Keď sčítate všetky peniaze, ktoré si dokopy vypožičali vlády po celom svete, získate zarážajúcu sumu vo výške $63 biliónov.

V ideálnom svete by si vlády požičiavali peniaze iba s cieľom pokryť krátkodobé deficity rozpočtu, prípadne za účelom urgentného financovania kritických projektov. Skutočnosť je však taká, že krajiny po celom svete začali vnímať zvyšujúci sa štátny dlh ako prirodzenú súčasť svojho fungovania. No neudržateľne vysoký štátny dlh nie je zdravý pre samotné krajiny a ani svetovú ekonomiku ako celok.

Ukážkovým odstrašujúcim príkladom sú v tomto smereUSA. Táto krajina nevykázala ročný rozpočtový prebytok od roku 2011, počas ktorého disponovala štátnym dlhom vo výške iba $6,9 bilióna (to zodpovedá 54% HDP krajiny). Počas nasledujúcich rokov sa štátny dlh USA nevídane nafukoval a dnes dosahuje hodnotu až približne $20 biliónov (107% HDP). Spojené štáty sú tak zodpovedné až za 31,8% súhrnného svetového dlhu.

Rebríček svetového zadlženia

V dnešnej infografike sa zameriame na dva kľúčové ukazovatele: percentuálny podiel danej krajiny na celkovom svetovom dlhu a podiel štátneho dlhu krajiny k jej HDP.

Obrázok: Najnovšie údaje Medzinárodného menového fondu (MMF) hovoria o tom, že krajiny sveta zhromaždili celkový dlh vo výške $63 biliónov. USA zodpovedajú za takmer tretinu tohto objemu.

Takto_vyzera_svetovy_dlh_v_hodnote_63_bilionov_obr

Veľkosť výrezu grafu predstavuje podiel štátneho dlhu krajiny na celkovom svetovom dlhu, farba výrezu zobrazuje výšku dlhu ako percento HDP krajiny.

Analyzujme údaje z grafu pomocou rebríčka. Pozrite sa na krajiny zoradené podľa toho, akým podielom prispievajú k celkovému svetového dlhu na základe nominálnych hodnôt svojich individuálnych štátnych dlhov:

Takto_vyzera_svetovy_dlh_v_hodnote_63_bilionov_2017_obr_2

Ďalší graf zoraďuje krajiny podľa výšky pomeru štátneho dlhu k hodnote hrubého domáceho produktu krajiny:

Takto_vyzera_svetovy_dlh_v_hodnote_63_bilionov_2017_obr_3

V rámci druhej tabuľky sa nachádzajú iba dve krajiny, ktoré sa považujú za veľké ekonomiky na svetovej mierke. Sú nimi Taliansko a Japonsko. Grécko a Portugalsko však dosahujú vysokú úroveň štátneho dlhu a je preto rovnako dôležité monitorovať ich vývoj.

V najnovšej správe MMF sa vraví: „MMF odhaduje, že štátny dlh Grécka bude do roku 2060 predstavovať až 275% HDP tejto krajiny, pričom finančné potreby dosiahnu úroveň 62% HDP.“

Súvisiace: Prečo $20 biliónový dlh USA nie je až takým veľkým problémom

Grécko teda aj naďalej kráča po značne neudržateľnej ceste. Externí veritelia krajiny sa stávajú čoraz nevľúdnejšími. MMF spolu s veriteľmi z eurozóny nedávno žiadali, aby Grécko prijalo zákon, ktorý by automaticky viedol k úsporným opatreniam v prípade, že krajina nedosiahne rozpočtový prebytok o hodnote 3,5% HDP.

Grécko odmietlo túto požiadavku ako „neprijateľnú“. Spolu s ostatnými neprimerane zadlženými krajinami po celom svete však skôr či neskôr bude musieť prijať skutočnosť, že následkom neustáleho navyšovania štátneho dlhu sa nebude môcť vyhýbať naveky.

( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )

Zdroj: Yahoo, VisualCapitalism

Facebook komentár