Eurozóna má od včera nového člena: Litvu.
Od 1. januára Litovčania môžu platiť svojou novou menou, krorou je euro, čiže doba starej meny – litasa sa blíži ku koncu. Jedná sa o 19. krajinu, ktorá vstúpila do menovej únie.
Bankové pobočky po celej krajiny vykonali zvýšenie počtu zamestnancov, aby sa vedeli prispôsobiť prílivu ľudí, ktorí budú prichádzať, aby vykonali zámenu svojich peňazí.
Malý bývalý sovietsky národ sa pripravuje na celkovú zmenu meny, ktorú ministri financií Európskej únie oficiálne oznámil v júli, kedy už bolo jasné, že táto krajina by mohla prijať euro.
Oficiálne internetové stránky tejto krajiny ukazovali reálny odpočet kedy sa mena euro stane jej oficiálnou litovskou menou. Taktiež je na nej mapa, kde je možné vymeniť svoje staré peniaze.
Súvisiace: Lotyšsko a euro: Spoznajte najnovší daňový raj Európskej Únie
Kurz bol nastavený na 3,45 litovského litasa za jedno euro.
Litovská centrálna banka odhaduje, že prijatie eura bude mať pozitívny vplyv na národnú ekonomiku. Taktiež ju na začiatku čaká veľký skok v oblasti obchodu a zvýšenia miery zamestnanosti.
Litva má populáciu 3 miliónov obyvateľov a očakáva sa, že bude jedným z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v eurozóne. V roku 2014 by podľa oficiálnych odhadov jej ekonomika mala vzrásť o 2,7%.
Väčšina Litovčanov prijatie eura označuje za pozitívne, keďže mnohí uvádzajú, že dosiahnu užšiu integráciu s Európou, ktorá bude prínosom.
Avšak, iní sa obávajú, že zmena meny povedie k tomu, že spoločnosti budú zvyšovať ceny na spotrebný tovar. Úradníci však varovali firmy ohľadom dodržiavania cenových hladín.
Litva na začiatku 90. rokov získala nezávislosť od Sovietskeho zväzu a v roku 2004 vstúpila do Európskej únie a NATO. Litva tak ide v stopách ostatných krajín bývalého východného bloku, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ). Patria medzi ne Estónsko a Slovensko a hlavne v poslednej dobe, susedné Lotyšsko. Počas januára si pripomíname 15. výročie európskej menovej únie, ktorú používa takmer 340 miliónov Európanov.
Ale to všetko zo sebou prináša rastúcu integrácia s bohatšími európskymi krajinami, čo má tiež negatívny vedľajší účinok: vlnu emigrácie, ktorá vedie k odchodu kvalifikovaných obyvateľov a spôsobuje nedostatok pracovných síl. Emigrácia od roku 2004, kedy sa táto krajina pripojila k EÚ len zvyšovala, keďže členstvo zaručuje slobodu pohybu.
Počas finančnej krízy v rokoch 2008-2011, viac ako 80 000 ľudí, takmer 3 percentá populácie (každým rokom) jej obyvatelia smerovali najmä do Nemecka, Veľkej Británie a ďalších bohatších ekonomík, kde získali niekoľkonásobne vyššie platy. Odborníci predpovedajú, že tento trend bude pokračovať, alebo dokonca bude rásť zvýšiť.
V oblasti stavebníctva sa podnikatelia sťažujú, že je nemožné, aby si udržali pracovníkov a to aj s masívnymi ročným nárastom miezd vo výške 10 až 20 percent. Problém sa neobmedzuje len na dediny. Väčšina nákupných centier, reštaurácií a obchodov v kedysi rušných mestských oblastiach majú stále nedostatok pracovných síl.
Súvisiace: Lotyšsko sa pripojilo k Eurozóne: čo by ste mali vedieť
Rýchly pohľad na rozdiely platov ukazujú prečo. Podľa štatistickej agentúry EÚ – robotník v Litve môže čakať, že zarobí 1,80 eura (2,20 dolárov) za hodinu, v porovnaní so 4,30 eurami (5,24 dolárov) v Španielsku a 8,60 eur (10,50 dolárov) v Írsku.
Vo viac kvalifikovaných odvetviach, ako s oblasti technológií, zdravotníctva alebo priemyslov kde vzdelávací systém Litvy produkuje vysoko kvalifikovaných absolventov, mzdové rozdiely sú ešte omnoho väčšie.
Problém je v tom, že Litva má najchudobnejší hrubý domáci produkt členov EÚ a hoci jej ekonomika rastie silnejším tempom než väčšina krajín EÚ, má však za sebou dlhú cestu k rozvoju, než bude môcť dúfať, že ponúkne mzdy na rovnakej úrovni s ostatnými štátmi EÚ.
Ďalším ne-ekonomickým faktom, prečo sa Litva chcela pripojiť k EÚ je aj národná bezpečnosť – najmä strach zo stále agresívnejšieho Ruska. Spolu so susedmi Lotyšsku a Estónsku, Litve bol obsadený Sovietskym zväzom za takmer päť rokov.
Zdroj: Wall Street Journal, Reuters
Facebook komentár