Grafy Nicka Lairda sú možno najlepším zdrojom informácií o zlate a cenných kovoch na svete. Nick má doslova 1 000 stránok a 10 000 grafov o zlate, striebre, akciách a o množstve ďalších vecí. V skutku, mám pocit, že som sa dotkol iba povrchu jeho pokladu po zhliadnutí stránky. Pre Nicka je práca láskou. Pre stovky používateľov jeho webstránky (samozrejme spoplatnenej) je Nick darom z nebies. Ak náhodou graf neexistuje, Nick nájde dáta a vytvorí ho.

Niekedy je najlepšie pozerať len tak cez jeho grafy a vidieť niečo zaujímavé. Presne tak som natrafil na sériu grafov porovnávajúcich rezervy zlata držanými západnými centrálnymi bankami (USA, Veľká Británia, Japonsko, Európa, Kanada, Austrália/Nový Zéland, Mexiko a Stredná Amerika, Južná Amerika a Afrika) s rezervami zlata držanými východnými centrálnymi bankami (Blízky východ, Stredný východ a India). Tieto grafy ukazujú dopyt a ponuku po zlate na západe a na východe.

Grafy tiež odhaľujú podporu názoru, že navzdory pádu ceny zlata o 700$ od vrcholu v septembri 2011 sa zlato pomerne rýchlym tempom pohybuje smerom od západu na východ. Čínski vládni predstavitelia pred časom vyhlásili, že by si priali, aby ich mena (Yuan alebo Renminbi) bola krytá zlatom. Rovnako Číňania budú chcieť mať prinajmenšom také množstvo zlata ako má USA a také množstvo zlata aké má v USA v prepočte na obyvateľa. Niektorí čínski predstavitelia dokonca uviedli, že držanie zlata je nevyhnutné pre bezpečnosť čínskej ekonomiky.

Takže v niektorých ohľadoch by nemalo byť prekvapením, že s veľkým poklesom ceny zlata dopyt po fyzickom zlate vyletel nahor práve v Číne. Čínsky dopyt a import po zlate viac ako kompenzoval straty zlata z akciového trhu SPDR Gold Shares (GLD-NYSE) v roku 2013. GLD stratil v roku 2013 aktíva vo výške odhadom viac ako 800 ton.

Na druhej strane čínske importy zlata v roku 2013 boli na rekordnej úrovni viac ako 1 000 ton a Čína predbehla Indiu ako najväčšieho svetového spotrebiteľa zlata. Na východe je držanie zlata považované za niečo oveľa cennejšie ako na západe, kde je len uskladnené na bankových kontách. USA chcú aby svet aj naďalej hľadel na dolár ako na svetovú rezervnú menu, zatiaľ čo Čína pripravuje Yuan na potenciálnu rolu globálnej rezervnej meny. Východ a západ vnímajú zlato odlišne a to pomáha vysvetliť nárast dopytu na východe, zatiaľ čo na západe sa zlatu zdá sa vyhýbajú.

Alebo sa západ aj v skutočnosti zlatu vyhýba? Kým na západe bol v roku 2013 obrovský pokles, tak GLD zaznamenal rekordný dopyt po amerických zlatých a strieborných orloch, po kanadských zlatých a strieborných javorových listoch a po britských a austrálskych minciach. Zásoby zlata COMEX (registrované zásoby vhodné na dodanie) padli na rekordné minimá, zatiaľ čo objemy na Šanghajskej burze vzrástli o 61% v roku 2013. Londýnsky trh drahých kovov zaznamenal občasné výpadky 400-uncových zlatých tehličiek, ktoré pomáhal pokryť prémiovými fyzickými dodávkami 400-uncových zlatých tehličiek, v rovnakej výške ako je 50 centová minca. Prémiové zlaté a strieborné mince v najvyššej kvalite boli videné v Severnej Amerike práve v tomto období.

Grafy nižšie zobrazujú situáciu so zlatom až po koniec roka 2012. Avšak trend, ktorý môžeme vidieť ukazuje stúpajúcu úroveň svetových rezerv zlata na východe aj v roku 2013. Prvý graf ukazuje dlhodobý úpadok zlatých rezerv držanými západnými centrálnymi bankami, obzvlášť počas 90-tych rokov. Avšak v posledných rokoch vidíme pomalú zmenu smerom nahor. Východné centrálne banky zvýšili podnikové zlaté rezervy už pred rokmi, avšak zdá sa, že v posledných rokoch sa ich objem zvyšuje čoraz rýchlejšie. Od roku 2009 boli centrálne banky čistými nákupcami zlata do svojich rezerv. Do tejto doby boli centrálne banky čistými dodávateľmi na trhu so zlatom.

Dopyt po investičnom zlate výraznejšie stúpol najmä v posledných rokoch na východe. To pomohlo kompenzovať pokles dopytu na západe. Rastúci dopyt na východe totiž viac ako kompenzoval klesajúci dopyt na západe. Slabnúci dopyt na západe viedol k sťahovaniu investícií z GLD.

Po rokoch poklesu výroby na západe a nerastúcou produkciou na východe rastie znova výroba aj na západe, aj na východe. Avšak znovunaštartovanie výroby začalo skôr na východe a tam rastie aj rýchlejšie. Čína je v súčasnosti najväčším svetovým producentom zlata, prekonala Južnú Afriku aj USA. Produkcia zlata nie je z Číny exportovaná, ale všetka sa v Číne aj spotrebuje. Čínska produkcia zlata dosiahla v roku 2013 objem 430 ton.

Presun zlata zo západu na východ je jedným z najväčších transferov majetku v histórii. Môže sa to, ale definitívne potvrdiť až po niekoľkých rokoch a až potom, keď ceny zlata stúpnu zo súčasnej úrovne. Presun zlata zo západu na východ sa zdá byť, ale v skutočnosti realitou a môže dokonca rásť. Otázkou zostáva, kto má pravdu? Je to pohľad západu, že zlato je barbarský prežitok a nie je hoden miesta v investičných portfóliách? Alebo je to pohľad východu, že držanie zlata je podobné tomu ako mať svoj vlastný bankový účet? Iba čas ukáže, kto má nakoniec pravdu. Zlato má dlhú históriu ako nástroj poistenia a uchovávateľa hodnoty špeciálne počas otrasov na finančných trhoch. Súčasný predpoklad na západe je ten, že ekonomika rastie a potreba držať zlato nie je dôležitá. Na druhej strane východ verí zlatu oveľa viac, aj keď ich ekonomiky rastú rýchlejšie ako na západe.

Preložil: Luboš Slávik

Zdroj: MGI Securities

Facebook komentár