Titulok v novinách New York Times hovorí: „Drahý Ben: Je čas pre tvoj Volckrov moment“.
Očakával som článok o inflácii. Začalo sa to tak, ako keby chválili Volckera pre jeho záväzok znížiť infláciu. Tretina článku sa zdala ako neškodne vyzerajúce vety. „Pán Bernanke potreboval ukradnúť stranu z Volckrovho scénaru.“
Odtiaľ to začalo ísť dolu kopcom.
Tu je úryvok…
K vynúteniu riešenia problému s nezamestnanosťou potreboval zaviesť nový politický rámec – v tomto prípade sa zamerať na cestu nominálneho hrubého domáceho produktu.
Presnejšie povedané, normálny výsledok rastu našej ekonomiky je okolo 2,5 percenta ročne, a FED verí, že 2-percentná inflácia je vhodná. Takže opodstatnený rast nominálneho HDP je okolo 4,5 percenta.
Takto to bude pracovať: Fed by mal začať od normálneho roku – napríklad 2007 – a povedať, že rast nominálneho HDP by mal byť 4,5 percenta ročne od roku 2007, a mal by pokračovať v raste týmto tempom. Vzhľadom na recesiu a neobvykle nízku infláciu v roku 2009 a 2010, nominálne HDP je dnes asi o 10 percent nižšie. Prijatím cieľov nominálneho HDP sa FED zaväzuje k odstráneniu tohto rozdielu.
Kto je tento monetaristický blázon?
V tom momente som prestal čítať a položil si otázku: „Kto je tento monetaristicky blázon?“ Šiel som na koniec článku a zistil, že to nebol nikto iný ako Christina D. Romer, profesorka ekonomiky na Kalifornskej univerzite, a bývala predsednička ekonomických radcov prezidenta Obamu.
Milá Christina…
V prípade, že ste nepostrehli, úrokové sadzby sú 0 percent. FED ich nemôže viac znížiť. FED samozrejme môže vytlačiť ďalšie bankovky, ale v prípade, že ste opäť nepostrehli, Fed sa už pokúsil a výsledkom bolo zvyšovanie cien potravín, benzínu, zlata a akciového trhu. Navyše, a v prípade, že ste nepostrehli, tu je tabuľka nadmerných rezerv FED-u.
Ako vidíte Christina, je tu už 1,6 biliónov dolárov uložených vo FED-e. Tlačenie peňazí nespraví nič, ak tam sú uložené.
Navyše, a v prípade , že ste nepostrehli, Japonsko sa snažilo viac ako 20 rokov oba kvantitatívne uvoľniť a Keynesovský stimul (daňové výdavky), a to neskončilo japonskou defláciou. Všetko čo Japonsko spravilo, bolo, že si vykopalo dieru 200-percentného dlhu HDP, ktorá v určitom momente zničí krajinu.
Bernanke, úplný hlupák, „zmätený slabými spotrebiteľskými výdavkami”
8. septembra 2011 Bernanke povedal, že bol „prekvapený ako spotrebitelia ostávajú opatrný po viac ako dvoch rokoch od oficiálneho ukončenia recesie“.
Reagoval som na „Bernanke, úplný hlupák, „zmätený slabými spotrebiteľskými výdavkami”.
Nemusíte byť géniom aby ste pochopili, prečo sú spotrebiteľské výdavky nízke.
- Miera nezamestnanosti je 9%
- Reálne mzdy klesajú
- Príjmy z pokroku idú na bohatých
- Stredná trieda sa zmršťuje
- Ťažko sa hľadá práca
- Obľúbenosť kongresu a Obamu je rekordne nízka
- Spotrebitelia majú vyššiu pomer dlhu
- Ceny domov stále klesajú
- Majitelia domov sú uväznený v svojich domoch, neschopný prefinancovania
- Príležitostný robotníci potrebujú dôchodkové sporenie
Napriek tomu, tieto jednoduché fakty sú ďaleko komplikovanejšie na vyriešenie pre PhD ako napríklad predseda FED-u Ben Bernanke. Niet divu, že jeho politika je tak kontraproduktívna, keď nedokáže vyriešiť jednoduché veci, ktoré priemerný človek vidí jasne.
Zmena v Bernankeho srdci?
Christina, v prípade, že ste nepostretli, tu je niekoľko viet predsedu Bena S. Bernankeho: „Pred Spoločným hospodárskym výborom, Kongres USA, Washington, D. C., 4 októbra 2011 upozorňovali na Ekonomický výhľad a posledné zmeny v menovej politike...
Fiškálny politici čelia komplexnej situácii. Chcel by som predložiť, že pri stanovení daňových poplatkov a výdavkových politík na teraz a pre budúcnosť by mali politici zvážiť minimálne štyri kľúčové ciele. Jeden z týchto cieľov je dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Federálny rozpočet jasne nie je na tejto ceste v súčasnosti…
Ako národ potrebujeme premýšľať starostlivo o prioritných federálnych výdavkoch a návrhu budúcich daňových zákonoch vplývajúcich na produktivitu a životnosť našej ekonomiky v dlhodobom horizonte. Po štvrté, je evidentne potrebné zlepšiť proces tvorby dlhodobých rozpočtových rozhodnutí, k vytvoreniu lepšej predvídateľnosti a prehľadnosti, bez narušenia finančných trhov a ekonomiky. Stručne povedané, národ čelí ťažkým a zásadným fiškálnym zmenám, ktoré nemôžu byť bezpečne a zodpovedne odložené.
Menová politika vie byť silným nástrojom, ale nie je všeliekom na problémy, ktorým teraz čelíme v ekonomike. Podpora zdravého rastu a vytvárania pracovných pozícii je spoločnou zodpovednosťou všetkých politikov, v úzkej spolupráci so súkromným sektorom. Fiškálna politika je kriticky dôležitá, ako som už dnes poznamenal, ale široký rad ostatných politík— napríklad, týkajúce sa trhu práce, bývania, obchodu, daní a regulácie—tiež hrajú dôležité úlohy.
Milá Christina, prečítaj si prosím tieto tri odseky pozorne.
Čo Vám znemožnilo porozumieť všetkým trom, ale hlavne tomu poslednému?
Bernanke, ako aj vy je zaritý monetarista, ktorý si snáď (a konečne) uvedomí, že menová politika je v tomto spojení neužitočná.
Zdravím Ben Bernanke, zoznámte sa so “Stephanie”
Milá Christina, vyzývam ťa k prečítaniu Zdravím Ben Bernanke, zoznamte sa so „Stephanie“.
Článok je o emaile od „Stephanie“, ktorá písala o náročnosti žitia z fixného príjmu a rastúcimi cenami a príjmom 0% od CD.
Odpovedám na „Bernanke je zbabelec schovávajúci sa za matematickými vzorcami“, že on nevedel čo robil v roku 2006 a nevie to ani teraz. Tu je jeden výrok…
Politika FED-u je zlodejstvo
Stephanie, je to málo známky fakt, že výhody inflácie, ktoré majú prvotný vlastníci peňazí, ako napríklad banky, bohatý (cez rast cien) a vláda (myslené rastom daní z obratu, daní z pozemkov keď idú ceny hore).
Ostatný sú v háji. Nachádzate sa práve v strede tých, ktorým musí ublížiť sériová bublina politík FED-u
Takto zobrazené – Bernanke-ho politika je nič iné ako zlodej okrádajúci chudobných, pre výhody bánk a bohatých.
Preto podporujem úsilie kongresmana Rona Paula na ukončenie FED-u.
Menové páky so sebou súhlasia
Christina, prečítal som si váš odkaz na „Prípad na minimálnu cieľovú úroveň nominálneho HDP“ od niekoľkých monetaristov: Jan Hatzius Sven a Jari Stehn, tak dobre ako váš odkaz na „Cielenie nominálnych príjmov“ od Roberta E. Halla a N. Gregoryho Mankiwa, tiež monetaristov.
Úvodný odsek je celkom vtipný:
Existuje rastúca zhoda medzi ekonómami o dvoch všeobecných zásadách menovej politiky. Prvou zásadou je, že menová politika by sa mala zamerať na stabilizáciu niektorých nominálnych množstiev. Monetaristi sa snažili, aby sa stabilizoval rast nominálnej peňažnej zásoby menovej politiky. V niektorých obdobiach histórie, sa politika venuje fixácii nominálnej cena zlata. Niektorí ekonómovia navrhujú stabilizačný balíček cien komodít alebo dokonca index spotrebiteľských cien (CPI). Druhý princíp, ktorý bol braný za samozrejmosť až do posledných rokov päťdesiatych rokov, bolo žiadať dôveryhodný záväzok k pevnému pravidlu pre menovú politiku. Teraz je zrejmé, že existujú značné zisky, ktorými sa centrálna banka zaväzuje vopred nastaviť politiku, skôr než ju sama opustí podľa slobodne vykonaného neobmedzeného uváženia.
Mravce a termity vo zvyšovaní dohody
Ak súhlasíte s menovými pákami, súhlasíte s nimi, kde súhlasíte s rastúcimi dohodami medzi mravcami a termitmi, ktorý chcú z mravenčiarov vegetariánov.
V skratke, dajte kôpku monetaristických menových pák do miestnosti, a jedinú vec, ktorú budú istotne navrhovať je, že hospodársky úpadok je menový rast.
Je v tom teraz rozdiel?
Milá Christina, vo svetle týchto faktov, ktoré som Vám práve prezentoval pokiaľ ide o skúsenosti Japonska, voľné rezervy vo FED-e, zvyšovanie inflácie bez zvyšovania počtu pracovných miest a počtom ľudí na fixnom príjme zničených pričom rastom cien bol 0 %, máš veľa čo vysvetľovať, prečo „Je v tom teraz rozdiel?“
Vrcholnou iróniou Vášho absurdného názoru je, že tu je šanca (aj keď malá), že Bernanke-ho uznanie, že tú sú limity v monetárnej politike poukazujú na jeho Volckrov moment.
V záujme krajiny by sme mali všetci veriť, pretože história ukazuje, že pridaním monetárnych a fiškálnych stimulov nepomôže, nezáleží na tom koľko monetaristických menových pák a Keynesovských klaunov premýšľa naopak.
Mimochodom, ak niekoho zaujíma, prečo oživenie nikam nevedie a nebude viesť, nech sa pozrie na toho, čo radil prezidentovi Obamovi a koho teraz počúva (Christina Romerová a Tim Geithner)
Zdroj: Global Economic Trend Analysis
Facebook komentár