Odhaduje sa, že Afganistan má kovy vzácnych zemín v hodnote niekoľkých biliónov dolárov a krajiny ako Čína, ktoré sa môžu snažiť dostať do tejto krajiny, by sa podľa názorov jednej analytičky mali riadiť medzinárodnými podmienkami.
Shamaila Khan, vedúca pre oblasť rozvíjajúcich sa trhov v spoločnosti AllianceBernstein, uviedla, že povstalci Talibanu prišli k zdrojom, ktoré sú „veľmi nebezpečným problémom pre svet“. Jedná sa o minerály nachádzajúce sa v Afganistane, ktoré „je možné využiť“.
Afganistan sa cez víkend dostal do rúk islamistickej militantnej skupiny a následne v čase sa zmocnil aj hlavného mesta Kábulu, ako aj prezidentského paláca. Po aprílovom rozhodnutí amerického prezidenta Joe Bidena, s cieľom vykonať odchod amerických vojakov z Afganistanu, Taliban zrealizoval ohromujúci pokrok bez bojov a takmer celý národ je v súčasnosti pod kontrolou povstalcov.
Khanová dodala, že Medzinárodné spoločenstvo by malo vyvinúť tlak napríklad na Čínu, ak sa bude chcieť spojiť s Talibanom.
Afganistanské minerály vzácnych zemín
Kovy vzácnych zemín v Afganistane boli pre rok 2020 odhadnuté v hodnote medzi 1 až 3 biliónov dolárov – na základe správy spravodajského časopisu The Diplomat, s odvolaním sa na Ahmad Šáh Katawazaiho, bývalého diplomata na afganskom veľvyslanectve vo Washingtone. V správe od Americkej spravodajskej organizácie The Hill, sa na začiatku tohto roka odhadovala hodnota týchto zásob v hodnote približne 3 biliónov dolárov.
Khanová ďalej dodala. “Malo by ísť o medzinárodnú iniciatívu, ktorá zabezpečí, že ak ktorákoľvek krajina bude súhlasiť s ťažbou jej nerastov v mene Talibanu, bude to robiť iba za prísnych humanitárnych podmienok, v ktorých budú v danej situácii zachované ľudské práva a práva žien.”
Tvrdý výklad islamu Talibanom znamenal obmedzenie práv žien predtým, ako USA v roku 2001 zvrhli ich režim.
Podľa Katawazai má Afganistan prvky vzácnych zemín, ako je lantán, cér, neodým a žily z hliníka, zlata, striebra, zinku, ortuti a lítia. Vzácne zeminy sa používajú vo všetkom, od elektroniky po elektrické vozidlá, satelity a lietadlá.
Khanová poznamenala: “Takže na Čínu by mal byť vyvíjaný tlak, ak sa chystajú nadviazať spojenectvá s Talibanom s cieľom vytvoriť pre nich ekonomickú pomoc a mali by to realizovať v rámci medzinárodných podmienok.” S touto reakciou prišla na otázku o komerčnej motivácii čínskeho súhlasu k vedeniu Talibanu deň po tom, ako krajinu prevzali militanti – vzhľadom na tamojšie vzácne zeminy v hodnote biliónov dolárov.
Chystá sa Čína na väčšiu úlohu v Afganistane?
Len niekoľko hodín po tom, ako Taliban ovládol Afganistan, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí uviedla, že Peking je pripravený na „priateľskú spoluprácu s Afganistanom“.
Hovorkyňa Hua Chunying na tlačovej konferencii v pondelok uviedla: “Na základe plného rešpektovania suverenity Afganistanu a vôle všetkých frakcií v krajine, Čína udržiava kontakt a komunikáciu s afganským Talibanom a zohráva konštruktívnu úlohu pri podpore politického urovnania afganskej otázky.“
Podľa čínskej hovorkyne, Taliban „viackrát“ povedal, že „sa teší na účasť Číny pri obnove a rozvoji Afganistanu“.
Ďalej poznamenala: “Sme pripravení pokračovať v rozvoji obojstranného partnerstva a priateľskej spolupráce s Afganistanom a chceme byť súčasťou konštruktívnej úlohu v mieri a obnove Afganistanu.”
Koncom júla, pred posledným prudkým útokom Talibanu v Afganistane, sa čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi stretol v Tchien-ťine s delegáciou vedenou vedúcim politického výboru afganského Talibanu – Mullom Abdul Ghaní Baradarom.
Čínske štátne médiá v posledných dňoch zrejme odrážali podobné názory Ministerstva zahraničia. Denník Global Times 15. augusta zverejnil článok s odvolaním sa na čínskych expertov a uviedol, že špekulácie, že by Čína mohla vyslať vojakov, aby vyplnili vákuum, ktoré USA zanechali, boli „úplne bezpredmetné“.
Súvisiace: Väčšina z $10 miliárd afganskej centrálnej banky nie je na dosah Talibanu
Avšak, štátom vládne médiá poukázal na to, že krajina môže “prispieť k povojnovej obnove a rozvoju, presadzovaniu projektov v rámci navrhovanej iniciatívy Číny – “Belt and Road“ (BRI). BRI prestavuje obrovský investičný plán infraštruktúry zameraný na výstavbu železničných, cestných, námorných a ďalších trás siahajúcich z Číny do strednej Ázie, Afriky a Európy.
Dominancia Číny v sektore vzácnych zemín
Z celosvetového pohľadu, Čína trhu vzácnych zemín jednoznačne dominuje. Podľa geologického prieskumu Spojených štátov sa zhruba asi 35% svetových rezerv vzácnych zemín nachádza práve v Číne.
Krajina je tiež rozsiahlym ťažobným strojom, ktorý v roku 2018 produkoval 120 000 metrických ton alebo 70% z celkového počtu vzácnych zemín v porovnaní s USA, ktoré v tom istom roku vyťažili 15 000 metrických ton vzácnych zemín.
Rezervy USA sú v porovnaní s Čínou taktiež minimálne. USA majú celkovo 1,4 milióna metrických ton rezerv, oproti 44 miliónom metrických ton rezerv nachádzajúcich sa v Číne.
Počas svojej obchodnej vojny s USA v roku 2019, Čína používala vzácne zeminy ako hrozbu, keď Pekingu bolo pohrozené prerušením dodávok do USA. Vzácne zeminy sa bežne používajú v technologických zariadeniach, automobiloch, čistej energii a obrane.
Keď ázijská krajina vyvážala 80% potrieb USA, podľa amerického geologického prieskumu, USA boli v roku 2019 razantne závislé na Číne, pokiaľ ide o vzácne zeminy.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ
Facebook komentár