Za svoju rozhodnutie znížiť rating USA z AAA na AA+ bola Standard and Poor’s silne kritizovaná. Kritici zníženia ratingu ukazuj[ prstom na lepšie úrokové miery štátnych dlhopisov, odkedy k zníženiu ratingu došlo. Nie je sa čomu diviť, veď počas piatich mesiacov po zvrhnutí z AAA, výnos dlhopisov klesol a dolár stúpol.

Objem dlhopisov USA vlastnených zahraničnými investormi sa v treťom kvartáli 2011 zvýšil o 17,2 miliardy USD. V súčasnosti teda vlastnia viac ako polovicu obchodovateľného dlhu. Pritom 60% ich devízových rezerv sú v USD. Zatiaľ teda nie je ani náznak po panike. Takýto všeobecný trend nás vedie k záveru, že zníženie ratingu automaticky vedie k posilneniu meny a ceny dlhopisov. Načo sa teda obávať? Táto istota sa paradoxne zakladá na poznaní, že USA sú schopné vyrobiť neobmedzený objem hotovostných peňazí. Takže úrokové sadzby nikdy nestúpnu a dlh nikdy nespôsobí problem.

V niečo podobné asi verila aj maďarská vláda po Druhej Svetovej Vojne, keď vytlačenými peniazmi splatili dlhy ktoré sa nahromadili počas vojny. Ich denná inflácia vtedy vytvorila svetový rekord, keď  dosiahla 200%. Zaujímalo by ma, aké vysoké boli v roku 1946 v Maďarsku sadzby hypoték.

Ja osobne, samozrejme fandím  S&P za to, že sa snaží vrhnúť svetlo na náš zhubný problém s dlhmi. Zdá sa, že vláda USA sa k akémukoľvek krôčiku k znižovaniu rozpočtového schodku stavia celkom absurdne– poďme splácať len dlh samotný.

Sú to diskusie o dlhovom strope, komisia Simpson-Bowles a predĺženie prázdnin pre daň z príjmu, čo spôsobilo nedávne nepokoje vo Washingtone. Z času na čas sa Washington rozhodne , že zvýši dlh bez toho aby krátil výdavky. Ale je to práve matematika spojená s vládnymi záväzkami, čo najlepšie obhajuje postoj Standard and Poor’s. Náš dlh už prevyšuje HDP a deficit ho zvyšuje o ďalších 1,3 bilióna USD každý rok. Náš verejný dlh sa za ostatných 5 rokov zvýšil o 100%!!! A čo je ešte horšie, pomer dlhov k príjmom je ešte väčší. V roku 1971 tvoril národný dlh 218% príjmov. V roku 2000 percentuálny pomer dlhov voči príjmom vzrástol na 280%. Dnes už vystrelil na 700% príjmov… a máte úplnú pravdu keď si myslíte, že panika je namieste. Ale naši politici a bankári z Wall Street sú stále presvedčení, že nie je dôvod na zníženie kreditného ratingu USA.

Ale najhoršia správa ešte len prichádza. Len si počkajme, keď začnú stúpať úrokové  sadzby. Priemerná úroková miera dlhu USA je dnes niekde blízko 1%. V roku 2000 to bolo 6,5%. Ale vzhľadom na úroveň dlhu a výrobe peňazí vedenej FEDom, úrokové miery dlhopisov by mohli byť (a mali byť) podstatne vyššie ako kedykoľvek v doterajšej histórii USA. Len si skúsme predstaviť ekonomickú nestabilitu ktorá nastane na trhu s pôžičkami podnikov, domácností a vlády.

Už sa veľa napísalo a narozprávalo o dávnych stavoch podnikových účtovných súvah. Autority z Wall Street radi opakujú, že firmy majú k dispozícii rekordne veľa peňazí. Ale rovnako je pravda, že tie isté firmy majú rekordný, 7,3 biliónov USD dlhov. Faktom je, že domácnosti, firmy a vláda majú rekordne vysoký dlh. A celková zadĺženosť v porovnaní s HDP je z historického hľadiska mimoriadne vysoká a nachádza sa blízko rekordu spred pár rokov. Takéto dočasne umelo nízke úrokové miery dlho nevydržia. Inflácia a vysoká ponuka pôžičiek ich vytlačia vyššie. Potom sa bude ekonomika potácať tak, ako bude stúpnať pomer dlhov k HDP. Len si predstavte čo by sa stalo na trhu s nehnuteľnosťami, keby sa sadzby hypoték vrátili na 8%, ak by firmy platili dvojciferné sadzby pri refinancovaní dlhov a ak by vláda vymenila svoj 10,5 biliónový dlh za 7%-ný, namiesto dnešných 2%.

Kvôli tomuto som presvedčený,  že ak je za čo Standard and Poor’s kritizovať, malo by to byť za to, že úverový rating USA je stále privysoký, a že jeho zníženie prišlo príliš neskoro. 

Zdroj: Pento Portfolio Strategies

Preložil: Lukáš Novotny

Facebook komentár