Minulý týždeň  som mal možnosť zúčastniť sa Grand Prix du Canada Formuly 1 v Montreale. Začal som uvažovať o neuveriteľnej ľahkosti a flexibility každého závodného auta a ako veľmi sa F1 za 60 rokov vyvinula. Autá sú aerodynamické ako bojové stíhačky, navrhnuté s krídlami, ktoré slúžia rovnakému princípu ako u lietadiel a s pneumatikami, ktoré odolávajú obrovským silám. Dokonca aj s týmito úžasnými technologickými vylepšeniami, pravidlami a reguláciami boli zmodernizované na redukciu nákladov a zvýšenia bezpečnosti. Od roku 1994 v motošporte nedošlo k smrteľnej nehode.


Zdá sa, že aj neustále sa vyvíjajúce pravidlá sa stále zlepšujú.  Tento rok sa v prvých 7 závodoch stal víťazom vždy iný jazdec, čím sa zlomil historický trend, kedy dominovalo trati iba pár jazdcov. Keď bol na tento fenomén dotazovaný Peter Sauber, šéf tímu Sauber-Ferrari, povedal, že si myslí, že fanúšikovia „sa tešia tejto nepredvídateľnosti, úplnej rôznorodosti a neuveriteľne tesnej konkurencieschopnosti.“

Pri regulácii podnikania by sa politika F1 mala snažiť rešpektovať riziká  a odmeny závodenia. Namiesto toho pred pár mesiacmi poukázal The Economist na nadmerné regulácie, ktoré dnes pôsobia ako spomaľovače. Nie len, že je finančný priemysel zaťažený zákonmi ako tzv. Sarbanes-Oxley a Dodd-Frank, spoločnosti v telekomunikačnom priemysle, materiáloch a verejných službách (utility) sú tiež vysoko regulované.

Na udržanie zdravej súťaživosti je potrebná premyslená regulácia. Športové podujatia potrebujú rozhodcov a úradníkov, ktorí zaistia fair-play a zaujímavosť hry – žiadny z divákov nechce, aby kontrolovali výsledok.

Na druhej strane môže nadmerná regulácia znížiť snahy podnikateľov a vyústiť do slabšej inovatívnosti, nižšej ziskovosti a menšej tvorby pracovných miest. Porovnajme to napríklad s výkonom telekomu, materiálov a verejných služieb (utility) s firmou Apple. Spoločnosť je tým „víťazným jazdcom“ trhu za poslednú dekádu a ich biznis operuje v menej regulovanom prostredí.

Krátko po smrti Steva Jobsa o ňom Bloomberg napísal, že bol „nie len technologickým vizionárom, ale aj výkonným virtuózom, ktorý po Exxon Mobil vystaval druhú najhodnotnejšiu spoločnosť na svete.“ Ako môžete dole vidieť, trhová kapitalizácia Apple výrazne tak vzrástla, že ju banka J.P. Morgan nazvala „sektorom samotným.“ AAPL je momentálne väčšia, ako všetky spoločnosti v telekomunikačnom priemysle, všetky materiálové akcie a všetky spoločnosti verejných služieb (utility) spolu, generuje väčší zisk pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou (EBITDA), ako hociktorý z týchto sektorov.

     

 

Bloomberg píše, že Jobs „zosobnil podnikateľa zo Silicon Valley,“ s intenzitou a dôvtipom, ktorý zmenil spôsob interakcie ľudí s technológiami. Ako veľmi inovatívny by Steve Jobs mohol byť, ak by bol pod nadmerným regulačným tlakom?

Úspech Apple je skvelým príkladom toho, čo sa dá dosiahnuť na voľnom trhu s dostatočnou reguláciou. Pravidlá a regulácie sú určite potrebné, nemalo by však byť viac dozorcov ako hráčov, či viac pravidiel ako hier. Šport – a biznis – sa má najlepšie, keď má svoju plynulosť a pružnosť.

Verím tomu, že s politikou, ktorá bude sledovať rovnováhu medzi rozumnou reguláciou a kapitalistickým podstúpením rizika môže Amerika udržať svoju konkurencieschopnosť a vytvoriť miesta pre viac Američanov aj v dnešnej náročnej globálnej ekonomike, akú máme dnes.


Zdroj: U.S. Global Investors

Facebook komentár