Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
Počas predchádzajúcich rokov sa hovorilo o manipulovaní s cenami zlata a striebra, čo bolo potlačené právomocami určitých skupín. To nie je nezmyselné tvrdenie. Predsa posledná vec, ktorú chcú peňažné mocnosti vidieť, je prudké zvýšenie ceny zlata. To by slúžilo ako výstražné znamenie, možnej panike ľudí po celom svete, aby sa zbavili dolára. Tí, ktorí veria v tejto teórii, predpokladajú, že sčasti aj americké Ministerstvo financií je za týmto potláčaním spolu s veľkými bankami drahých kovov, ktoré pravidelne obchodujú s kovmi.
Tvrdenie je posilnené aj tým, že vlády vo všeobecnosti a obzvlásť Spojené štáty vždy zasahujú do všetkých druhov trhov. Snažia sa kontrolovať ceny pšenice a kukurice s rôznymi USDA programami. Zrejme manipulujú s cenami úverov (prostredníctvom úrokových sadzieb), držia ich tak nízko ako sa len dá a tak odvrátia finančný kolaps. Tak môžu byť aktívni pomocou tzv. Plunge Protection Team (tím, ktorý dáva ekonomické a finančné rady rôznym sektorom v čase ekonomických turbulencií – pozn. prekladateľa) a takto podopierať akciový trh. Mali veľkú zodpovednosť za majetkový boom prostredníctvom viacerých programov a s účasťou Fannie Mae a Freddie Mac. Tak prečo by nemali byť tiež začlenené do menových kovov? Centrálne banky pravidelne zasahujú (t. j. manipulujú) menami navzájom, takže vôbec nie je absurdné si predstaviť, že by sa snažili manipulovať i zlato.
V skutočnosti sa Spojené štáty a ostatné vlády snažili potlačiť cenu zlata od roku 1961 do roku 1968 pomocou London Gold Pool. Spojené štáty pokračovali sami, kým Nixon nedevalvoval dolár a nezavrel zlaté okno v roku 1971.
Ak sa to dalo niekedy zrealizovať, tak v tej dobe určite. Aj keď nikto presne nevie určiť koľko zlata je v obehu, rozumný odhad by mohol byť šesť miliárd uncí. V dňoch London Gold Pool bolo možné kontrolovať cenu, pretože vtedy boli v existencii iba tri miliardy a v tom čase všetko zlato na svete stálo len 105 miliárd dolárov ($35 x 3 miliard = $105 miliard).
Dnes sa však hodnota zlata na svete pohybuje okolo 10 biliónov dolárov ($1,650 x 6 miliard = $10 biliónov), skoro desaťkrát viac. Z toho vlády vlastnia len 16 % – cca miliardu uncí, zatiaľ čo v poslednej dobe sa snažili kontrolovať svoju cenu približne vo výške 1,1 miliardy uncí, čo znamenalo 35 % zo svetovej ponuky. Vlády, ich centrálne banky a takmer všetky obchodné banky sú v konkurze a dôsledkom toho majú oveľa nižšiu finančnú silu ako tomu bolo v dobe London Gold Pool. Tak prečo sa snažia urobiť niečo také, čo je očividne vopred prehraté? Nemám vôbec problém uveriť príbehy o manipulácii trhov štátom; očakávam to a ako špekulant si to aj vychutnávam. Ale rád si pozriem po každom dôkaz. A neobyčajné tvrdenia žiadajú neobyčajný dôkaz. Čítal som materiály, ktoré roky písali títo ľudia a nič iné som nevidel len „veľkolepé“ tvrdenia a obviňovania. Som ochotný oddane veriť, že centrálni bankári sú schopní akýchkoľvek hanebných činov, ale ja by som si prial dôkaz. Neprestajne čítam tvrdenie o tom, ako idú „chlapci presne“ o jednej alebo o druhej, po prípade „presne“ o 11:37 alebo o 12:16 čisto neziskovo rozhodnúť „rozmetať“ trh zlata, striebra alebo oboje. Medzičasom trh dosiahol nové rekordy za pár rokov. Poznám osobne aj nepriamo viacerých, ktorí veria v teóriách manipulovania s drahými kovmi. A som zvedavý. Mám otázku na inteligentných, dobre informovaných a sofistikovaných ľudí, ale nedostávam odpovede, ktoré by dávali zmysel. V minulosti mali takéto vládne manipulácie ľahko identifikovateľné dôvody. Je jasné, prečo chce vláda nízke úrokové sadzby. Aj to je jasné, prečo chce vysoké ceny nehnuteľností a na akciových trhoch. Ale prečo by chceli – v dnešnom svete – utrácať miliardy za udržanie ceny zlata na nízkej úrovni (alebo striebra)? Možno si myslíte, že by sa mali snažiť kontrolovať cenu uránu pred niekoľkými rokmi, keď sa predával za 140 dolárov. Alebo dajme tomu cenu cukru, keď sa predával minulý rok za 28 centov; každý nakupoval cukor.
Napriek tomu, že zlato môže pôsobiť ako výstraha, len málo obyčajných Američanov si to uvedomuje. Potlačenie ceny zlata je nielen oveľa ťažšie, ale aj oveľa menej dôležité ako to bolo v minulosti.
Tu je niekoľko otázok, na ktoré by som rád odpovedal:
Otázka: Prečo banky ako JPMorgan atď. nespolupracujú ako prvé a nestarajú sa, a aká môže byť cena kovov?
– Jediný dôvod, ktorý dáva zmysel je ten, že sa tvária ako splnomocnenci pre americké Ministerstvo financií. MF nejde na trh samo. Ale vedie komerčnú banku, aby jednala v jeho prospech pri kúpe a predaji zlata? Možno. Ale nie je žiaden dôkaz, či to tak robí. Tieto banky ale nemajú dôvod na manipulovanie trhu, im môže byť jedno, aké sú ceny kovov.
Otázka: Prečo sa tu nehovorilo o obchodníkoch a o tom akí hlúpi sú šéfovia, keď bojujú s 10 ročným býčím trhom? Títo ľudia sa poznajú a klebetia s takou radosťou ako tínedžerské dievčatá.
– Je ťažké udržať v tajnosti takúto dlhodobú ilegálnu dohodu. Dve strany by ešte mohli udržať tajomstvo. Ale šesť či osem komerčných bánk, ktoré pôsobia pred očami toľkých ľudí? Hovorí sa, že traja jedinci môžu udržať tajomstvo iba v prípade, ak dvaja z nich sú mŕtvi. A ešte k tomu aj toľko obchodných operácií? Wall Street je najväčším svetovým mlynom. Tam nikdy nebola povesť (okrem tých, ktoré vznikajú z konšpiračných teórií a sú poskytnuté bez zdroja), v ktorej konajú banky drahých kovov v zhode alebo individuálne ako agent Timmy Geithner.
Otázka: Ak je pravdou čo sa tvrdí, že tieto banky boli „krátkym zlatom“ zo dna „medvedieho trhu zlata“ v hodnote 255 dolárov v roku 2001 a „medvedí trh“ so striebrom v hodnote 4,25 dolárov tiež v roku 2001 ako môžu absorbovať desiatky či stovky miliárd strát? Očakávajú, že sa kovy budú držať svojho zlomku z roku 1971?
– Obchodníci robia chyby. Ale neostávajú dlho v jednom z najväčších býčích trhov – to nie je spôsob ako obchodníci zarábajú. Akí hlúpi by mali byť predpokladaní „neziskoví“ predajcovia zlata?
Otázka: Kde presne a ako sa získava kapitál na pokrytie týchto strát? Ešte nepočuli starú múdrosť „Ten kto predáva to, čo nie je jeho, musí vrátiť alebo ísť do väzenia“? Žiadna banka nemôže viazať miliardy pod titulom desať rokov bojujeme na trhu.
Otázka: Od koho presne pochádza ten nápad pokúšať sa potlačiť ceny pomocou budúcich trhov? Jeden známy spisovateľ mi navrhol na túto tému nasledujúce, keď som sa ho cez mail spýtal:
„Veľké firmy, ktoré mali začiatky asi pred 25 rokmi, zistili, že by mohli ovládnuť trh a nútiť technických odborníkov, aby vstúpili a vystúpili z trhu, keď chcú s veľkými ziskami pre firmy. Ale prepočítali sa, zostali na trhu príliš dlho a teraz sú v pasci.“
Ja neberiem túto odpoveď pre viaceré dôvody. Samozrejme „veľkí chlapci“, ako spoločnosti vždy šikanujú malých špekulantov. Malí chlapci používajú technické obchodné systémy, ktoré uľahčujú zistiť kde nakupujú a predávajú. Malí obchodníci sú vždy minútu za trhom. Živnostníci zas používajú príliš veľa rozpätia, takže sú náchylné na spanikárenie. Toto vždy platilo, a to nielen za posledných 25 rokov. Aj to je dôvodom, prečo sú malí obchodníci notoricky stratoví. Veľké spoločnosti sú zvyčajne na druhej strane obchodu. Ale jedna vec je istá: nikto (rozhodne nie spoločnosti) sa nenechá poklesnúť tak hlboko, že je uväznený 12 rokov na jednom trhu – najväčšom býčom trhu v histórii.
Otázka: Prečo bojovať s trhom a dať sa chytiť v zlate a striebre? Prečo sa s nimi nesnažia potlačiť aj meď, platinu a paládium? A vôbec, každú komoditu?
Nedôverujem ľuďom, ktorí prevádzkujú centrálnu banku a štátnu pokladnicu s veľkou finančnou prezieravosťou. Sú to v podstate len prisluhovači a politická smotánka, ktorí absolvovali tie „dobré“ školy, dobre sa obliekajú a majú svoj pocit dôležitosti v bezpečnom výklenku v byrokracii. Ale nechcú prísť o svoju prácu a byť tým zlým tak dlho.
Otázka: Prečo by americké Ministerstvo financií (pokiaľ je za potlačením ceny zlata) malo robiť veci ľahším pre Číňanov, Rusov, Indov a mnoho ďalších rozvojových krajín tým, že potlačí ceny zlata? Oni jednoducho využijú výhodu nižších cien, aby mohli kúpiť viac.
Argumenty pre potlačenie zlata dávajú veľmi malý zmysel, keď ich začnete skúmať. Argumenty pre striebro nedáva vôbec žiaden zmysel; je to malý trh, ktorý nikoho nezaujíma, okrem strieborných fanatikov, ktorí ho berú ako náboženskú ikonu. To znamená, že minimálne rovnako ma zaujíma striebro ako zlato – ale táto diskusia bude musieť počkať.
Ak by niekto dokázal odpovedať na tieto otázky, veľmi by som si ho vážil. Odporúčam čitateľom kúpiť zlato – a to i na súčasnej úrovni – ale chcel by som, aby to robili zo správnych dôvodov. A zdá sa mi, že argumenty o manipulácii zlata vychádzajú skôr z náboženskej viery ako z ekonomických úvah.
Facebook komentár