Zlato nedávno kleslo na svoje 6 mesačné minimum 1600$/ za uncu. Dosť na mrzutosť obchodníkov so zlatom. Tieto korekcie vidím ako nezvyklé vzhľadom k zasadnutiu ministrov financií G20 ktoré sa konalo tento víkend. Taktiež narastá debata  o kroku Japonska znehodnocovať ich menu s cieľom posilniť svoj rast, na čo reagovali predstavitelia G-7 podľa ktorých „nemôže byť domáca hospodárska politika využívaná na celenie kurzu meny“ hlásila agentúra Reuters.

Zatiaľ čo G-7 sa týmto vyhlásením pokúša legitimizovať znehodnotenie meny, investori sa zdajú, že vidia ich skutočné dôvody.

Médiá pripisujú ako hlavný dôvod korekcií žltého kovu predaje zlata hedgeovými fondami na konci minulého roka. Podľa štvrťročných hlásení manažér istých hedgeových fondov George Soros predal v štvrtom štvrťroku 2012 polovicu svojho podielu v SPDR Gold Trust ETF (GLD). Bloomber pripisuje predaj ako krok ktorý môže „vzpružiť špekulácie, že zlatý 12 ročný býčí beh nahor sa blíži ku koncu.“ Avšak Soros mohol predať svoje podiely v zlate pretože objavil významné krátkodobé možnosti investovania na menovom trhu.

Ako som už mnohokrát povedal vládna politika je prekurzorom k zmene a na konci minulého roka, Japonský vodca, premiér Shinzo Abe otvorene prejavil úmysel znížiť hodnotu meny na vytvorenie konkurencieschopnejšej ekonomiky a aby zvýšil infláciu. Ako výsledok zmien Japonskej politiky Jen oslabuje čím narastá cena zlata v miestnej mene Japonska.
Pozrite sa na porovnanie návratnosti investícií do zlata v rôznych menách. Nižšie uvedená tabuľka porovnáva percentuálnu zmenu zlata k Japonskému jenu a zmenu tohto kovu k americkému doláru za posledných 6 mesiacov. Od polovice augusta do približne novembra sa cena zlata pohybovala na takmer rovnakej úrovni pri oboch menách.
Avšak v dôsledku zmien vo vládnej politike za nasledujúcich 6 mesiacov cena zlata oproti Jenu stúpla o 19% pričom oproti doláru stúpla o menej ako jedno percento.

Zdá sa, že George Soros predvídal aký vplyv bude mať Japonská politika na rýchlosť obratu peňazí. Ukázalo sa to ako skvelý ťah, nakoľko „stávkovanie voči Jenu sa ukázalo ako najhorúcejší obchod na Wall Street za posledné tri mesiace,“ hovorí Wall Street Journal. Podľa novín Soros získal v obchodovaní s Jenom 1 miliardu dolárov od Novembra. Odvtedy jen oslabil o 20 % za štyri mesiace.

Obdivujem Sorosa pre jeho schopnosť identifikovať významné vplyvy ktoré mala vládna politika na trhoch tak jednoducho ako rozpoznať keď sa ľad zmení na vodu. Ešte dôležitejšie je ako rýchlo reaguje na vznikajúce udalosti. Toto, ale nieje jeho prvá výhra na ForEx-ovom trhu. V roku 1992 na základe zmien v Britskej vládnej politike predal Britské libry a nakúpil Nemeckú marku s konečným ziskom 1,8 miliardy dolárov.

Tak isto ako uvedomenie si ako rovnováha môže zmeniť dynamiku prostredia, tak môže vládna politika výrazne zmeniť obrat peňazí. Svetoví investori sledujú tieto trendy na to aby vedeli kde správne investovať do komodít a trhov, našli nové možnosti a prispôsobili riziko.

Potenciálnu motiváciu Sorosovho obchodu som zmienil minulý týždeň v rozhovore so Simonom Hobbsom na CNBC. Vysvetlil som ako korekcie zlata dosahovali extrémne minimá a tým poukázali na možnosť nákupných pozícií. Na našom oscilačnom modeli môžete vidieť ako zlato pokleslo o viac ako dve štandardné odchýlky na ročnom grafe. Takéto udalosti sa za posledných 10 rokov stali asi len v 2% celkového času. Po týchto extrémnych minimách, zlato historicky stúplo o 15%
v priebehu nasledujúceho roka.

 

V júni 2012 som v CNBC povedal rovnakú vec: Zlato dosiahlo extrémne minimá a len o niekoľko mesiacov na to sa kov vyšplhal takmer o 10%

Počas krátkodobých korekcií zlata je omnoho dôležitejšie sústrediť sa na fakty, a obzvlášť na fakt že zlato je stále viac vnímané ako mena. Svetové banky radšej ako nakupovať nehnuteľnosti, drevo  či diamanty nakupujú zlato. Podľa World Gold Council (WGC) bol počas roku 2012 dopyt centrálnych bánk po zlate 534 ton, čo je úroveň akú sme nevideli takmer 50 rokov.

Centrálne banky rozvíjajúcich sa trhov pridávajú zlato do svojich rezerv, vrátane Mexika, Brazílie, Filipín, Južnej Kórei  a Ruska. Podľa WGC Rusko v poslednej dekáde nazhromaždilo 958 ton zlata čo robí ich zásoby 8 najväčšie zo všetkých centrálnych bánk.

Ďalším faktom o zlate je pretrvávanie tzv. „Love Trade“ (obľube zlata). Ako môžete vidieť nižšie dopyt po šperkoch mierne poklesol, približne 3% v roku 2012 a viac ako polovica dopytu pochádza z Indie a Číny, krajín kultúrne spriaznených so zlatom. Indické nákupy zlata poklesli o 12% z   dôvodu vyššej dovoznej dane a slabej Rupii. Akokoľvek aj keď v miestnej mene došlo k výraznému rastu ceny zlata, Indický dopyt je „stále pozoruhodnejší a slúži na zdôraznenie dôležitosti zlata pre Indických zákazníkov.“ hovorí WGC.

Pozoruhodne, India mala štvrtý štvrťrok lepší než sa očakával a udržala si svoju pozíciu najväčšieho trhu so zlatom.

V Číne došlo v prvej polovici roka k spomaleniu rastu HDP čo zavážilo aj na nákupoch zlata. Celoročne ale, WGC poukázala na mierny rast v dopyte oproti predchádzajúcemu roku.

V roku 2013 WGC predpokladá že obi dva trhy zostanú silné, predpovediac rast okolo 10 až 15%. Verím, že s rastom HDP v Číne a Indii porastie aj dopyt po zlate. A tak dlho ako bude tento vzácny kov atraktívny pre obi dve skupiny bojazlivých traderov aj love traderov, držte sa zlata pevne, s 5 až 10% váhou v zlate a zlatých akciách, a prehodnocujte ročne.

Preložil: Jaroslav Lipták

Zdroj: USFunds

Facebook komentár