Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv neziskovej “práce”)…Čím viac klikov na “páči sa mi to”, alebo FB “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”
V poslednom čase som veľa čítal o nadchádzajúcej hyperinflácii v Amerike. Medzi inými som čítal práce pána Shadowstats (pán „tieňové štatistiky“) Johna Williamsa, Johna Hussmana, Jima Quinna, komentátorov na tému nulového zaistenia a dokonca aj pána zo spoločnosti Gloom Doom and Boom Marca Fabera osobne. Môj obľúbený filozof, Nassim Taleb, sa tiež pustil do tejto problematiky. A samozrejme nemôžem zabudnúť na Jima Rogersa, Petra Schiffa a ďalších.
Prečo hyperinflácia?
Všetci títo autori zakladajú svoje hyperinflačné argumenty na amerických bezuzdných federálnych deficitoch a prehlbujúcom sa dlhu, slabej ekonomike, nerozhodnosti pri zvyšovaní daní, strate kontroly nad ponukou peňazí, a na tvrdení, že vláda a Fed budú mať len jedinú možnosť ako zabrániť prepadu amerických dlhových cenných papierov, keď niekedy v budúcnosti dosiahnu bol zlomu, a to bude obrovské kvantitatívne uvoľňovanie (QE – quantitative easing). QE je len ďalší termín, ktorým možno povedať, že Fed tlačí peniaze, aby nakúpil federálny dlh. Iný spôsob ako vyjadriť, že Fed monetarizuje federálny dlh.
Hovoria, že ten bod zlomu dosiahneme, keď investori stratia dôveru vo vládne cenné papiere, pretože sa budú obávať vládneho bankrotu a začnú sa ich zbavovať, čo spôsobí kolaps cien dlhopisov. Tento kolaps so sebou následne prinesie celosvetovú finančnú paniku, zbavovanie sa ostatných vládnych dlhových cenných papierov a drastický pokles doláru. Fed nebude mať inú možnosť ako podporiť trh nákupom vládnych cenných papierov a aby to mohol urobiť, bude musieť tlačiť peniaze (monetarizovať dlh), a to pravdepodobne vo veľkom rozsahu, čo nás privedie k hyperinflácii.
Niektorí komentári do diskusie prinášajú argumenty ohľadom obchodnej bilancie, platobnej bilancie, nedostatku vývozu, nízkej úrovni úspor v USA a iné merkantilistické názory, aby podložili svoje tvrdenia o hyperinflácii.
Hyperinflácia nie je nereálna špekulácia. Vždy, keď krajina zažíva hyperinfláciu, príčiny sú väčšinou tie isté a veľmi sa blížia horeuvedenej situácii. V každej ekonomike využívajúcej nekryté peniaze je hyperinflácia možná. Len zlatý štandard bol schopný zabrániť neviazaným vládnym režimom tlačiť peniaze v množstvách, ktoré by vyvolávali hyperinfláciu.
Keď to zhrnieme, o hyperinflácii sa ľahko hovorí, dostáva sa na titulné strany, ale je ťažšie dosiahnuť ju.
Otázkou nie je, či je hyperinflácia možná, ale či je v súčasnej Amerike pravdepodobná. Podľa môjho názoru ju naša súčasná situácia robí málo pravdepodobnou.
Prečo môžu naše problémy viesť k inflácii?
Neodmietam základnú analýzu Fed-u, vlády alebo ekonomiky z dielne hyperinflacionistov. Všetky ich neduhy, ktoré popísali sú reálne. Nechcem sa im do detailov venovať, ale tu sú základné problémy, ktorým čelíme:
1. ešte stále sme v recesii a pravdepodobne v nej zostaneme aj v najbližšej budúcnosti, ako Fed rád uvádza
2. vládne príjmy sa prepadli
3. obrovské vládne výdavky vyústili do obrovských deficitov
4. tieto deficity sú financované dlhom
5. stále je pomerne ťažké získať úverovanie a ponuka peňazí sa zmenšuje
6. index spotrebiteľských cien je nízky, ale hodnota aktív ako napr. nehnuteľností stále klesá
7. nezamestnanosť je vysoká a pravdepodobne ešte porastie
8. masívne keynesiánske fiškálne stimuly (federálne výdavky) nemajú dlhodobý efekt
9. vládne programy sociálnych benefitov (Sociálne zabezpečenie, Medicare, Obamacare, vládne dôchodky, etc) sú nedostatočne financované a ich náklady sa budú drasticky zvyšovať
10. federálne dane v súčasnosti dosahujú približne 30% našej ekonomiky
11. federálny dlh je na úrovni približne 90% HDP a rastie
12. je pravdepodobné, že Fed sa pustí do rozsiahleho kvantitatívneho uvoľňovania, aby stimuloval ekonomiku, hlavne v prípade ak bude nezamestnanosť rásť
Pre Ameriku to nie je pekný výhľad do budúcnosti.
A sú tu ešte ďalšie dva faktory, ktoré treba vziať do úvahy.
Prvým je, že vlády majú radi infláciu, minimálne na umiernenej úrovni. Je to síce neuveriteľné, ale je pravda, že ľudia veria v ilúziu prosperity, ktorú vyvolávajú rastúce ceny v dôsledku inflácie. Pre väčšinu dlžníkov je splatenie dlhu z obdobia pred infláciou tým jednoduchšie, čím viac je dolár znehodnotený. V skutočnosti je inflácia len ďalšou daňou na vaše bohatstvo. Vlády platia za tovar a služby so skrytou zľavou. Sporitelia a veritelia strácajú.
Druhým je, že Američania nemajú radi, keď sú zdaňovaní. Na jednej strane majú radi svoje benefity, ale na strane druhej za ne nechcú platiť. Významná zmena v Amerike nie je na strane prístupu k daniam, ale v láske k štátu, ktorý sa o vás postará. I keď ľudia cynicky poznamenávajú, že Sociálne zabezpečenie pre nich nebude, sami si nedostatočne našetrili na dôchodok alebo zdravotnú starostlivosť, a rátajú s nimi.
Toto pre našich vodcov predstavuje dilemu. Ak zvýšia dane natoľko, aby mohli pokryť svoje výdavky, zbavíme ich funkcií (viac o tejto téme neskôr). Na druhej strane, keďže sa nezdá, že by naši politici znížili výdavky, budú pokračovať v požičiavaní si.
Odpoveďou na túto dilemu je inflácia.
Čo je inflácia a hyperinflácia?
Inflácia je monetárny fenomén. K inflácii dochádza, keď centrálne banky tlačia viac peňazí ako si ľudia želajú držať. Výsledkom inflácie je, že všetky ceny idú nahor. Ak by mal zajtra každý človek v ekonomike dvakrát toľko dolárov ako má dnes, ceny by sa zdvojnásobili. Nikto nie je bohatší, len majú viac zelených papierikov. To je inflácia.
Inflácia nie je spôsobená nedostatkom tovaru alebo príliš vysokým dopytom. Napríklad, ak sa zvýšia ceny ropy, to nie je inflácia. V tomto prípade, ak nakúpime rovnaké množstvo benzínu ako predtým, znamená to, že máme menej peňazí na nákup iných tovarov, ktoré následne poklesnú na cene v dôsledku poklesu dopytu.
Vlády dôkladne a bez prestania tlačia peniaze za účelom neustáleho znehodnocovania svojich mien. A preto by ste dnes potrebovali $22 na nákup toho, čo v roku 1913 stálo $1 (rok, v ktorom bol založený Fed).
Peniaze sú ekonomický statkom a taktiež podliehajú zákonom ponuky a dopytu. Vo všeobecnosti, ak ľudia vidia, že ceny nepretržite rastú v dôsledku rastu ponuky peňazí, rozhodnú sa zbaviť sa dolárov a držať aktíva. Ak ceny nepretržite klesajú, ľudia si budú želať držať peniaze, pretože sa stávajú cennejšími v porovnaní s aktívami.
Ak je inflácia neustále prítomný fenomén, ceny nepretržite rastú, za peniaze si kúpite čím ďalej tým menej (sú znehodnocované) a ľudia nechcú vlastniť svoje znehodnocujúce sa doláre, a preto ich míňajú. Chcú tovary, aktíva alebo zlato, t.j. to, čoho hodnota rastie. Úrokové sadzby tiež rastú, keďže banky sa snažia kompenzovať si znehodnotenie dolárov, ktoré im budú vracané v budúcnosti pri splácaní poskytnutých úverov.
Hyperinflácia je len extrémny prípad inflácie. Počas vysokej inflácie banky v určitom momente väčšinou spomalia tlač peňazí, nechajú ekonomiku upadnúť do recesie a ekonomika sa vylieči sama. Centrálne banky neustále vytvárajú tieto ekonomické cykly rastu a poklesu.
Ale čo ak by centrálna banka nechcela zastaviť infláciu? Čo ak by politici nechceli, aby ekonomika upadla do recesie a odhalila tak ich nerozvážne fiškálne počínanie si? V tom prípade štáty tlačia stále viac a viac peňazí, aby udržali krok s rastúcimi cenami. Je to ako začarovaný kruh. Čím viac tlačia, tým viac idú ceny hore, a teda musia tlačiť ešte viac. Míňanie peňazí sa stáva misiou. Ceny sa možno zdvojnásobujú každý mesiac, alebo rastú denne. Hyperinflácia je stav, keď tlačenie peňazí dosiahlo takých rozmerov, že v ne ľudia strácajú dôveru. Potom začnú ignorovať svoju menu a prejdú k výmennému obchodu alebo využívajú zlato alebo zahraničné meny pri transakciách. Vo všeobecnosti, bežný obchod skolabuje, tovar sa stane nedostatkový, vypuknú sociálne nepokoje a ľudia trpia.
Prečo dochádza k hyperinflácii?
Odhliadnuc od teórie hyperinflácie, prečo k nej dochádza? Prečo neprestanú tlačiť peniaze? Nie sú centrálni bankári a politici dostatočne bystrí, aby pochopili, čo sa deje? Odpoveďou na tú poslednú otázku je v prípade postihnutý krajín zjavne nie.
V prípade všetkých hyperinflácií v novodobej histórii bolo rozhodnutie o znehodnotení meny vždy politické a nie ekonomické. Takmer v každom prípade, hyperinflácia nasledovala po vojne, prevrate alebo nejakej veľmi významnej politickej zmene ako napríklad pád Sovietskeho impéria alebo nástup diktátora, populisticko-sociálneho bloku alebo po inom politickom nepokoji.
V 20.storočí sme boli svedkami celkom výrazného počtu hyperinflačných udalostí. Použil som zoznam hyperinflácií v novodobej histórii (od 1.svetovej vojny) z Wikipedie a skúmal som politické okolnosti v prípade každej krajiny. Tieto okolnosti možno začleniť do troch kategórií: povojnový rozvrat, post-sovietsky kolaps a socialisticko-populistické režimy.
war – vojna
socialist regime – socialistický režim
post-soviet collapse – post-sovietsky kolaps
Napríklad, všetci vieme, čo sa stalo v Nemecku po 1.svetovej vojne, keď politici, prevažne socialisti, vinili za všetky svoje problémy reparácie a pokračovali v tlačení takého objemu peňazí, že to vyústilo do známych fotografií s fúrikmi plných peňazí. Doslova nemali ani poňatia o tom, čo robia.
Obdobie po páde sovietskeho impéria je jednoduchšie na pochopenie, keďže bývalé komunistické/socialistické režimy bojovali o moc a borili sa s ekonomickou politikou. Mnohé z týchto krajín reformovali svoje monetárne a fiškálne politiky alebo boli k týmto reformám prinútené.
Mnohé zo socialisticko-marxistických režimov boli latinsko-americké populistické vlády, ktoré využívali „revolučné“ proti-kapitalistické lieky pre svoju ekonomickú politiku. Chile (Allende) a Argentína sú dobrými príkladmi. Argentína zažíva vysokú infláciu prechádzajúcu do hyperinflácie od roku 1980. V Afrike bola väčšina krajín zmesou diktatúry a socialisticko-marxistických opatrení. Nenaznačujem, že toto boli čisto socialistické vlády, ale skôr že pre ne bolo typické, že vláda znárodnila alebo dostala pod kontrolu veľkú časť priemyslu a vydala predpisy kontrolujúce veľkú časť ekonomickej aktivity.
Tieto hyperinflácie majú jednu spoločnú črtu a to je, že počas obdobia nestability sa výdavky stali politickým nástrojom a vymkli sa kontrole. Súhlasím, že okolnosti v prípade každej z týchto krajín boli rozdielne a že možno nie je fér dávať dokopy Izrael a Argentínu. Ale každá krajina čelila politickým okolnostiam, ktoré vyvolali nestabilitu alebo národnú krízu. Vláda veľmi výrazne míňala, aby si získala podporu a uchýlila sa k tlači peňazí, aby bola schopná za toto míňanie zaplatiť.
Zimbabwe je prvým a jedným z najdramatickejších príkladov hyperinflácie v 21.storočí. Trvala takmer dva roky a zdevastovala ich ekonomiku. Marxistický diktátor Robert Mugabe po vzore kráľa Leara veril, že môže ignorovať ekonomické zákony až nakoniec vydali bankovku v hodnote 100 biliónov dolárov. V konečnom dôsledku ich dolár ročne vzrástol o 89,700,000,000,000,000,000,000 percent.
Príbeh Zimbabwe je dosť smutný. Robert Mugabe sa pokúšal upevniť si svoju moc po tom, ako biela minorita podpísala mierovú dohodu v 1980. Jeho interná bezpečnostná armáda trénovaná Severo-kórejcami eliminovala opozíciu a spáchala masovú vraždu v rebelujúcej oblasti Matabeleland (podľa odhadov mohli byť zavraždené až desať tisíce ľudí z kmeňa Ndebele). A tieto gorily ešte stále ochraňujú jeho režim. Mugabeho „vojnoví veteráni“ nakoniec znervózneli v dôsledku nesplnených politických sľubov a ekonomických zlyhaní a začali ohrozovať jeho politickú základňu, a preto vyhnal zvyšných bielych farmárov, ktorí vlastnili väčšinu (70%) pôdy, skonfiškoval ich majetok a prerozdelil ho medzi členov svojej strany ZANU. Politické a ekonomické slobody zmizli, produkcia potravín skolabovala, export tiež skolaboval, jedlo sa stalo vzácnym a táto kedysi prosperujúca krajina sa ocitla v troskách. Mugabe sa uchýlil k tlačiarenským strojom, aby zaplatil za politickú štedrosť. Svojmu ministrovi financií prikázal, aby neprestával v tlači peňazí. Výsledkom bola hyperinflácia. Nakoniec sa zriekli svojej meny a začali namiesto nej využívať výmenný obchod, rand a americký dolár. Ekonomika a sociálna štruktúra sa rozpadla. Výsledkom bol prepad životnej úrovne, pokles priemernej dĺžky života z 57 na 34, deti postihnuté podvýživou, miera výskytu HIV/AIDS ako jedna z najvyšších na kontinente a emigrácia z krajiny. Všetko čoho sa Mugabe dotkol bolo negatívne poznačené. Hyperinflácia sa zastavila, keď Mugabe dolarizoval ekonomiku.
Staneme sa svedkami hyperinflácie v Amerike?
Staneme sa tu svedkami hyperinflácie? Je to možné, ale nepravdepodobné. Hore som uviedol 12 vážnych ekonomických problémov, ktorým Amerika čelí. Zoznam nie je vyčerpávajúci, ale je presný. A i keď sú tieto problémy závažné, nezaručujú príchod hyperinflácie.
Aby sme sa trošku pocvičili v hypotetickej rovine, z 12 hore-uvedených problémov som extrapoloval akési najhoršie scenáre pre možný nástup hyperinflácie:
- vládne míňanie bude bezmedzne pokračovať a vytvárať stále vyššie a vyššie deficity
- aby sa redukovali deficity, zdanenie vzrastie na povedzme 45% HDP
- ako dôsledok zdanenia poklesne HDP, čím sa znížia daňové výnosy
- vláda vyprodukuje ešte viac dlhu, aby pokryla nový výpadok v príjmoch
- úrokové sadzby vládnych cenných papieroch sa podstatne zvýšia v dôsledku poklesu dopytu zapríčineného zvýšeným rizikom krajiny vnímaným zo strany trhu
- Fed začne nakupovať veľké objemy vládnych cenných papierov, aby pokryl výpadok v príjmoch a „stabilizoval trh“ (t.j. monetizoval dlh z iného dôvodu ako to robí teraz)
- index spotrebiteľských cien začne stúpať, keď sa do ekonomiky dostanú tieto nové peniaze a ceny budú rásť * riziko inflácie ešte viac zvýši úrokové sadzby
- dlh nebude splácaný znehodnotenými dolármi
- ostatné významné krajiny sa stanú fiškálne konzervatívnejšími a tým znížia status USA ako rezervnej meny
- rating vládneho dlhu USA bude znížený
Tieto okolnosti by viedli k vysokej inflácii a panike na dlhopisových trhoch. Že by sa to premietlo do hyperinflácie je možné, ale málo pravdepodobné. Viac o tejto téme neskôr.
Vráťme sa k politickým okolnostiam, ktoré boli prítomné v prípade predchádzajúcich hyperinflácií. Nepokúšame sa vyrovnať s následkami zničujúcej vojny a ani sme neprešli rozsiahlou spoločenskou alebo vládnou reštrukturalizáciou, ktorá sa udiala v post-sovietskych krajinách.
Už nám teda ostávajú len sociálne nepokoje v dôsledku socialistických ekonomických a politických zlyhaní. Avšak náš „štát – pestúnka“ nezažíva populistický politický a sociálny prevrat, ktorý by bol dôsledkom znárodňovania základného priemyslu, štátnej kontroly ekonomiky, kontroly cien a miezd, vyvlastňovania majetku a politického zastrašovania a tyranie, ktoré sú také príznačné pre krajiny Latinskej Ameriky. I keď by mnohí na pravej strane politického spektra radi postavili Obamu do tohto svetla, nie je tomu tak.
Ale pripustime, že by sa môj scenár potenciálnej hyperinflácie naplnil. V tom prípade by ste museli veriť aj v niečo podobné nasledujúcemu dodatočnému politickému scenáru:
Prezident Obama a demokrati majú úplnú kontrolu nad Kongresom, povedzme že 75 kresiel v Senáte. Okrem toho by tiež zvolili predstaviteľov ľavice na Najvyšší súd a dosiahli jasnú väčšinu. Potom by si umocnili svoju silu prostredníctvom masívnych výdavkových programov, aby odmenili svojich voličov. Zvýšili by mzdy a dôchodky odborovo-združených pracovníkov a zamestnancov štátnej správy, podstatne by zvýšili minimálnu mzdu, dramaticky by zvýšili platby príjemcom pomoci zo sociálneho zabezpečenia zo strednej a nižšej vrstvy, zvýšili dane veľkým korporáciám a bohatým, ponúkli „bezplatnú“ zdravotnú starostlivosť chudobným, znárodnili by (priamo alebo prostredníctvom úplnej regulácie) komunikácie, energetické, prepravné, farmaceutické spoločnosti a spoločnosti vyrábajúce obranné technológie za účelom „zníženia nákladov“.
Keď ekonomika ešte viac poklesne a nezamestnanosť (U-3) dosiahne úroveň nad 20%, staneme sa svedkami rozsiahlych politických nepokojov a ľudia vyjdú do ulíc. Bude povolaná armáda, aby udržala poriadok vo veľkomestách a zamedzila výtržnostiam a rabovaniu. Aby sa uchlácholili masy, vláda poskytne viac pomoci a bude vytvorených viac federálnych projektov typu New Deal a ľudom bude daná práca.
Aby sa za toto všetko zaplatilo, federálny dlh doslova vyletí do výšin, omnoho vyššie ako to čoho sme teraz svedkami a aby nový šéf Fed-u vyhovel vláde, bude monetizovať dlh. Inflácia presiahne 20% a bude pokračovať v raste, kým sa nedostane na úroveň hyperinflácie.
Teraz sa na chvíľku zastavme a nadýchnime sa.
Toto sa u nás nedeje. Nehovorím, že by sa to nemohlo stať, ale nie je to smer, ktorým teraz ideme.
Rád by som uviedol ekonomické a politické dôvody, prečo si myslím, že k nám nepríde hyperinflácia:
1. Vo vzduchu cítiť politickú zmenu a myslím si, že Demokrati v novembri stratia svoju väčšinu v minimálne jednej Komore. Pre účely tejto diskusie si myslím, že Republikáni by boli lepší ako Demokrati. A s politickým náladami prikláňajúcimi sa k fiškálne zodpovednejšej vláde si myslím, že ďalšie rozsiahle míňanie je nepravdepodobné.
2. Aby začali dlhopisové trhy panikáriť, investori by museli byť presvedčený, že USA nesplatia svoje dlhy. I keď by sme mohli argumentovať, že nie sme schopní splatiť svoje dlhy, ale to je pravdou v prípade takmer každej krajiny. Dôležitejšou je otázka, či sú USA schopné splatiť úrok svojich dlžôb a schopné refinancovať existujúci dlh. Odpoveďou je áno. To je to, čo zvažujú kupci amerických dlhových cenných papierov, keď nakupujú náš dlh – pravdepodobnosť štátneho bankrotu. I keď situácia v USA nie je priaznivá berúc do úvahy obrovské fiškálne výdavky, náš dlh má ešte stále veľmi dobrý rating. A čo je dôležitejšie, ešte stále máme možnosť zvýšiť dane, aby sme pokryli úrokové náklady nášho dlhu.
Keby nás zajtra postihla svetová kríza, kam by investori uschovali svoje peniaze? Doteraz to boli vždy USA (napr. v prípade dlhovej krízy v Eurozóne). Nehovorím, že sa to nemôže zmeniť, ale zatiaľ tieto peniaze pritekajú k nám.
3. I keď si myslím, že Ben Bernanke sa mýli v mnohých veciach, ako študent Milton Friedmana rozumie hyperinflácii a riziku tlačenia peňazí. Myslím si tiež, že aj väčšina Obamových ekonomických poradcov dobre rozumie tejto problematike. V skutočnosti, myslím, že takmer všetci centrálni bankári na svete rozumejú teórii hyperinflácie. Výnimkou by boli tie antidemokratické socialistické režimy, kde je monetárne politika len ďalším nástrojom politickej moci. Myslím si, že je to politická science fiction myslieť si, že Fed alebo ktorýkoľvek politik by pripustili hyperinfláciu.
Ale pokračujme v našom uvažovaní a predpokladajme, že sa moje hypotetické faktory stanú skutočnosťou a zasiahne nás vysoká inflácia, nad ktorou začneme strácať kontrolu a bude sa posúvať smerom k hyperinflácii. Aká by bola reakcia vlády?
1. Zaviesť dočasnú kontrolu nad cenami a mzdami
Naposledy sa o to pokúsili v roku 1971 za vlády Nixona. Nefungovalo to vtedy a nebude to fungovať ani teraz, ale cieľom nebude ani tak kontrola cien ako skôr príprava na ďalšie kroky smerujúce k zastaveniu krízy. Dal by som tomu najviac 6 mesiacov.
2. Zmraziť trh so štátnym dlhopismi
Opäť by išlo o dočasné riešenie, zatiaľ čo by sa svet pripravoval na podporu našich trhov a doláru.
3. Zavedenie moratória na splácanie vládneho dlhu predĺžením krátkodobých dôb splatnosti o 90 dní.
Ďalšie dočasné zdržanie. Držitelia nášho dlhu by s tým jednohlasne súhlasili. Inak by hodnota nimi držaného dlhu výrazne poklesla.
4. Zabezpečenie rozsiahlej zahraničnej podpory doláru a dlhových cenných papierov
Poslednou vecou, čo by naši obchodní partneri radi videli je prepad Ameriky. Možnosti medzinárodného obchodu by sa veľmi rýchlo vyčerpali, ak by boli finančné trhy v chaose. Amerika má ešte stále jedinečné postavenie vďaka tomu, že dolár je medzinárodnou rezervnou menou. Boli by ste svedkami okamžitej a rozsiahlej koordinovanej podpory amerických dlhových cenných papierov a doláru zo strany EU, Japonska, Číny, UK a iných. Spomeňte si, že hyperinflácia nepríde zo dňa na deň. Jean-Claude Trichet nedávno povedal, že EU sa dostatočne dopredu pripravila na prípadný štátny bankrot v rámci eurozóny, takže by si bola dobre vedomá potreby konať.
5. Zvýšiť úrokovú sadzbu Fed-u a zvýšiť tak cenu peňazí
Toto je Volckerovo riešenie, ktorým je len prestať tlačiť peniaze. Zvýšil úrokovú sadzbu Fed-u z 11.2% v roku 1979 na jej vrchol 20% v júni 1981. Inflácia (a stagflácia) zmizli. Toto je riešenie pre každú hyperinfláciu.
Po tom ako by sa trhy upokojili, ceny stabilizovali a inflácia ustúpila, regulácie by boli odstránené a život by pokračoval. Toto by tiež na chvíľu spôsobilo pokles ekonomiky, ale je to lepšie ako hyperinflácia a sociálny a politický rozklad, ktoré by so sebou priniesla.
Rešpektujem mnohých z autorov, ktorí veria, že budeme svedkami hyperinflácie. Viacerí z nich sú tak ako aj ja študentmi Rakúskej ekonomickej školy. Myslím si, že mnohí z nich sú unáhlení vo svojich záveroch. V súčasnej dobe, tu nemáme ekonomické alebo politické faktory, ktoré sú potrebné na spustenie hyperinflácie. Dôkladná analýza teórie, faktov a histórie ma vedie k záveru, že v budúcnosti nás čaká inflácia/stagflácia. Je ale dosť prehnané tvrdiť, že nás naisto čaká hyperinflácia.
Zdroj: Daily Capitalist
Facebook komentár