Ako sa tak približujú jesenné prezidentské voľby, súťaž medzi Barackom Obamom a Mittom Romneyom narastá, rétorika oboch ich táborov sa vyostruje a stáva viac ideologická. Romneyho blízky vzťah s wisconsinským zástupcom Paulom Ryanom (ktorý bol spomenutý, ako potenciálny nominant na viceprezidenta) začiatkom tohto týždňa využil prezident Obama na opovrhnutie Ryanovým rozpočtovým plánom (Ryan je predseda Výboru pre rozpočet). Útočná línia prezidenta nielenže odhalila náhľad na jesennú kampaň, tiež ponúkla pohľad na Obamove chybné názory na sociálnu a ekonomickú históriu USA.
Prezident odhalil svoje presvedčenie, že americký zdroj ekonomickej sily vždy bola kolektívna práca, prerozdeľovanie bohatstva a vládna politika, ktorá chránila pracovníkov pred spustošeným bohatstva. Aby sme sa ubezpečili, naozaj hovoril o USA, nie o Sovietskom zväze. Tvrdil, že prosperita „rastie od strednej vrstvy“ a že „nikdy nie je dotovaná z úspechu bohatých.“ Podľa toho vyvodzuje, že naše nedávne boje vychádzajú z republikánskeho opustenia od týchto politík.
Pri dosahovaní týchto záverov sa Obama spolieha na odôvodnenie typu „mokré chodníky zapríčiňujú dážď“ a predpokladá, že efekt môže byť otcom príčiny. Ako však debatujeme o tom, ako dostať americkú ekonomiku z koľají, v ktorých je zaseknutá je dôležité vedieť, kde dať voz a kde koňa.
Pre svoju ilustráciu si Obama vybral priekopníka Henryho Forda, ktorý bol na svete známy vysokými platmi, keď jeho spoločnosť začala chrliť model T. Platením vysokých platieb verí, že Ford si vytvoril zákazníkov, ktorí si mohli dovoliť kúpiť jeho autá, čím mohol rásť aj jeho biznis. Na základe tejto logiky, hocijaký program, ktorý vkladá peniaze do vrecák priemerných amerických konzumentov bude úspešne rásť, najmä ak je možné tieto prostriedky zdaniť bohatým, u ktorých je menej pravdepodobné míňanie. Obama argumentuje, že republikánske návrhy, ktoré vládnu pri vládnom míňaní a ktoré osekávajú benefity stredných a nízkych príjmových skupín, sú v protiklade k tomuto cieľu.
Zatiaľ čo je pravda, že americká stredná vrstva vzrástla spolu s ekonomickou silou, bol to úspech miestnych priemyselníkov, ktorí umožnili strednej triede vzrásť. Kapitalizmus rozpútal produkciu kapacít u podnikateľov a pracovníkov, čo stlačilo ceny tovarov do bodu, kde vysoká spotreba bola možná pre širší prierez jednotlivcov. Zatiaľ čo podľa Obamu Henry Ford platil svojim zamestnancom dosť na to, aby si mohli dovoliť kúpiť autá Ford, takéto vysoké platy by nikdy neboli možné, či jeho produkty cenovo prístupné, ak by v prvom rade nebolo personálnej inovácie, ktorú spolu s Fordom priniesli aj iní priemyselníci.
Ekonómovia, ktorým Obama verí sú takí, ktorí hovoria, že biznis bude tvoriť miesta len vtedy, ak budú vedieť, že konzumenti majú dostatok peňazí na kúpu ich produktov. Ale takisto, ako aj mokré chodníky nezapríčiňujú dážď, konzumácia nevedie k produkcii. Skôr produkcia vedie ku spotrebe. Niečo musí byť najskôr vyrobené, aby sa to mohlo skonzumovať.
Požiadavky ľudí sú nekonečné a nepotrebujú stimul ku skutočnej existencii. Predstavte si, že chcete nové auto, potom však prídete o zamestnanie a rozhodnete sa vzdať sa nákupu. Znížila sa vaša túžba (alebo dopyt) po aute kvôli vaším zmenšeným pracovným podmienkam? Ak ste ako väčšina ľudí, stále po tom aute túžite rovnako, rozhodnete sa však ho kvôli obmedzeným príjmom nekúpiť. Nie, že by ste to auto už nechceli (ak by vám ho ponúkli o 90% lacnejšie, možno by ste ho kúpili). Ide o to, že ste stratili schopnosť si ho dovoliť vzhľadom na jeho cenu a váš príjem. Najlepším spôsobom, akým sa transformuje dopyt do konzumu je zníženie cien do bodu, kedy sa stanú veci „kúpiteľné.“ Efektívne operujúci priemysel zvyšuje zásoby a stláča ceny. To je to, čo Ford urobil pred 100 rokmi a čo nedávno urobil Steve Jobs.
Tým, že uviedol revolučné manufaktúrne procesy masovej produkcie pre výrobu vozidiel, Ford bol schopný drasticky znížiť cenu produktu, ktorý bol predtým prístupný iba pre bohatých. Ford nevytvoril túžbu po kúpe áut. Avšak ohromne rozšíril množstvo nie-drahých áut, čím umožnil, aby bol dopyt naplnený prostredníctvom spotreby. V tomto procese vytvoril bohatstvo pre seba a svojich zamestnancov (jeho efektívne techniky znamenali, že pracovníci si mohli dopytovať vyššie mzdy) a vyššie životné štandardy pre spoločnosť ako celok.
Obama verí, že prosperita sa tvorila iba v 20. storočí po tom, ako začala vláda prerozdeľovať bohatstvo od bohatých ľudí ako Henry Ford na strednú a najnižšiu vrstvu. Ignoruje fakt, že najväčší americký rast bol v 19. storočí, nie v 20., a že Amerika sa stala svetovo najbohatšou krajinou ďaleko predtým, než vôbec nejaké prerozdeľovanie bohatstva začalo.
Nanešťastie pre prezidenta, bohatstvo musí najprv byť vyprodukované pred tým, ako bude prerozdelené. Prerozdelenie však vždy tvorí prekážky, ktoré vyústia do toho, že sa vytvorí menej bohatstva. Všetky spoločnosti, ktoré sa pokúšali vytvoriť bohatstvo prostredníctvom prerozdelenia bohatstva zlyhali. To by malo byť jasné každému, kto strávil o trocha viac času, ako pár minút pri štúdiu histórie svetovej ekonomiky. Prezident je však v misii na znovuzvolenie a jeho eso v rukáve je rozdúchanie plameňov triedneho boja. Je to vyskúšaná politická stratégia a vyzerá to tak, že je pripravený jazdiť na koni, až kým nezdochne.
Zdroj: Euro Pacific Capital
Facebook komentár