Grécko, ktoré pravdepodobne dnes nezaplatí platbu Medzinárodného menového fondu, oficiálne podľa výpočtu agentúry Reuters na základe oficiálnych údajov svojim oficiálnym veriteľom dlhuje 242,8 miliárd eur (271 miliárd amerických dolárov) a Nemeckom je zďaleka jeho najväčším veriteľom.
Táto suma zahŕňa prijatú hotovosť v rámci dvoch pomocných úverov od európskych vlád a MMF od roku 2010 – v nominálnej hodnote 220 miliárd eur, z ktorých boli niektoré už vrátené – rovnako ako grécke vládne dlhopisy držané Európskou centrálnou bankou a Národnými centrálnymi bankami v eurozóne.
Súkromní investori držali v gréckych vládnych dlhopisov 38,7 miliardy eur, avšak po čiastočnom odpise dlhu v roku 2012, hodnota súkromných tohto podielu sa znížila na 75 percent.
Súvisiace: Grécko strávilo až 90 z posledných 192 rokov vo finančnej kríze
Grécka vláda taktiež vydala 15 miliárd eur vo forme krátkodobých štátnych pokladničných poukážok – väčšina pochádza od gréckych bánk.
Tu je rozpis zahraničného dlhu krajiny:
MMF – Grécku bolo sľúbených celkom 48,1 miliardy eur, z ktorých 16,3 miliardy eur, malo prísť ešte do marca roku 2016, pokiaľ Atény úspešne dokončia druhý program ekonomického prispôsobenia. V prípade, že všetko bude platiť na čas, do konca júna mal MMF dohromady uhradiť štyri platby vo výške 1,6 miliardy eur. Staršie pôžičky MMF dosahovali úrokovej sadzby vo výške 3,5 percenta, čo je vyššia úroveň, akú dostali od záchranného fondu eurozóny.
ECB – ECB vlastní grécke dlhopisy zhruba o hodnote 18 miliárd eur a pravdepodobne budú za zlomok ich nominálnej hodnoty, ak by krajina mala opustiť eurozónu a 6,7 miliardy eur je splatných v júli a auguste.
Za neplnenia gréckeho štátneho dlhu, alebo akéhokoľvek odchodu Grécka z eurozóny by Európsky centrálny banka tak držala aktívam s takmer nulovou hodnotou. Prezident ECB Mario Draghi nedávno povedal, že grécke banky dostali od Centrálnej banky likviditu vo výške 118 miliardy eur. To zahŕňa 89 miliardy eur v tzv. Emergency Liquidity Assistance (ELA). Zostávajú v zodpovednosti centrálnej banky, ale iba vtedy ak Grécko zostane v eurozóne. Keby ju opustilo rozloží sa to do jednotlivých krajín eurozóny, vrátane Nemecka.
Grécko získalo 45 miliárd eur vo forme bankoviek, čo predstavuje ďalšiu zodpovednosť, v rámci širšieho Eurosystému centrálnych bánk.
Eurozóna – Vlády eurozóny dali Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v rámci prvého záchranného balíčka dohodnutého v roku 2010, známeho ako Greece Loan Facility až 52,9 miliardy eur . V rámci druhého záchranného balíčka dohodnutého v roku 2012 Atény doteraz z finančného záchranného fondu eurozóny dostali 141,8 miliardy eur. Do konca júna, ak splní ďalšie podmienky malo dostať ďalších 1,8 miliardy eur.
Súvisiace: Táto krajina dnes vymazala dlh chudobných ľudí a nebolo to Grécko
Z najväčších členov eurozóny, expozície Nemecka z týchto dvoch pomocí dosahujú úroveň 57,23 miliardy eur, Francúzsko drží 42,98 miliardy eur, Taliansko 37,76 miliardy eur a Španielsko 25,1 miliárd eur. To je samozrejme navyše k ich príspevkom do pôžičiek od MMF.
Krajiny eurozóny už Grécku rozšírili splatnosť svojich pôžičiek o 15 až 30 rokov a znížili niektoré úrokové sadzby na iba 0,5 bázických bodov. Taktiež poskytli Grécku 10-ročné moratórium na úrokové platby z druhého záchranného úveru od záchranného fondu Eurozóny.
Grécko od Európanov požadovalo ďalšie oddlženie, za účasti MMF. Ale vlády eurozóny uviedli, že o tom budú diskutovať len vtedy, ak Atény aj ďalej budú sprísňovať svoj rozpočet.
Zdroj: Bloomberg, Reuters
Facebook komentár