Francúzsko oznámilo plány na vybudovanie až 14 nových jadrových reaktorov, čo by mohlo pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov a poskytnúť rezervu proti nestálym cenám energie.
Prezident Emmanuel Macron na konci tohto pracovného týždňa povedal, že Francúzsko postaví 6 jadrových reaktorov a preskúma možnosť uvedenia ďalších 8 do prevádzky.
Macron ďalej poznamenal: “Vzhľadom na potreby elektriny, potrebu predvídať aj energetický prechod a koniec existujúcej flotily, ktorú nemožno predlžovať donekonečna, dnes spustíme program nových jadrových reaktorov.”
Výstavba sa začne v roku 2028 a prvý nový reaktor by mohol byť uvedený do prevádzky až do roku 2035.
Posun hlbšie do jadrovej energetiky pre Macrona znamená zvrat v politike, ktorý pred štyrmi rokmi prisľúbil zatvorenie 12 jadrových reaktorov, ako súčasť odklonu od zdroja energie. Francúzsko bolo nútené túto zimu prejsť na energiu z uhlia, aby uspokojilo svoje energetické potreby po tom, čo viac ako pätina tamojších jadrových reaktorov z prevádzky odišla.
Francúzsko nebolo jedinou krajinou v Európe, ktorá túto zimu čelila rozsiahlym problémom, keďže veľkoobchodné ceny plynu vyskočili na rekordnú úroveň, čo zvýšilo účty za kúrenie pre domácnosti na celom kontinente. Problémom vystavení spotrebitelia vo Francúzsku dostávali platby a granty od vlády, aby im pomohli pokryť náklady.
Barbara Pompili, francúzska ministerka pre energetickú transformáciu, uviedla, že zmena jadrovej politiky je potrebná z dôvodu “zrýchlenia” “bezprecedentnej” energetickej situácie.
Pompili pre televíznu stanicu BFMTV, poznamenala: “Aby sme mali viac elektriny, musíme jej vyrobiť viac.”
Pompili dodala: „Aj keď vo veľkom rozvíjame naše obnoviteľné energie, máme jadrový sektor, ktorý tvorí 70 % našich dodávok elektriny, tento sektor musíme využívať čo najviac.“
Obavy o klímu
Jadrová energia predstavuje nízko-uhlíkový zdroj energie. Budovanie jadrových elektrární je však notoricky nákladné a výstavba zvyčajne prekračuje rozpočet a čas. Ďalším problémom je, ako bezpečne skladovať rádioaktívny odpad, ktorý produkuje.
Napriek týmto obmedzeniam niektorí analytici tvrdia, že technológia zohráva veľkú úlohu pri riešení klimatických zmien.
Medzinárodná energetická agentúra tvrdí, že výroba jadrovej energie by sa mala medzi rokmi 2020 a 2050 viac ako zdvojnásobiť, v snahe dosiahnuť čistú nulu. Jej podiel na elektrickom mixe klesne, ale je to preto, že dopyt po energii bude stúpať, pretože svet elektrizuje čo najviac zariadení, vrátane automobilov a ďalších dopravných prostriedkov.
Európska komisia bola začiatkom tohto mesiaca kritizovaná, keď predstavila návrh na označenie zemného plynu a jadrovej energie za „udržateľné“ zdroje energie.
Zahrnutie zdrojov energie na zelený zoznam EÚ by mohlo odblokovať vlnu súkromných investícií do nových jadrových a plynových projektov. Plány však nahnevali klimatických aktivistov a stále ich môžu zablokovať európski zákonodarcovia, ktorí sú v tejto otázke taktiež hlboko rozdelení v rámci národnej a politickej úrovni.
Cieľom Európskej únie je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a do roku 2050 sa stať ekonomikou s nulovými emisiami. Čistá nula je miesto, kde sa emisie dramaticky znížia a všetky zostávajúce sa kompenzujú, či už pomocou prírodných metód, akou je výsadba stromov alebo technológií na „zachytenie“ emisií.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheGuradin, BBC
Facebook komentár