že ponuka a dopyt nie sú jediné vplyvy ktoré dvíhajú ceny drahých kovov – pokles v kúpnej sile dolára sa taktiež odráža v cene hmotných statkov. Keďže schovávať doma v garáži pšenicu alebo bavlnu nie je praktický spôsob ako chrániť kúpnu silu, investori stále častejšie pre tento účel vyhľadávajú monetárne kovy – trend, ktorý si môžeme všimnúť najme v dnešnej dobe.
Zdroj: Casey Research
Facebook komentár