Južná Afrika je atraktívny trh pre investorov, ktorí by sa radi zapojili do afrického rastu, avšak by sa tiež radi vyhli nástrahám menej rozvinutých trhov – najmä čo sa týka likvidity, cien, obmedzených dát a transparentnosti. Africké HDP by do roku 2020 malo dosiahnuť 2.6 triliónu USD, dnes má 1.6. Južná Afrika má v tom raste s jej vyspelým a konkurencie schopným priemyslom dobrú pozíciu a je tiež blízko ostatným africkým trhom. A čo viac, Južná Afrika bude benefitovať z rastu svojho najväčšieho exportného trhu: Číny. Južná Afrika ako taká je unikátne lokalizovaná v rámci krajín BRICS, čo investorom poskytuje zaujímavé okolnosti s dlhodobým horizontom a trpezlivosťou pozorovať, ako sa tieto možnosti zmaterializujú.
V 10 ročnej perióde vzrástlo HDP Subsaharskej Afriky o 5.7% ročne, v porovnaní s 1.64% v USA za rovnaký čas. Tento trend bude pravdepodobne aj naďalej pretrvávať, keďže sa očakáva, že Afrika za 10 rokov takmer zdvojnásobí svoje HDP.
31. 10. 2011 zaznamenali Spojené národy narodenie 7- miliardtého človeka na zemi. Aj keď prechod zo 6 miliárd na 7 trval 12 rokov, pôrodnosť stále klesá a demografovia očakávajú, že do roku 2050 sa svetová populácia dostane len do rozmedzia 9 – 9.5 miliardy. Je to práve spomalenie v pôrodnosti, ktoré tvorí to, čo voláme „demografická dividenda.“ Ak sa skutočne očakáva, že počet detí a žien sa zníži, táto generácia (alebo aj dve) zostarne a bude nasledovaná relatívne menšími generáciami. Keď tie dospejú, odštartuje sa tzv. demografická dividenda, ktorá rezultuje do (produktívnej) pracovnej populácie. Afrika z toho bude ťažiť viac, ako ktorýkoľvek iný kontinent, pozrime sa na Fertility rate = mieru zaľudnenia, v grafe:
Nikto z krajín BRICS sa s ňou nemôže porovnávať: Brazília a Rusko majú mieru zaľudnenia(či plodnosti) pod obnoviteľnou mierou, Čína bude na tom do roku 2020 bledšie ako USA a do roku 2030 ako Európa, a dokonca aj India klesá. Ba čo viac, Čína možno bude mať v roku 2050 menej produktívnu pracovnú silu, ako má teraz. V skutočnosti bude mať Afrika najvyšší pokles v indexe závislosti(počet závislých na pracujúceho). Na rozdiel od Číny, Afrika nepácha zbesilé potraty, ktoré by mohli vytvoriť veľké masové nepokoje a ekonomický prevrat.
Medzitým však Čína poháňa globálny ekonomický rast a ani Afrika nie je výnimkou. Čína je najväčší africký obchodný partner, ktorý berie 12% afrického exportu. Význam Číny pre africké obchody nemožno podceňovať. Počas prvých troch kvartáloch roku 2011, podľa Čínskeho ministerstva obchodu , dosiahol obchod medzi nimi 126.9 miliárd USD. Ide o 30% zmenu v porovnaní s rovnakou periódou spred roka a je v súlade s 28% krkolomným ročným tempom rastu za posledných 10 rokov. Aj keď Afrika potrebuje čínsku pomoc v budovaní infraštruktúry, tento vzťah je dôležitý aj pre Čínu. Čínske zahraničné priame investície(ZPI) v Afrike vzrástli z 2.6% v roku 2003 na 9.8% v 2008. Do roku 2010 nadviazala na africkom kontinente diplomatické vzťahy so 49 krajinami (z 54) a má priame investície v 48 krajinách.
Motívy Číny sú jednoznačné: uspokojiť svoj nenásytný dopyt po energiách a prírodných zdrojoch. V skutočnosti sa čínska stratégia nelíši od tej západnej. Hoci ich vzťah nie je úplne hladký, čistý čínsky prínos v Afrike je všeobecne považovaný za pozitívny.
Takže ako sa môžu americkí investori podieľať na raste Afriky? Zvážte investície v ETF, ako sú Market Vectors Afrika (AFK), alebo iShares MSCI South Afrika Index. Prvý má širší záber, zatiaľ čo druhý – ako už naznačuje názov – je zameraný na Južnú Afriku. Hoci je EZA juhoafrický fond, je potreba poznamenať, že juhoafrické spoločnosti ťažia zo širšieho „afrického príbehu,“ keďže mnoho z nich sa zameralo na Subsaharskú oblasť. V podstate v Južnej Afrike zachytáva investor to najlepšie z oboch svetov: spoločnosti so sofistikovanosťou tých domácich vyspelých ekonomík, ako aj s rastovým potenciálom tých na rozvíjajúcich sa pohraničných trhoch.
Zdroj: Africa Capital Group
Facebook komentár