Severské krajiny, ktoré nie sú všeobecne známe pre extrémnu zahraničnú politiku, alebo nemajú vo zvyku preháňať ohľadom aktuálneho diania už začali vyjadrovať stále hlasnejšie obavy z role Ruska v Pobaltí a Arktíde.

Na začiatku apríla, päť severských národov – Island, Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko oznámili svoje plány na rozšírenie obranných väzieb.

Krok smerom k ďalším dohodám ohľadom spoločnej obrany predvádzajú teda aj štáty NATO: Island, Dánsko, Nórsko a aj Švédsko a Fínsko, ktoré z obáv pred Ruskom znova premýšľajú nad vstopom do aliancie.

Súvisiace: Armády sa pripravujú na roztopenie Arktídy

V každom prípade, pretože Moskva hrá väčšiu úlohu agresie v oblasti Arktídy a Pobaltia, Fínsko a Švédsko prehodnocujú riziká a podarilo sa Nám zistiť, že sa spájajú s ostatnými severskými krajinami, keďže je vidno stále sa zvyšujujúcu agresiu od Ruska.

Ministri obrany zo severských krajín v spoločnom vyhlásení uviedli: “Akcie Ruska sú najväčšou výzvou pre európsku bezpečnosť,” … “Ruská propaganda a politické manévrovanie prispievajú k napätiu medzi národmi, ktoré sú členmi organizácií, ako je NATO a EÚ.

Ďalej uviedli: “V Pobaltí a v našich severných oblastiach je vidno rastúcu vojenskú a spravodajskú činnosť,” … “Ruská armáda Nás napadá pozdĺž našich hraníc a v Pobaltí došlo k niekoľkým porušeniam hraničných teritórií.”

Kremeľ od marca roku 2014 stále zohráva provokatívne úlohu nad Baltským morom, odkedy k sebe pripojil Krymský poloostrov.

Od tej doby, Moskva po celom regióne vysiela veľké množstvo lietadiel a lodí, čím núti k aktivite aj vojenské sily NATO. V krokoch, ktoré boli zachytené aj verejnosťou, Švédsko tvrdilo (a je aj naďalej presvedčené), že ponorky Ruska sa plavili v jej výsostných vodách, v období od 17. do 24. októbra.

Súvisiace: Rusko chce “plné radarové pokrytie Arktídy” do konca roka proti “nežiaducim hosťom”

Hrozby v Baltskom mori sú aj naďalej umocnené neutíchajúciu ruskou militarizácou Arktídy. Kremeľ iba 30 kilometrov od fínskej hranice vytvoril kľúčovú arktickú vojenskú základňu.

Okrem tejto základne, Moskva vykonala niekoľko náletov cez Arktídu v snahe zabezpečiť, že zostane bez povšimnutia vojenských síl v regióne. Moskva v celej svojej arktickej oblasti stavia 10 arktických vyhľadávacích a záchranných staníc, 16 prístavov, 13 letísk a 10 radarových staníc vzdušnej obrany.

Len pred nedávnom, Nórsko požadovalo vysvetlenie z Ruska, čo vicepremiér Dmitrij Rogozin robil v nórskom súostroví Svalbard. Vzhľadom ku krokom Ruska na Kryme, Nórsko umiestnilo Rogozina na zozname sankcií, čo by mu malo zabrániť cestovať na nórske územie.

Počas Rogozinovho výletu, navštívil ruskú stanicu na Severnom póle, ktorá je vojnovými analytikmi považovaná za “ruskú Mekku” na Arktíde, najmä z dôvodu jej ohromujúceho geopolitického významu pre Moskvu.

Ruský záujem o Arktídu vyplýva to z neobsadených prírodných zdrojov pod ľadom. USA odhaduje, že zásob ropy a plynu Arktídy predstavujú 13 percent doteraz neobjavených svetových zásob ropy, 30 percent plynu a 20 percent neobjavených, ale vyťažiteľných svetových zásob plynových kondenzátov.

 

Zdroj: TheSiberianTimes, DebatePolitics

Facebook komentár