To čo trápi môj spánok nie je v učebniciach.
Centrálne banky sú v procese vytratenia niekoľkých biliónov dolárov, vo forme vládneho dlhu. Vlády požičiavajú peniaze, ktoré neexistujú. Dlh je skupovaný centrálnymi bankami, ktoré vytvárajú peniaze práve pre tento účel. Úrok z dlhu zaplatený centrálnej banke je späť vyplatený ministerstvu financií (taká je napríklad dohoda medzi centrálnou bankou a vládou USA).
Následne ak je dlh splatný bolo by “normálne” pre dlžníka (vládu USA) úver splatiť. Tieto splatené peniaze by nemali ostať v ekonomike ale smerovať do trezorov centrálnej banky, čím sa zníži množstvo peňazí v obehu a naštartuje ekonomický prepad.
Súvisiace: $ 9 biliónov: Ako centrálne banky zaplavujú svet peniazmi
Federálna vláda by však musela mať prebytok, aby bola čistým platcom dlhu, než čistým dlžníkom. To sa však nestane. Namiesto toho si neustále požičiava viac, na splatenie starého úveru a pridáva tak ďalší olej do ohňa na horúcich trhoch aktív. Dlh nie je nikdy vysporiadaný … pokračuje navždy ďalej … večne nesplatený, zabudnutý v trezoroch banky. Je to ako keby úplne zmizol.
Dlh môže zmiznúť. Ale úver – peniaze naliate do ekonomiky, ktoré vytvorili dlh – žije ďalej. Svoje dni trávi sledovaním cien aktív. Akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, umelecké zbierky, to všetko rastie. Chlieb a automobily zostávajú viacmenej tam, kde boli. Kto sa sťažuje?
Keynesiánsky ekonómovia Larry Summers z Harvardu a Paul Krugman z Princetonu doslova slintali, keď na to pomysleli,… raj, kde môžu vlády prerozdeľovať bohatstvo a vykonávať veľké investičné projekty ako cesty, nemocnice, mosty, prístavy bez ďalších nákladov. Vláda si požičia peniaze, zamestná ľudí a minie ich na obľúbené projekty. Potom akoby mávnutím čarovného prútika dlh zmizne. Čo môže byť lepšie?
Jediná vec, ktorá by mohla byť lepšia by boli negatívne úrokové sadzby, za ktoré si vláda peniaze požičiava. To sa však už dávno deje. V Európe klesli ceny tak nízko, že v súčasnej dobe si Švajčiarsko môže požičať na 10 rokov s úrokom, mínus 0,2 % (Pozor! Svet stále čelí negatívnym výnosom – $10,4 biliónov!).
To umožňuje vláde a iba vláde ísť do neba bez smrti, pretože je to jediná inštitúcia, ktorá môže pozitívne a absolútne garantovať, že svoje peniaze dostanete vtedy keď ich nakoniec máte dostať.
Čo ešte ruší môj spánok bola správa z Japonska, že centrálna banka intervenovala priamo na akciovom trhu. Význam je ohromujúci, pretože aktuálne vláda má očividne prostriedky na prevzatie kontroly nad takmer celým našim bohatstvom.
Vláda si požičiava, centrálna banka kupuje jej dlhy a nikto nežiada splatenie.
Ako ukazuje Japonsko, môže nakupovať aj akcie s tými istými voľnými peniazmi. Licitovanie proti kupujúcim, ktorý dostanú svoje peniaze za nič bude nemožné. Navyše, vláda by mohla získať kontrolný podiel v takmer všetkých kótovaných spoločnostiach na svete. A kto by to namietal? Ceny akcií by sa vyšplhali do neba.
A pokiaľ ide o národný dlh – verejný aj súkromný – koho trápi či ich vláda kúpi a zaplatí? Nikoho.
So stúpajúcou cenou dlhu sa finančný sektor stáva bohatší a vláda spolu s príjemcami vládnych peňazí sú radi, pretože peniaze jednoducho prúdia smerom k nim.
Poprední ekonómovia, konkrétne Ken Rogoff z Harvardu a Willem Buiter zo banky Citigroup tiež podporujú vládu aby vylúčila hotovosť, dávajúc jej možnosti finančnej kontroly. Bude prisatá na amerických akciách, dlhopisoch a bankových účtoch.
Už od roku 2008 vládou sponzorované agentúry Fannie Mae a Freddie Mac kryjú približne 60 % nových amerických hypoték. To znamená, že vláda efektívne vlastní už bývanie Američanov v hodnote 4,8 bilióna dolárov. Federálny rezervný systém je vlastníkom dlhu v hodnote ďalších 4,5 bilióna dolárov. A prostredníctvom programu študentských pôžičiek sa 40 miliónov mladých ľudí spolieha na vládu, že nebudú musieť obmedziť svoje životy.
Jediným významným aktívom, ktoré zostáva mimo jej dosah je zlato. A už čoskoro ho môže získať.
Nebolo by to po prvý raz. Podľa nariadenia 6102 Franklina Roosevelta z roku 1933 by malo byť všetko zlato vrátené do americkej štátnej pokladnice za 20 dolárov za uncu. Potom, keď by bolo zlato rukách štátu, Roosevelt bol schopný devalvovať americký dolár o 75 % ceny zlata na 35 dolárov za uncu.
Zlato bolo v tých časoch hotovosťou a Roosevelt sa snažil vyhnúť udalostiam, ktoré sme videli v Argentíne, na Cypre a naposledy v Grécku – hon za peniazmi.
Súvisiace: Koľko peňazí ľudstvo doteraz vytvorilo?
S dostupnými voľnými finančnými prostriedkami tomu môže dnes vláda zamedziť a deklarovať súkromné zlaté rezervy za nezákonné. Môžu ponúknuť skúpenie povedzme za 1 500 dolárov za uncu. Kto by mal námietky proti 25 % prémii?
Vláda je veriteľom a kupujúcim poslednej inštancie. Vzhľadom k tomu, že kvalita aktív klesá, stále viac a viac dlhových aj majetkových aktív skončí v jej rukách. Postupne ovládne viac a viac kapitálovej štruktúry, pretože nakupuje za voľné peniaze pod rúškom finančnej nevyhnutnosti. Postupne je v slobodnom podnikaní menej a menej “slobody” a menej a menej reálneho bohatstva.
Postupne sa slučka okolo Vášho finančného krku uťahuje, keďže je menej a menej otvorených dverí a menej miest, kde je vaše bohatstvo v bezpečí.
Nikomu sa nepáči “znárodnenie” svojho bohatstva hrozbou, ale každému sa páči keď ho niekto kúpi za viac než je hodné.
To sa už stalo v programoch kvantitatívneho uvoľňovania v Európe a Amerike … a ešte viac v japonskom programe kvantitatívneho uvoľňovania (s pomocou nákupu majetku). Koľko viac toho ešte svet zvládne sa môžeme len dohadovať. Nikto nevie ako ďaleko to môže zájsť. Ale pokiaľ je mi známe, žiadna ekonomika ešte nebola úspešne sovietizovaná tlačením peňazí, použitých na nákup aktív.
Nevymýšľajte dobu ľadovú
Mnohí ekonómovia predpovedajú dlhé obdobie pomalého rastu a nízkej inflácie cien. Hovoria, že ekonomika sa môže dostať do deflačného režimu spánku. Ale pretože vlády môžu tlačiť a míňať beztrestne, môže to trvať ešte dlho. Navyše v prípade, ak vláda je schopná prinútiť ľudí vlastniť bankové účty, ľudia ostanú bez hotovosti a vláda bude schopná zdaniť úspory a ďalej stimulovať výdavky.
S týmito novými nástrojmi by mala byť vláda schopná zabrániť skutočnej korekcii po mnoho rokov. Naznačujú, že by sme sa mali pripraviť na ekonomickú “dobu ľadovú”, s malými zmenami z roka na rok.
Súvisiace: Nový „zlatý štandard“ otvorí trh pre 1,6 miliardy moslimov
Ceny aktív nebudú klesať, pretože centrálna banka aktívne kupuje dlhopisy a možno dokonca aj akcie, pridávaním nových peňazí do finančnej ekonomiky. Spotrebiteľské ceny sa nezvýšia, pretože neexistuje žiadny reálny rast dopytu. Dlh sa zvýši – ale ostane skrytý a zabudnutý v trezoroch centrálnej banky.
Možno to tak bude, ale nemyslím si, že by ste to mali očakávať. Mohlo by to viesť k nebezpečnému sebauspokojeniu. Vláda môže ale aj nemusí byť schopná udržať tento stav pohromade. Tento vzorec doby ľadovej – zachraňovanie dlhmi nasiaknutú ekonomiku ešte väčšími dlhmi – nie je spôsob, ako vytvoriť zdravú ekonomiku. Je to len spôsob, ako presunúť skutočné zdroje na vládu a jej kumpánov, bez zasiahnutia desivým kúzlom inflácie alebo deflácie.
Chvíľu by to mohlo fungovať. Ale sokol (ceny aktív) sa k sokoliarovi (reálnej ekonomike) stane hluchým. Potom, v akejsi zázračnej finančnej krajine sa úplne stratí a narazí do stromu. Ceny aktív spadnú na zem. Investori spanikária. Veritelia budú chcieť splatiť pôžičky. Investori s umeleckými dielami sa budú ponáhľať vydražiť svoje práce. Pri bankomatoch sa budú tvoriť rady.
Nebudem špekulovať ako a kedy k tomu dôjde.
Austrálsky kolega Vern Gowdie poznamenal: “Ak ste v divadle a jedna osoba pokojne odchádza, nepriťahuje veľa pozornosti,” … “Dvaja … traja … takisto bez veľkej reakcie. Ale ak traja ľudia začnú naraz bežať k východu, nastane panika. ”
Čo potom?
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: FinanciaSense, GoldCore
Facebook komentár