Od druhej svetovej vojny až do nedávnej doby, Západ – najmä Európa a Spojené štáty – bol na kurze pre väčšiu centralizáciu, väčšiu integráciu a väčšie ekonomické intervencie. Tento konsenzus sa však rúca. V Európe, euro upúšťa od stáleho pridávania nových členov a čelí vyhliadkam o prepustení slabších členov. V Amerike, tzv. „Supervýbor“ oficiálne sklamal so so svojim mandátom na osekanie krvácajúceho amerického deficitu.
Toto je začiatok konca. EÚ a USA sú politicky paralyzovaní iba zdanlivo a to len preto, aby mohli robiť kompromisy, ktoré zahŕňajú viac výdavkov, väčší dlh a centrálne plánovanie. Pre zástancov voľného trhu sú následky až príliš predvídateľné: finančná výpomoc vedúca k morálnemu hazardu, nízke úrokové sadzby vedúce k nafúknutiu dlhu a nakoniec kaskádu systémových zlyhaní – čo vedie k ešte väčšej výpomoci.
To sa opäť potvrdilo minulú stredu po tom, čo centrálni bankári na oboch stranách Atlantiku ohlásili koordinovaný príliv nových peňazí na ďalšiu záchranu západného bankového systému. Teraz, v jediné peniaze, ktoré môžete veriť, sú zlato a striebro vo vrecku.
AKO stádo oviec
Jed keynesianizmu nadobro opustil politikov, ktorí neboli ani schopní počúvať riešenia zástancov voľného trhu. Ja osobne som zistil, že je takmer nemožné nájsť keynesiánskeho profesora alebo úradníka, ktorý by so mnou šiel do debaty – aj keď (alebo možno práve preto) mám záznamy o presných ekonomických predpovediach. Človek by povedal, že aspoň jeden z nich by mi chcel povedať, prečo sa mýlim… Že by chceli ponúknuť nejaké ospravedlnenia za svoju neschopnosť predvídať dot-com bubliny, bubliny na trhu nehnuteľností, alebo čokoľvek, čo prišlo potom.
Toto je iba na ukážku, čomu ako investori a občania musíme čeliť. Haly moci, médií a akademickej sféry sú úplne uzavreté od reality. Držia sa svojich teórií a dúfajú, že nebudú musieť skončiť, ako samopracujúci na svoje živobytie, ako my ostatní.
EURÓPA
Opakovane som uvádzal, že skutočnosť, že Nemecko je odolné voči tlačeniu eur je hlavným argumentom v prospech eura. Samozrejme, mainstreamový konsenzus je presne opačný. Rovnakí ľudia, ktorí sa snažili presadiť sociálne programy, ktoré si Západ nemohol dovoliť teraz tvrdia, že EÚ musí použiť silu tlače na „pomoc“ bankrotujúcemu Grécku, Taliansku, Španielsku a ďalším. V skutočnosti to je len tajná daň na tých, ktorí sa rozhodli šetriť na horšie časy, a to povedie euro na cestu ku skaze, rovnako ako americký dolár.
Ak Grécko, Taliansko a iní nevedia prehltnúť strohosť, ktorá vyplýva z členstva v eurozóne, mali by odstúpiť a pozrieť sa, ako s nimi dlhopisové trhy zaobchádzajú bez implicitnej podpory Severnej Európy. Tak či onak, musia byť prinútení čeliť trhovým následkom ich predchádzajúceho míňania.
Bohužiaľ, s minuloutorkovým oznámením, že EÚ poskytne dalších 10,7 miliadry dolárov na záchranu Grécka a s oznámením zo stredy o podpore bánk je nepochybné, že európski politici nedovolia silám trhu prejaviť sa. Namiesto toho budú opakované zachraňovania zabezpečovať, že choré ekonomiky, ako talianská alebo portugalská, neurobia potrebné škrty v čase, aby zabránili ich záchrane. A nikto, snáď okrem Číny, si záchranu Talianska nemôže dovoliť.
Tak, ako pomalé strhávanie bandáže, tak aj politici urobili euro krízu bolestnejšiu tým, že ju naťahovali. To znamená viac rizika a volatility pre investorov, zapríčiňujúcich opúšťanie nadnárodnej meny v húfoch.
AMERIKA
Opustenie eura sa zdá ako rozumný krok, avšak extrémne nerozumným sa stáva, ak namiesto toho nakupujete doláre. Pamätajte si, že moje obavy o Európu su preto, lebo sa vydali na cestu, ktorá ich môže priviesť do neutešeného stavu, v akom je USA. Ak máte obavy, že vaša chladnička nechladí tak, ako zvykla, nepresuniete potraviny do inej chladničky, ktorú ani nezapnete!
Inými slovami, súčasný stav dolára je nočná mora pre euro: žiadny z členských štátov neprosperuje, záchranné balíky sú na dennom poriadku i bez významnejšej predchádzajúcej debaty a peňažná zásoba rapídne rastie, aby pokryla dlhy. V najhoršom prípade by EÚ mohla čeliť „zostatkovému“ euru, tvoreného zdravšími severnými ekonomikami alebo rokmi dlhovej monetarizácie pri pokuse o „záchranu“ PIIGS. USA už strávili dekády monetizovaním dlhu a čelia scenáru „game over“. Pamätajte, že EÚ by mohla ísť cestou bankovej výpomoci, ale americký Fed túto alternatívu napadol a aj swapy sú denominované v dolároch.
Neúspech kongresového Supervýboru ukazuje, ako sa Washinghton a teda aj dolár stali smiešnymi. Federálny rezervný systém USA zúfalo nakupuje štátne dlhopisy na aukcii, aby dohnal vädnúci dopyt od zahraničných veriteľov tak, že môže čoskoro držať 20% všetkých nesplatených dlhopisov. Medzitým, Supervýbor prepadol v jeho skromnom mandáte spomaliť rast míňania 100 miliard dolárov ročne, čo je v prípade 1 triliónu ročného deficitu malé sústo – nehovoriac už o 15 triliónoch v dlhu. Zlyhanie zapríčinilo, že ratingová agentúra Fitch znížila ohodnotenie amerického kreditu. Možné je i skoré spojenie S&P stiahnutím Ameriky z AAA ratingu. Možno si analytici z Fitch agentúry uvedomujú, že ak by Fed prestal s nákupom cenných papierov, pretože spotrebiteľské ceny stúpajú príliš rýchlo na to, aby boli ignorované, potom rastúce úrokové sadzby by pridali len ďalšie trilióny do dlhového problému a spravili ho nevyhnutne opomenuteľným. Alebo si len možno začínajú uvedomovať, že nechávať si vyplácať celý kupón v bezcenných dolároch je len ďalšia forma opomenutia.
Stručne povedané, v dohľadnej budúcnosti sa bdue USA utápať v ekonomickej depresii bez akejkoľvek reformenej snahy a tak bude Fed len tlačiť nové peniaze, aby sa cez problém „prepapieroval“. A to je ohromne medvedím signálom pre dolár, dokonca väčší, ako keď euro čelí strate niekoľkých svojich slabých členov.
TU končí dolár
Vykupovanie dolárov, ktoré vyslalo ceny kovov túto jeseň na zbesilú dráhu, predstavuje čistú manipuláciu s trhom zo strany Fedu. Súkromní nákupcovia a cudzie vlády predávali doláre a cenné papiere už predtým, ako táto nedávna činnosť vyslala mätúce signály. Videli sme krátku rally, ale správy o záchrane z minulej stredy iba vyústili k účelovému dolárovému odpredaju. Celkovo trend ostáva: Fed bude pokračovať s vykupovaním čoraz väčšieho a väčšieho podielu dlhu, až pokiaľ všetky novo vytlačené peniaze vyženú infláciu do dvojciferných čísel.
Takže aké aktívum sa vo svete, kde dve rezervné meny vážne kolíšu, môže stať novým základom pre medzinárodný obchod a osobné úspory?
Pohľadom späť vidíme periódy menového znehodnocovania a trhovej mánie, nasledovanej návratom k fundamentálnejším hodnotám. Každá úspešná civilizácia v dejinách ľudstva sa spoliehala na peniaze vo forme drahých kovov. Žijeme v globalizovanom svete, kde investori nemusia žiť so zlými rozhodnutiami ich vlád. Rozdelením časti svojho portfólia do drahých kovov znamená byť schopný sedieť bokom a smiať sa na komédii krízy štátneho dlhu. To znamená, že keď sú vytlačené nové doláre a eurá, vaše kovy jednoducho stúpnu na cene.
To je najvýznamnejším rozhodnutím v krízovom období. Mnoho bánk, inštitúcii a súkromných investorov bude jednoducho odchádzať od systému papierových peňazí a spoliehať sa na drahé kovy, ako rezervné aktívum. Ako sa tak bude diať, peňažný systém bude čoraz slabším pre tých, čo v ňon ostali. Po tomto období neistoty sa iste sformuje nový konsenzus a 24% zhodnotenie zlata naznačuje, kto bude hrať hlavnú úlohu.
Zdroj: Euro Pacific Precious Metals
Preložil: Filip Magala
Facebook komentár