Spoločný znak autoritátorských režimov je kriminalizácia alternatív k vládou kontrolovanému vzdelávaniu.

Diktátori spoznali nebezpečenstvo slobodného myslenia odporujúce ich zákonom a pár vecí podporujúcich ,,neschválené“ názory ako protištátne vedené vzdelávanie kontrolované rodičmi. Preto v roku 1938 vláda Národných socialistov (Nazi) v Nemecku zakázala homeschooling (domáca výuka).

Nanešťastie, tieto reštrikcie Nazi-éry rodičovských pravidiel zostávajú v Nemecku zákonom a zanechávajú rodičov, ktorý si želajú väčšiu kontrolu na vzdelávaní ich detí, bez možností. To je dôvod prečo v roku 2006 Uwe a Hannalore Romeike, nemecký pár vychovávajúci a učiaci svoje tri deti z náboženských dôvodov doma, hľadal azyl v Spojených štátoch. Imigračný odborník Lawrence Burman im pomáhal s vybavovaním azylu s odôvodnením, že sloboda rodičov na domáce učenie je ,,základné ľudské právo.“

Žiaľ, terajšia US administratíva to nevidí ako správnu cestu a je rozhodnutá odvolať rozhodnutie sudcu Burmana. Ak sa im to podarí, Romeike-ovci budú poslaní späť do Nemecka, kde budú nútený poslať deti do škôl, ktorých vyučovanie porušuje ich náboženské presvedčenie. Ak odmietnu, čelia obrovským pokutám, väzeniu, alebo dokonca strate opatrovníctva o deti.

Administratíva sa odvoláva na federálnu vládu, ktorá má v rámci ústavodarných právomoci možnosť zakázať homeschooling vo všetkých päťdesiatich štátoch. Pravdou však je, že Constitution (Ustanovenie) nedáva federálnej vláde žiadnu moc nad kontrolou podoby vzdelávania. Navyše rodičia, podobní Romeike- ovcom, ktorí majú náboženské dôvody pre homeschooling, môžu byť ochránený klauzulou o slobodnom vyznávaní náboženstva v prvom dodatku k ústave USA o garancii základných slobôd

Nepriateľstvo federálnej vlády k homeschooling-u je zdieľaná úradníkmi na všetkých úrovniach vládnej správy. Napriek tomu, že aktivity boli úspešné a homeschooling je legálny v každom štáte, veľa rodín je stále podriadených sužovaniu lokálnych úradníkov. Obťažovanie sa zaraďuje od ,,domácich návštev“ orgánov ochrany detí až po trestné stíhania za porušenie právnych predpisov záškoláctva.

Každý Američan, ktorý si váži slobodu, chce podporiť kauzu domáceho učenia. Ak vláda môže uzurpovať základné rodičovské právomoci ako vyučovanie ich detí, tak neostáva takmer žiadny priestor medzi rodičovstvom bez hraníc a vládnym zásahom.

Homeschooling je osvedčený  prostriedok vzdelávania. Všetci sú oboznámený s mimoriadnymi akademickými úspechmi, vrátane National spelling bee (národná hláskovacia skupina) a iných súťaží pre doma učené deti. V prieskumoch sa všeobecne doma učeným študentom darí lepšie ako ich rovesníkom učeným vo verejných školách vo všetkých akademických činnostiach.

Robí to dojem, že deti sa viac snažia ak je ich vzdelávanie kontrolované niekým, kto pozná najlepšie potreby ich osobnosti, lepšie povedané pozná lepšie ako federálny byrokrati. Ťažké aktivity homeschooling-u tiež môžu zlepšiť iné formy vzdelávania. Ak súťaženie zlepší tovar a služby v iných oblastiach života, prečo nechceme súťažením zlepšiť vzdelávanie? Veľké a rozrastajúce sa kroky domáceho vzdelávania môže inšpirovať verejné a súkromné školy k inováciám a zdokonaleniu.

Ak však vláda zasahuje do rodičovskej schopnosti vybrať typ vzdelávania najvhodnejšieho pre ich deti, vyznieva to amorálne a svojim spôsobom je to v rozpore so slobodou spoločnosti. Vládne porušovanie práv homeschooling-u bude nakoniec porušovaním práv všetkých rodičov. Deti, učiace sa doma, sú pravdepodobne viac schopné prijať filozofiu voľnosti a prihlásiť sa k pokusu obnoviť slobodu. Vlastne, nebudem prekvapený, ak budúci lídri slobodných krokov boli učený doma.

Veľmi silno verím v trend homeschooling-u, preto som vyvesil moje vlastné osnovy pre takéto rodiny. Prosím navštívte nový revolučný projekt.

Preložil: Peter Makyš

Zdroj: The Foundation for Rational Economics & Education

Facebook komentár