Futuristické farmy na vode môžu zahnať svetový hlad…alebo stroskotať

Kvôli zhoršujúcim sa klimatickým podmienkam a neustále narastajúcej populácii sa čoraz viac približujeme ku globálnej potravinovej kríze. Podľa predpokladov, do roku 2050 svetová populácia narastie na 9,6 miliardy obyvateľov, čo by znamenalo, že na udržanie doterajšieho stavu sa produkcia potravín bude musieť zvýšiť celosvetovo o 70% a v rozvojových krajinách až o 100%.

Na vypestovanie plodín však potrebujete vodu a pôdu, ktoré sa nanešťastie pomaly začínajú míňať.

Barcelonskí architekti zo spoločnosti Forward Thinking Architecture (myslí na budúcnosť) sa nazdávajú, že na tento problém našli riešenie. Podľa nich, by sa farmy nemali budovať na súši, ale na rozsiahlych vodných plochách.

Tento nápad je ešte vo veľmi abstraktnej rovine a aj keď je to inovatívna myšlienka, môžeme si dovoliť podporovať iba také farmárčenie, ktoré ma nejakú budúcnosť a ktoré je spoľahlivé. Preto treba tieto plány ešte premyslieť a zdokonaliť.

Firma predstavila svoju víziu trojpodlažných „inteligentných“ plávajúcich fariem, ktorých celková rozloha by bola viac ako 200 000m2. Nachádzali by sa na nich rybie farmy, hydroponické záhrady a na streche by boli solárne panely, ktoré by tejto „lodi“ dodávali energiu. Mohli by byť zakotvené v oceánoch, jazerách či riekach a v prípade potreby by boli premiestňované loďou.

Každé podlažie by spĺňalo určitú funkciu a bolo by prepojené s ďalším, ktorému by dodávalo energiu. Strecha by bola pokrytá oknami a solárnymi fotovoltaickými článkami, ktoré by premieňali slnečné žiarenie na energiu.

Súvisiace: Táto plávajúca plošina môže prefiltrovať plasty z našich znečistených oceánov

Táto energia spolu s prirodzeným slnečným žiarením by potom prenikala do nižšieho podlažia, kde by bola vybudovaná hydroponická organická rastlinná farma nevyžadujúca žiadnu pôdu, pesticídy ani hromadu priestoru.

Prebytočná voda z rastlinnej farmy by pretiekla do najnižšieho podlažia, do rybej farmy. Odpad z rybej farmy by bol tiež recyklovateľný, používal by sa ako hnojivo pre rastliny. Farma by tak bola v mnohých ohľadoch sebestačná.

Táto plávajúca farma by sa mohla pochváliť aj odsoľovacím zariadením, miestnosťou na spracovanie rýb, baliacim zariadením, veternými turbínami a tiež strojmi, ktoré premenia vlny z vodnej hladiny na ďalšiu energiu. Najlepšie zo všetkého však je, že farma by bola z veľkej časti riadená automaticky, čo znamená, že na svoje fungovanie by nepotrebovala veľa ľudí.

Cieľom týchto vodou obklopených fariem je zabezpečiť stály zdroj jedla tým častiam sveta, ktoré to najviac potrebujú – preľudnené mestá. Z 35 veľkomiest, ktoré obýva viac ako 10 miliónov ľudí, sa 25 nachádza v blízkosti vody. Patria medzi ne napríklad New York, Chicago, Seattle, Los Angeles, Tokio, Jakarta, Šanghaj, Karáči alebo Šen-čen.

Firma tvrdí, že jediná „inteligentná“ farma by dokázala vyprodukovať asi 8 ton zeleniny a 1,7 tony rýb denne, a že každá farma by dokázala splatiť výdavky na svoje vybudovanie behom 10 rokov.

Otázkou však ostáva: bude to fungovať?

Vedci sa pýtajú, či tieto ekologické farmy vlastne naženú strach hroziacej potravinovej kríze, keďže na ich vybudovanie a prevádzku bude potrebný riadny balík peňazí.

James Quinn, profesor environmentalistiky na kalifornskej univerzite v meste Davis, ktorý vyrátal koľko približne bude projekt stáť, si myslí, že rozpočet odhadovaný firmou je prinajmenšom optimistický.

„Páči sa mi ten nápad, ale obávam sa, že na jeho realizáciu budú potrebné obrovské dotácie,“ prezradil Quinn pre internetový zdroj Tech Insider. Quinn sa ďalej vyjadril, že ak by farma produkovala veľmi vzácny tovar a potraviny bohaté na proteín, ako napríklad ustrice a výhonky rastlín – microgreens, z ich predaja by zarobila iba okolo 90 000€ za rok, keďže hodnota tohto tovaru je väčšinou okolo 4€ za pol kila.

Súvisiace: 
Aké technológie stoja za „inteligentnými“ mestami
Google je partnerom možného plávajúceho bazénu na East River v New Yorku

„Takto masy ľudí určite nenakŕmite,“ vyslovil sa Quinn. „Možno akurát pohnete ekonomikou…na pokojnej vode, vedľa luxusných domov či dovolenkových rezortov, postaráte sa o to, aby bohaté kuchyne dostávali čerstvé potraviny priamo z farmy. Ja však zostávam skeptický, neverím, že tento nápad by mohol nakŕmiť masy vo svetových veľkomestách.“

Javier Ponce, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Forward Thinking Architecture, ktorý prišiel s nápadom na „inteligentnú“ farmu, si uvedomuje, že plány naozaj majú svoje nedostatky. Kritika ho však ženie dopredu, aby nápad vylepšil ako sa len dá.

Pre Tech Insider sa Ponce vyjadril, že momentálne zvažujú ďalšie rozmery, možnosti a technológie, ktoré by im pomohli projekt uskutočniť.

„Prvotné údaje sú iba predbežné a rozmer 200 000m2 bol iba hrubým odhadom v našom prvom návrhu,“ povedal Ponce. „Momentálne teda ešte nie je nutné presne určiť definitívne čísla. Veľa faktorov na projekte bude ovplyvnených polohou, predpokladom miestneho odbytu, typom produktu, atď.“

Pravdou však ostáva, že nápad čelí vážnej výzve a problému, ktorý sa postupom času stane čoraz naliehavejší. Je tu teda nádej, že tieto zvláštne farmy, ktoré sme opísali, budú raz plávať.

Quinn uzavrel: „Som veľký fanúšik futurizmu a mám rád podobné experimenty, ale tento nápad ešte viac zviditeľňuje fakt, že máme v oblasti rybolovu a akvakultúry veľmi málo projektov, ktoré by boli ekonomicky životaschopné. Tieto veci sú zložité.“

Preložila: Mariana Ferusová

Zdroj: NYTimes, TechInsider