Čo si myslíte, že by bolo viac pre Ford Motor, spoločnosť s minuloročným ziskom 139,4 miliárd dolárov: dane, ktoré platí federálnej vláde USA alebo odmenu, ktorú platí svojim generálnym riaditeľom?

Ak ste si vybrali možnosť B, gratulujeme – mohli ste byť síce cynický, ale máte pravdu. Alan Mulally, generálny riaditeľ spoločnosti Ford dostal kompenzačný balíček v celkovej hodnote 23,2 miliónov dolárov, zatiaľčo samotný Ford dostal vrátenie dane 19 miliónov.

A Ford nie je jedinou spoločnosťou, ktorá platí svojim výkonným riaditeľom viac, ako „strýkovi Samovi“.

Súvisiace: Tento malý národ je novým európskym daňovým rajom

Podľa práve vydanej štúdie Centra pre efektívnu vládu a Inštitútu pre politické štúdie zaplatilo sedem z tridsiatich najväčších spoločností v krajine viac svojim výkonným riaditeľom než zaplatili minulý rok na daniach.

Môžete predať svoj svadobný prsteň aby ste si kúpili jedlo.
Nedostanete však daňové prázdniny. Život je skrátka ľahší pre korporácie.

Najväčší rozdiel medzi odmeňovaním vedúcich pracovníkov a daňami bol v spoločnosti Citigroup. Michael Corbat, výkonný riaditeľ Citigroup dostal kompenzačný balíček v celkovej hodnote 17,6 miliónov dolárov.

V tom istom čase bola Citigroup kvalifikovaná na vrátenie dane v hodnote 260 miliónov dolárov vďaka špeciálnej výnimke, ktorá jej umožnila zachytiť plné daňové výhody nákupu neziskových podnikov. Tou mohla byť daňová úľava poskytnutá keď banka nedosahovala udržateľný zisk. 

„Medzera medzi daňovým zaťažením a odmeňovaním vedúcich pracovníkov veľkých spoločností sa zväčšuje.“ hovorí Scott Klinger, riaditeľ príjmových a výdavkových politík v Centre pre efektívnu vládu.

Odkedy Centrum pre efektívnu vládu a Inštitút pre politické štúdie publikovali svoju prvú správu v roku 2010, priemerná odmena výkonných riaditeľov sa vyšplhala z 16,7 na takmer 32 miliónov dolárov. Medzitým sa firemné zisky zvýšili, zatiaľčo efektívna daňová sadzba v absolútnych hodnotách a ako percento HDP chradne v blízkosti historického minima.

Tieto daňové úľavy pre Boeing na čele s Jamesom McNerneyom (vpravo) nie sú na smiech.

To však nie je všetko. Je tu aj rozširujúca sa priepasť medzi firemným ziskom a pracovnými miestami, ktoré spoločnosti vytvárajú. Po zdanení činili minulý rok firemné zisky 10% HDP, a teda boli vyššie než kedykoľvek predtým. Podiel príjmov zamestnancov na HDP sa však stále posúval nižšie od sedemdesiatych rokov a Klinger to nepovažuje za náhodu.

Súvisiace: Tento daňový raj v roku 2013 dosiahol väčší tok investícii, ako India a Brazília

Samozrejme poznamenáva, že väčšina spoločností, ktorých meno je na zozname boli približne rovnako aktívne pri znižovaní svojej pracovnej sily v priebehu posledného roku ako sa snažili znížiť svoje daňové zaťaženie.

Štát Washington poskytol Boeingu 8,7 miliárd dolárov daňových úľav na zabezpečenie, že 777x bude postavený v krajine avšak letecká spoločnosť premiestnila inžinierske práce do oblastí s nižšími mzdami, čím ušetrila asi 100 miliónov dolárov ročne a viedlo to k prepúšťaniu. Citigroup a JP Morgan Chase, obidve „na zozname“ znížili pracovné miesta v posledných rokoch a Ford dokonca aj zatváral závody. 
Je jasné, že ak by tieto spoločnosti robili niečo vskutku ilegálne, bol by to skôr impulz na začatie vyšetrovania než politická otázka, ktorú zvažujeme v týchto riadkoch.

Avšak nič z toho nie je ilegálne. Dôvodom tohoto stavu je štruktúra firemného daňového kódu, plného rôznych druhov kreatívnych daňových stimulov ako je napríklad ten, ktorý umožňuje chovateľom hydiny spáliť zvyšky kuracieho odpadu na výrobu elektriny. Naozaj.
Klinger poukazuje na to, že Apple, Citigroup, Ford a všetky ďalšie veľké americké spoločnosti, ktoré vynakladajú veľké úsilie na minimalizáciu svojich daňových nákladov taktiež čerpajú obrovské výhody zo systému: zasahovaním do všetkého cez verejne financované systémy infraštruktúry, ako sú prístavy a diaľnice až po vzdelanie a dokonca aj prevádzku patentového úradu USA.

„Zoznam, ktorý zostavil on a jeho výskumní partneri len odráža tých, ktorí využívajú najväčšie výhody štátnych benefitov USA, zatiaľ čo späť nedávajú nič. Sú to mocné inštitúcie, využívajúce svoje zisky na získanie politickej moci aby si zaistili voľnú jazdu, za ktorú nechajú platiť ostatných ľudí,“ hovorí Klinger.

Niektoré z týchto firemných daňových úľav sú dlho zavedené a môžu dávať zmysel, ak ste spoločnosťou. Napríklad firma, ktorej vznikne počas jedného roka strata ju môže odpočítať od budúcich ziskov – daňová výhoda známa ako daňová strata prenesená do budúcna.

Individuálni investori získavajú rovnaký druh daňovej úľavy v prípade, že stratia peniaze na investícii, ale nečakajte špeciálne zaobchádzanie na svojich pravidelných daniach z príjmov.

„Môžete byť nezamestnaní do bodu, keď budete musieť predať svoj snubný prsteň na kúpu jedla,“ hovorí Klinger. „Ale nedostanete daňové prázdniny, pokiaľ nezačnete znovu pracovať.  Budete platiť daň z príjmu z prvého platu dopredu. Život je skrátka ľahší pre spoločnosť.“

V minulosti, Boeing mal námietky proti zaradeniu na Klingerov zoznam. (V tomto roku sa umiestnil na druhom mieste, James McNerney si zarobil 23 miliónov dolárov na odmenách v minulom roku, zatiaľčo spoločnosť zarobila 82 miliónov dolárov vrátením dane).

Súvisiace: MAPA: Tu sú krajiny, ktoré získavajú najviac a najmenej na daniach

Daňová zodpovednosť Boeingu sa odkladá do chvíle, pokiaľ postavené lietadlá nebudú dodané. Klinger však poukazuje na to, že by mohlo trvať veľa rokov, než budú tieto odložené dane zaplatené. Keď teda štátu vznikol nárok na daň, ktorá ešte nebola zaplatená, Boeing sa zaradil na zoznam.

Alternatíva? Spoločnosti môžu rozšíriť svoj pohľad na to, čo je v ich najlepšom záujme. Ford má záujem na diaľniciach v dobrom stave; na schopnosti získať vzdelanú pracovnú silu; na schopnosti podať patent na ochranu svojho duševného vlastníctva – niečo, čo je lepšie presadzované na súdoch v USA, než v mnohých iných kútoch sveta.

Takže nemalo by to prevážiť tie výhody spolu s bezprostrednými záväzkami akcionárov? Mám podozrenie, že ak by som bol akcionárom Fordu, tak by som chcel, aby spoločnosť takto rozmýšlala. 

Preložila: Lucia Lacova

Zdroj: WSJ, TheGuardian

Facebook komentár