Ben O’Neill píše: Aký je účel dohľadu nad telekomunikáciami a internetom?

NSA sa odvoláva na bezpečnostné otázky pri prezentácii svojej kontrolnej činnosti a tvrdí, že tieto programy sú potrebné v boji proti teroristickým útokom. Bald Tvrdenie simili pozemkov sú určené na posilnenie tohto tvrdenia. Avšak tajné dokumenty NSA odhaľujú, že ich sledovanie slúži na zhromažďovanie spravodajských informácií na dosiahnutie politických cieľov americkej vlády.

Dokumenty agentúry ukazujú rozsiahle sledovanie komunikácií z spojeneckých vlád, vrátane cielenie veľvyslanectiev a misií. Správy od informátora NSA tiež uvádzajú, že agentúra sa zameriava a zachytáva komunikáciu vysokých politických a súdnych úradníkov, proti -vojnových skupín, amerických bánk a iných veľkých spoločností a mimovládnych organizácií. To naznačuje, že cieľom sledovania je ďalšie politické posilnenie NSA a vlády USA.

Zdanlivo je cieľom dohľadu NSA predchádzať teroristickým útokom, ktoré by spôsobili ujmu alebo zabili ľudí v Spojených štátoch. V skutočnosti je prvoradým cieľom umožniť väčšiu kontrolu tejto (a ďalších) populácii vládou USA. Na otázku o tomto probléme informátor NSA Thomas Drake si bol istý cieľom NSA: “vlastniť internet a zistiť, čo každý robí.”

“Vlastniť internet” – verejno-súkromné partnerstvo v masovom dohľade

Internet je vo svojej podstate decentralizované zariadenie vytvorené interakciou mnohých súkromných a vládnych serverov prevádzkovaných telekomunikačnými sieťami po celom svete. To bol vždy hlavný strašiak obhajcov štátnej kontroly, ktorí degradovali toto decentralizované usporiadanie ako “svojvoľné”. Odkedy sa internet začal rozširovať ako nástroj masovej komunikácie pre obyčajných ľudí, obhajcovia väčšiej vládnej moci vedú dlhú bitku za to, aby bol internet “pod kontrolou” – teda pod ich kontrolou.

Cieľ vlády “vlastníctvo internetu” znamená prístup k zariadeniam, ktoré smerujú dopravu cez sieť. Postupne sa to vykonáva prostredníctvom vládnej kontroly nad sieťovou infraštruktúrou a postupnou dominanciou primárnych telekomunikačných a internetových spoločností, ktoré poskytujú zariadenia pre smerovanie prevádzky cez sieť. V skutočnosti, jedným pozoruhodným aspektom systému hromadného sledovania z NSA je, že údajne zapojená do rozsiahlej spolupráce s mnohými “súkromnými” firmami podnikajúcich podľa práva Spojených štátov. Väčšinou ide vraj o veľké bezpečnostné, telekomunikačné a internetové spoločnosti, rovnako ako o výrobcov sieťového softvéru a hardvéru.

Príklady takýchto “verejno-súkromných partnerstiev” sú popísané v uniknutých dokumentoch NSA. Nemenovaná americká telekomunikačná spoločnosť  údajne poskytuje NSA masové sledovanie dát o komunikáciách neamerických ľudí v rámci svojho programu Fairview. Niekoľko veľkých počítačových a internetových spoločností bolo tiež výslovne uvedených v prísne tajných  interných materiáloch NSA ako súčasní poskytovatelia pre agentúru v rámci svojho programu PRISM. Niektoré z týchto spoločností popreli akúkoľvek účasť alebo predchádzajúce znalosti programu, ale toto sa stretáva s určitým skepticizmom. (V skutočnosti, vzhľadom k tomu, že NSA nepredpokladala únik vlastného interného vzdelávacieho materiálu na verejnosť, je nepravdepodobné, že by agentúra mala nejaký dôvod klamať o firmách, ktoré pracujú s týmto materiálom. To naznačuje, že materiál môže byť presný.)

Mnohé z týchto spoločností poskytujú NSA dátami od ich vlastných zákazníkov, alebo vytvárajú systémy, ktoré umožnia agentúre prístup k informáciám prechádzajúce cez telekomunikačné siete. Robia to tak, bez toho aby o tom informovali svojich sledovaných zákazníkov a odvolávajú sa na to, že  to robia “v súlade zákonnými požiadavkami na informácie.” Z dôvodu že podliehajú jurisdikcii zákonov USA, všetky tieto spoločnosti majú právne zakázané diskutovať o všetkých svojich rokovaniach s NSA a pokiaľ nespolupracujú, podliehajú odvetným opatreniam zo strany regulačných agentúr americkej vlády. V každom prípade sa zo súčasných správach zdá, že mnoho spoločností sa stalo aktívnymi partnermi agentúry, asistujú NSA s nelegálnymi sledovacími aktivitami poskytovaním údajov v rámci programov bez legitímneho právneho základu.

Je to bežný historický príklad totalitných štátov na vzostupe, ktoré sa často snažili začleniť veľké obchodné firmy do svojej siete moci. V skutočnosti, samotný pojem “verejno-súkromného partnerstva” v tomto odvetví ľahko pripomína tie najhoršie aspekty fašistických ekonomických systémov, ktoré boli v minulosti. Akcie amerických spoločností, ktoré spolupracovali pri masových sledovacích operáciách NSA spochybňujú status “súkromné​​” týchto spoločností. V mnohých ohľadoch tieto spoločnosti konali ako predĺžená ruka americkej vlády, poskytovali nelegálne informácie  výmenou za privilégiá a spravodajské služby. Podľa správ z médií je táto spolupráca veľmi chúlostivou témou pre zúčastnené spoločnosti. Mnoho z nich sľúbilo svojim zákazníkom dôvernosť dát v ich podmienkach. Ďalej sú povinní dodržiavať zákony krajín, v ktorých pôsobia. Ich spolupráca s NSA ako taká je prísne tajná. Aj v interných dokumentoch NSA, sú spoločnosti uvedené iba pod krycími menami.

Túto diskusii sme začali otázkou, aký je zámer telekomunikačného a internetového dohľadu. Odpoveď spočíva v použitiach, ku ktorým sú tieto kontrolné právomoc kladené, a budú nevyhnutne kladené, ako kapacita NSA expanduje. Skutočný účel NSA nie je držať nás v bezpečí. Jej cieľom je vlastniť internet, vlastniť naše komunikácie, vlastniť naše osobné myšlienky – vlastniť nás.

Preložil: Marek Karandušovský

Zdroj: Mises.org

Facebook komentár