V uplynulých piatich rokoch sme boli svedkami začiatku úpadku vyspéleho sveta a skutočného dopadu ekonomického rozvoja Číny na rozvinuté krajiny. Čo nás čaká v budúcnosti ? Bývalý prezident Svetovej Banky James Wolfhenson vo svojej krátkej prednáške predpovedá, akú podobu budú mať svetové peňažné toky v roku 2030.

  • Počas najmenej minulého storočia, 80% peňazí prúdilo do krajín, ktoré poznáme pod menom rozvinutý svet a kde žilo 20% ľudí. Zvyšných 20% cash flows išlo do nerozvinutého alebo rozvojového sveta, kde žilo 80% svetovej populácie.
  • Okolo roku 2030 budú tieto čísla radikálne zmenené, s 35% peňazí sveta prúdiacimi do vyspelých krajín a 65% do krajín Druhého a Tretieho sveta, hlavne do Číny a Indie.
  • Okrem toho Wolfhenson tvrdí, že v Číne bude v roku 2050 jedna miliadra ľudí patriť k strednej vrstve (predchádzajúci odhad bol pritom 300 miliónov), čo je viac ako populácia Eurozóny a Spojených Štátov dokopy. Celosvetovo budú na svete 3 miliardy ľudí patriť k strednej triede, z toho dve tretiny v Ázií.

Zamyslite sa na chvíľu čo budú tieto zmeny znameť pre vás osobne a pre svet, v ktorom žijete. Pokiaľ sa nepokúsime pochopiť, čo sa deje, staneme sa obeťami zmien. Dopady sú mnohé a stáva sa nemožným predpovedať všetky detaily. Môžeme sa pokúsiť predpovedať hlavné trendy a zmeny, no určite sa budeme mýliť v jednotlivých detailoch. Neskôr sa pozrieme na zmeny, ktoré ovplyvnia svet vzácnych kovov, ale aj tu sa bude jednať len o hrubú skicu.

Neistota & Nestabilita

Jedna vec je istá, pri odolávaní týmto zmenám človek narazí na neistotu a nestabilitu nevídanu od Svetových vojen. Toto je prvá premenná, ktorú musíme zakomponovať  do budúcnosti a do spôsobu, akým sa človek bude chcieť vyrovnať s novou situáciou.

Fakt, že Britský premiér navštívil minulý týžden Indium sprevádzaný obrvoskou delegáciou nasvedčuje tomu, že vyspelý svet sa začína pokúšať adaptovať na príchodzie zmeny. Británia dokonca začala opäť raziť zlaté suverény (gold soverignens), mincu s emočnými konotáciami s Indiou.  Lenže nevidieť Áziu obracať sa na vyspelý svet ako na partnera do budúcnosti. Do dnešných dní sa schéma nezmenila : Ázia napodoňuje schopnosti vyspelého sveta a potom vyrába lacnejšie doma, aby nakoniec za lacný peniaz exportovala tieto produkty naspäť ľuďom, ktorí ich to naučili vyrábať ! Takže bohatstvo a moc vyspelého sveta sa pomaly presúva na Východ, až kým sa príjmy rýchlo rastúcich ekonomík nevyrovnajú tým zapadným  alebo príjmy vyspelého sveta nespadnú na úrovne rozvvíajúcich sa krajín.

Je jasné, že Ázia nie je spojencom vyspelého sveta a ani nie je odhodlaná pomôcť mu. Ako vraví príslovie, národy majú záujmy, nie priateľov. Toto bude prípad aj medzi dvoma stranami sveta. Ázia vidí ako hlavnú prioritu svoj rast, na ktorý použije vyspelé svetové trhy.

Vyspelý svet rástol za posledné strednodobé obdobie len veľmi pomaly, pripomínajúc povojnové roky, keď Britániu so svojím zastaraným vybavením rýchlo predbehlo Japonsko, ktoré muselo po vojne všetko vybudovať na novo a od nuly. Čína aj India sa nachádzajú teraz v rovnakej pozícií. Výsledkom je, že výroba sa bude naďalej presúvať na Východ.

So stúpajúcim tlakom môže byť vyspelý svet prinútený uchýliť sa k protekcionizmu ako poslednej záchrane. Zahájenie Americko-Európskej Zóny voľného obchodu tento mesiac je začiatkom takýchto techník na prežitie. Dôsledkom ekonomických tlakov bude eskalácia napätia v svetovom obchode medzi Východom a Západom. Príchod nového yuana na svetovú scénu tieto tlaky len zosilní.

Zmena v menovom sytéme

Zvyšujúce sa tlaky dopadnú hlavne na peňažný svet a na meny, fakt zdôraznený počas minulotýždňových stretnutí G-7 a G-20, kde bolo kvantitatívne uvoľňovanie (quantitative easing) ospravedlnené a jeho priame dopady na kurzy boli minimalizované. Takýto postoj priamo podmieľa stabilitu medzinárodnych devíz a čo je ešte horšie, akoby robi prijateľnou destabilizáciu samotného systému medzinárodných devíz  a potrebu mať kurzy ako spoľahlivé ukazovatele hodnoty. Netreba mať pochýb, že tieto egoistické postoje sa budu len stupňovať a zhoršovať na škodu svetovej ekonomike. Následkom týchto vyjadrení je napríklad  pokračovanie pádu libry. Taktiež očakávajte yen padnúť o +100 oproti doláru.

Od poslednej svetovej vojny sa vyspelý svet prepojil so Spojenými Štátmi vďaka tesnému uzlu menového systému založenému na dolári, jedinej mene v ktorej sa dá kúpiť ropa. S nástupom Ázie a s yuanom, ktorý sa čochvíľa objaví medzi svetovými rezervnými menami, dolár príde o veľkú časť kontroly nad oboma ropným aj menovým svetovým trhom. Udrží si svoju silu nad krajinami OPEC, ale príde o svoju pozíciu v Rusku a ak bude súhlasiť s nastavením obchodného rámca medzi eurom a dolárom, zaistí si, že Európa bude platiť za svoje mimoeurópske dodávky ropy tiež v dolároch. Je ale celkom pravdepodobné, že za ruskú ropu a plyn bude Európa platiť v rubľoch alebo v eurách, nie však v dolároch. Z toho dôvodu Spojené štáty pocítia slabnutie  vplyvu dolára na ponuku ropy a aj na menový systém.

Nie je možné si predstaviť, že by vyspelý svet dobrovoľne spolupracoval v súlade s akýmikoľvek požiadavkami vznesenými z pozície rastúcej Ázie, keďže by to pravdepodobne znamenalo poškodiť západné záujmy, jeho moc a vplyv na menový systém.

Systém hlasovania v medzinárodných inštitúciách je dobrým príkladom takejto zmeny v pomere síl medzi Východom a Západom. Ázia by napríklad potrebovala dostať omnoho viac hlasov aby tieto odzrkadľovali jej stúpajucu moc vo svete. V rámci štruktúr IMF (MMF) by to znamenalo zníženie počtu hlasov potrebných na schválenie rezolúcie z 85% na povedzme 70% s tým, že by Ázia dostala podobný počet hlasov ako majú Spojené Štáty. Alternatívou je založiť podobnú organizáciu akou je Svetová Banka a MMF – pričom takýto proces sa už začal.

Celkovo očakávajte fragmentáciu sveta na niekoľko blokov, na ktorých budú ich obchodní partneri odkázaní, čo bude nevyhnutne viesť k protekcionizmu a taktiež menovej fragmentacíi.

Aby sa fragmentácia a konsolidácia jednotlivých záujmov v rámci týchto skupín posilnila, započne sa ešte jeden celosvetový trend. Tieto bloky a aj krajiny, ktoré sa ocitnú samé sa budú musieť obrátiť na nástroje kontroly kapitálu a devíz, aby si udržali kapitál v krajine. « Carry trade » medzi dlžníkmi s nízko úročenými menami a veriteľmi s vysokoúročenými menami sa bude musieť kontrolovať za účelom zamedzenia ‘tsunami kapitálu’ medzi jednotlivými blokmi.

Takéto krízy sú príčinou kontrôl kapitálu, aké je možné vidieť dnes na Islande, a aké budú čoraz častejšie naprieč svetom.

No najrevolučnejším aspektom týchto zmien pre vyspelý svet budú škody na dôveryhodnosti hlavných mien, eura a dolára. O svoje podiely ako rezervné meny prídu v prospech yuana a pravdepodobne iných ázijských mien.

V súčasnosti pozorovateľné oslabovanie yena, libry a švajčiarskeho franku predpovedá takýto vývoj. Tento proces bude pokračovať, keďže štáty za účelom podporenia rastu budú oslabovať svoje meny a provokovať protiopatrenia od krajín poškodených devalváciou.

Fragmentácia spôsobí menovú volatilitu, ktorá  podkope dôveru v celý menový systém. Súčasná diskusia na tému menových vojen sa premení na revolúciu proti korporáciam, čo sme videli už v minulosti a dnes vidíme opäť.

Znovu zdôrazňujeme, že tento celý proces bude zvýraznený príchodom a nasledným rastom yuanu ako svetvo dôležitej rezervnej meny.

Toto celé spôsobí rast potreby a dopytu po nenárodnom, likvidnom, medzinárodne akceptovanom aktíve podporujúcom národné meny, keď budú používané v zahraničí. A v súčasnosti vieme iba o jednom takom aktíve, a tým je zlato. 

Preložila: Kristína Korčeková

Zdroj: Gold Forecaster

 

Facebook komentár