Ekonomický komentár Západu k Číne a Rusku býva zvyčajne podfarbený monetaristickými predpokladmi, ktorý v Moskve a Pekingu nemusia bezpodmienečne zdielať. Z tohto dôvodu sú ruské a čínske fiškálne a menové politiky na finančných trhoch zle pochopené, ako aj dôvody prečo ich vlády nakupujú zlato.

Čína bola obzvlášť kľudná, keď jej vlastní ľudia nadobúdali zlato a zdá sa, že sama vláda absorbuje všetko vyťažené banské zlato z jej krajiny. Rusko si tiež vytvára svoje oficiálne rezervy z jeho vlastných vyťažených zásob. Výsledkom bol časom prevod povrchových zásob zlata do týchto krajín a krajín ich spojencov.

Čína a Rusko vidia seba ako krajiny, ktoré majú veľa spoločného, koordinujú bezpečnosť, projekty infraštruktúry a cezhraničný obchod prostredníctvom Organizácie šanghajskej spolupráce. Okrem toho, tí hore majú osobnú skúsenosť s katastrofálnym zlyhaním socializmu, s ktorým v západnej Európe a Severnej Amerike skúsenosť ešte nemali. Preto ani vláda nesúhlási s ekonomickými a menovými koncepciami prevládajúcimi na Západe bez serióznych zaistení.

Nedávno sme videli o tomto dôkaz v Rusku, keď Putin vymenoval svoju osobnú ekonomickú poradkyňu Elviru Nabiullina ako novú riaditeľku ruskej centrálnej banky. Okrem iného je o slečne Nabiullina je známe, že obdivuje práce Roberta Higgsa – popredného amerického ekonóma rakúskej školy. Je preto pravdepodobné, že sa silno postaví proti expanzii bankových úverov, čo je potvrdené ruskými komentátormi, ktorí sa domnievajú, že bude uprednostňovať reformy na posilnenie súvah bánk.

Nie je jediná. Ľudová banka Číny nechala nedávno rýchlo stúpať sadzby peňažného trhu o viac než 20%. Posolstvo je jasné pre tých, ktorí sa pripravení sa pozrieť na to: že Čína nebude stimulovať rozšírenú úverovú bublinu. Obe krajiny sa naučili ako zničujúci bankovo úverový hospodársky cyklus môže byť a sú odhodlané obmedziť bankové pôžičky. Pre západných komentátorov je toto ťažké pochopiť, pretože to nie je v súlade so spôsobom, ktorým funguje západná menová politika.

Zdá sa, že vedúci predstavitelia Ruska a Číny sú si bolestivo vedomí dôležitosti stability meny na rozdiel od Západu. Porovnanie s bezohľadnou menovou politikou Západu je neúprosné. Z toho vyplýva, že Rusko a Čína sú stále viac znepokojení hlavnými menami, pretože obe krajiny majú značné obchodné prebytky. Ich vystavenie tomuto menovému riziku vysvetľuje ich horlivosť pre zlato. Navyše vedia, že v prípade, že ak jüan a rubeľ  prežijú západnú menovú krízu, musia mať dôveryhodnosť krytých peňazí určenú kombináciou menovej zdržanlivosti a krytím zlatom. A dôvod, prečo Čína je rada, že jej občania dávajú čoraz väčšie množstvo svojich úspor do zlata, je v súlade so zabezpečením, aby jej ľudia kupovali kryté peniaze.

Aj keď čínska a ruská vláda sú autoritatívno merkantilistické, v ich prístupe existujú aj prvky rakúskej ekonomickej školy. Tragédiou pre Západ a Japonsko je, že sa vydali opačnou cestou nekrytých peňazí, čo môže skončiť len konečným zničením ich mien, pričom Rusko a Čínu sa stanú dominantnými hospodárskymi mocnosťami.

Preložil: Marek Karandušovský

Zdroj: GoldMoney

Facebook komentár