Portugalsko: V čom je iné od Grécka

V tejto situačnej komédií, ktorou je európska dlhová kríza, som čítal už pár krát, že po možnom bankrote Grécka by malo byť Portugalsko ďalšie na rade. Ale vo väčšine prípadov autori neposkytnú konkrétne dôvody, mimo toho že Portugalsko je P v PIIGS alebo že je ďalším najslabším článkom v tomto európskom chaose. Hoci z časti súhlasím s týmto názorom, myslím si, že je to príliš povrchná analýza a že Portugalsko si zaslúži nejaký vlastný kredit a malo by byť oddelené od gréckej situácie.

V apríli 2011 musela portugalská vláda požiadať o finančnú pomoc od Európskej únie (EU) a Medzinárodného menového fondu (MMF) aby sa vyhli bankrotu. Balíček 78 miliárd € (116 miliárd $) schválený týmito inštitúciami obsahuje širokú škálu opatrení, aby portugalská ekonomika zotavila svoju konkurencieschopnosť a umožnila vyrovnať svoju nerovnováhu v nasledujúcich rokoch.

Štrukturálne problémy a fiškálny deficit

Hlavné štrukturálne problémy Portugalska sú jeho štrukturálna nezamestnanosť, nedostatok produktivity a strata konkurencieschopnosti v porovnaní s jeho rovesníkmi. Portugalská vláda zavádza v posledných mesiacoch niekoľko štrukturálnych reforiem na zvýšenie produktivity a konkurencie, aj keď bude trvať nejaký čas kým tieto reformy budú mať účinok. Napríklad, nezamestnanosť dosiahla nový rekord 14% na konci 4. štvrťroka 2011, čo je dvojnásobná úroveň než v strede minulej dekády.

Ďalším štrukturálnym problémom Portugalska je sústavný fiškálny deficit. Za posledných 30 rokov Portugalsko nikdy nedosiahlo fiškálny prebytok. Aj v roku s najlepším výsledkom (1999) bol deficit mínus 2,3% z HDP.

Navyše k štrukturálnemu problému s fiškálnym deficitom je problémom časté použitie jednorazových opatrení na dosiahnutie cieleného fiškálneho deficitu. V roku 2010, keď Portugalsko začínalo byť v centre pozornosti finančných trhov, fiškálny deficit bol dosiahnutý iba vďaka mimoriadnym opatreniam. Penzijné fondy zamestnancov firmy Portugal Telekom boli prevedené na štát, čo predstavovalo extra výnos 2,8 miliardy €. Aj s týmto výnosom navyše, oficiálny deficit v tom roku bol 9,1%.

Minulý rok, penzijné fondy zamestnancov bánk boli prevedené na štát, čo zvýšilo výnos o 5,6 miliardy €. S týmto jednorazovým výnosom Portugalsko dosiahlo 5,9% fiškálny deficit dohodnutý s EÚ/MMF. Bez tohto opatrenia by bol deficit cez 8%.

Portugalsko by malo posilniť svoju fiškálnu politiku a má v úmysle znížiť svoj fiškálny deficit na 3% do roku 2013. Ale „troika“ zakázala použitie jednorazových opatrení, takže riziko nedosiahnutia tohto cieľa, vzhľadom na výsledky za posledné roky, je značné, a môže donútiť Portugalsko k druhému záchrannému balíčku (bailout).

Makroekonomický výhľad

Očakáva sa že portugalská ekonomika zotrvá v recesií prinajlepšom do roku 2013. hlavné implementované opatrenia, a to zníženie miezd vo verejnom sektore a zvýšenie DPH, zmenšujú disponibilný príjem a keď zoberieme do úvahy, že spotreba predstavuje 70% portugalského HDP, tak by to malo potláčať rast minimálne najbližšie dva roky. Navyše, minulý október vláda oznámila škrty sviatočných a vianočných odmien na roky 2012 a 2013 pre ľudí pracujúcich vo verejnom sektore a pre dôchodcov. Hoci tieto škrty neovplyvnia tých, ktorí pracujú v súkromných firmách, ľudia sa boja v blízkej budúcnosti podobných škrtov, a tak svoje výdavky znižujú.

Keď bol záchranný balík dohodnutý, očakávalo sa že ekonomika poklesne o 1,8% v roku 2012, ale minulý december boli tieto čísla znížené MMF na 3% pokles. Podľa predpovedí „troiky“ v roku 2013 by reálny rast HDP mohol byť 1,2% a v roku 2014 2,5%. To vyzerá príliš optimisticky vzhľadom na súčasnú makroekonomickú situáciu v Európe a slabý domáci  dopyt. Negatívne riziká týchto predpovedí sú značne vysoké.

Predaj aktív

Hlavnou odlišnou charakteristikou Portugalska od Grécka je implementácia opatrení dohodnutých s „troikou“, pri každom príslušnom záchrannom programe. Toto je zrejmé pri pohľade na kapitálové podiely, ktoré by obidve krajiny mali predávať. Grécko malo získať 50 miliárd € predajom, ale dodnes predali aktivá len za 1,5 miliardy  € a jeho politici neukázali žiadnu ochotu predávať aktíva, argumentujúc národnou suverenitou.

Na druhej strane, Portugalsko rýchlo (v júli 2011) dosiahlo dohodu o predaji malej portugalskej banky, Banco Português de Negócios, ktorá bola znárodnená v roku 2008, a predalo podiely (ešte nie je dokončené) v portugalských firmách EDP a REN, čím získali takmer 3,3 miliardy €.

Verejný dlh a potreba financovania

Verejný dlh v súčasnosti predstavuje  viac ako 100% HDP a mal by dosiahnuť vrchol 115% v roku 2013, na základe prvého preskúmania portugalského záchranného balíku. To je vyššie číslo ako priemer Európskej únie, ale oveľa nižšie ako má Grécko. Aj napriek nedávnemu zníženiu nominálnej hodnoty jeho dlhov o 53,5%, Grécko očakáva že dosiahne dlh 130% HDP v roku 2020.

Podporné programy predpokladajú, že Portugalsko bude schopné sa vrátiť na vládne dlhopisové trhy ku koncu roku 2013. Vzhľadom na pokračujúcu dlhovú krízu v Európe, tento predpoklad môže byť veľmi optimistický a je ďalším dôvodom prečo Portugalsko bude pravdepodobne potrebovať druhý záchranný balík.

Záver

Hoci Portugalsko má dlhodobé štrukturálne slabosti ako Grécko, vrátane slabého ekonomického rastu a vysokej úrovne verejného dlhu, myslím si že hlavným rozdielom medzi týmito dvoma krajinami je implementácia každého záchranného programu. Obidve krajiny nie sú schopné, z dlhodobého hľadiska, splatiť svoje dlhy, ale Portugalsko ukázalo svoju ochotu vyriešiť svoje problémy a vrátiť sa na cestu, ktorá je v súlade s finančnou nezávislosťou.

Toto uznávajú aj európsky politici a Portugalsko by malo mať prístup k ďalšiemu záchrannému balíku, ako ukázala nedávno súkromná konverzácia medzi Wolfgangom Schauble (nemecký minister financií) a jeho portugalským náprotivkom. Táto politická podpora je podľa môjho názoru hlavným rozlišovacím faktorom Portugalska od Grécka.

Bankrot jedného člena (alebo viacerých) Európskej únie je dnes v podstate politickým, než finančným rozhodnutím a myslím si, že Portugalsko bude použité ako príklad „dobrého študenta“. Aj keď Grécko zbankrotuje, Portugalsko bude ochránené pred rizikom nákazy a nebude mu dovolené nasledovať rovnaký výsledok. V tomto zmysle verím v druhý záchranný balík pre Portugalsko, a nie bankrot alebo opustenie eurozóny, čo pre Grécko je pravdepodobne len otázka času.

Zdroj: Labutes Investment Research

Preložil: Tomáš Kuracina