Dni, kedy sa prikladalo do ohňa na udržanie tepla sú pre väčšinu z nás už za nami, ale uhlie je stále súčasťou moderných počítačov, klimatizácií a áut. Koľko toho viete o jednej z najnepostrádateľnejších komodít? 

#1. Pred premenou na uhlie, tvorila pred 9000 rokmi spodné vrstvy starovekého močiara iná zlúčenia uhlíka. Rašelina.

Pri správnych podmienkach, ako vysoký tlak a teplota, sa pod zemskou kôrou môžu zmeniť organické materiály z pravekých sedimentov močiarov na uhlie. Ale predtým, než sa to stane materiál musí prejsť niekoľkými fázami. Rašelina je skoré štádium uhlia a ako každý vie je tiež horľavá. (pre znalcov, ktorý sú medzi nami, je to rašelina, ktorá dáva sladu Islay whisky jej charakteristickú chuť)

Uhlie môžeme rozdeliť podľa obsahu vody, uhlíka a iných prímesí. Najtvrdšie uhlie, nazývané antracit, potrebuje na premenu z rašeliny milióny rokov.

Súvisiace: Ako sa Rockefeller cez potrubia dostal k miliardám dolárov

#2. Zvýšením účinnosti uhoľných elektrární sa dosiahne redukcia 2-3% emisií  CO2

Zariadenia, premieňajúce chemickú energiu viazanú v uhlí na elektrickú energiu produkujú až 41% svetovej výroby elektriny podľa Svetovej uhliarskej asociácie. A priemerne okolo 43% v USA. Ale v druhej najväčšej ekonomike sveta, v Číne, sa vyrába až z 81% elektriny z uhlia; a v Indii s takmer rovnakým počtom obyvateľov 68%. Zopár krajín je úplne odkázaných na spaľovanie uhlia pri výrobe elektriny, napríklad Južná Afrika (94%) a Poľsko (86%).

Prekvapenie, po tom koľko výskumov bolo obetovaných znižovaniu emisií CO2  a iných polutantov vznikajúcich pri spaľovaní uhlia. Premývaním po ťažbe sa môže redukovať vznik až 50% popolčeku a množstva síry spôsobujúcej kyslé dažde. Mletím v mlynoch na prášok sa zvyšuje efektivita a rýchlosť jeho horenia. Komíny bývajú vybavené filtrami zachytávajúcimi sadze a popolček a práčkami zachytávajúcimi ortuť a síru.

Prešli sme už dlhú cestu od viktoriánskeho Londýna znečisteného škodlivou žltou hmlou. Avšak existujú silné iniciatívy na zastavenie vývoja a stále máme čo zlepšovať.

Uhlie má zásadnú úlohu vo výrobe elektriny a je pravdepodobné, že ju ešte dlho bude mať. Dokonca podľa väčšiny predikcií má ešte zvoľna narastať v nasledujúcich dekádach. A to pri všetkých tých diskusiách o zemnom plyne a obnoviteľných zdrojoch energie, uhlie stále zabezpečuje výrobu elektriny v pásme základného zaťaženia, ktoré je tak ťažké nahradiť.

Súvisiace: Komodity sa pohybujú v supercykloch

#3. Na rozdiel od mnohých komodít, ceny uhlia vznikajú priamo rokovaniami medzi producentmi a spotrebiteľmi

V ropnom sektore, sú ceny viazané na referenčné produkty na trhu ako West Texas Intermediate, alebo ropnú zmes Brent. Tak isto môžete vidieť spotové ceny a kontrakt na urán.  Avšak, ceny uhlia nie sú takto štandardizované. Namiesto toho sú stanovené jednaním producentov so spotrebiteľmi (a naopak).

Ak chcete sledovať trh s uhlím, je niekoľko kľúčových vyjednávaní, ktoré treba sledovať. Pre metalurgický priemysel, najdôležitejšou zazmluvnenou cenou je cena medzi austrálskymi producentmi a japonskými oceliarmi. Pre uhlie na energetické účely je kontraktov oveľa viac, ale väčšina pozorovateľov upína zraky na indonézske vývozné ceny.    

#4. Najrýchlejšie rastúci importér uhlia je. Čína? Nie: India

Toto je krásny príklad ako môžu zavádzať štatistiky. Čína aj Japonsko dovážajú viac uhlia ako India. A Čína je na špici v spotrebe uhlia vo svete a aj v dopyte je vo vedúcej pozícii. Ale najrýchlejšie rastie import do Indie.

Len sa pozrime pár rokov dozadu. Od roku 2011 do 2012 produkcia uhlia v Indii vzrástla z 585 na 595 miliónov ton (Mt) a zároveň vzrástol import zo 105 na 160 Mt, na uspokojenie domácej potreby. India sleduje túto cestu už niekoľko rokov a neočakáva sa, že by znej zišla.

Dôvodom, prečo je tak rozšírená neefektivita. Nové uhoľné projekty zdržuje vydávanie povolení regulačnými úradmi, a keď ich dostanú čelia výzvam od presídľovania k opozícii založenej na environmentálnych obavách. Tiež je neefektívny transport uhlia na miesto potreby v krajine. Podľa niektorých odhadov, polovica prepravy uhlia sa uskutočňuje železničnou dopravou, ktorá je neefektívne riadená.

Súvisiace: Európa čelí nedostatku energetických surovín

#5. Počet indonézskych miliardárov sa takmer strojnásobil od roku 2010 na 29 osôb

Austrália bola najväčším svetovým exportérom uhlia po dlhý čas. Indonézia ju predbehla, najprv vo vývoze uhlia na energetické účely a dnes už vo vývoze uhlia celkom. Krajina nad Krajinou tam dole, vyviezla 52% svetového uhlia v roku 2012, čo je posledný rok za ktorý sú údaje k dispozícii.

V skutočnosti má Indonézia obrovské zásoby energetického uhlia, 4,5 miliárd ton. Plus má oproti Austrálii výhodu v polohe.  Leží takmer v polovici vzdialenosti k najväčší dovozcom –Číne, Indie, Južnej Kórei a Tajvanu. A s priaznivejšou reguláciou mohli indonézske jednoduchšie a rýchlejšie spoločnosti vybudovať základnú infraštruktúru ako pásové dopravníky, železnice a prístavy. Čo to má spoločné s miliardármi z Indonézie? Väčšina z nich vďačí za svoje bohatstvo priamo, alebo nepriamo komoditám. Uhliarstvo zmenilo bohatstvo Indonézie, krajiny 247 miliónov relatívne chudobných ľudí.

Maloobchodný boom nastal aj keď sa zvyšok sveta zviechal z hospodárskej krízy z roku 2008, segmenty realitného trhu narástli o 30% len za posledný rok. Môže byť však náročné udržať tento trend. Čína zvažuje legislatívu zakázať dovoz uhlia s energetickým obsahom (výhrevnosťou) pod 3900 kilokalórií na kilogram. To je presne ten druh, ktorý horí v low-tech „špinavých“ elektrárňach a presne ten druh, ktorý sa dováža do Číny z Indonézie. Oproti tomu, väčšina energetického uhlia z Austrálie, Severnej Ameriky a Ruska má väčší energetický obsah ako 3900 kcal/kg.

#6. Z dlhodobého hľadiska svet potrebuje dodatočných 500 miliónov ton metalurgického uhlia ročne do roku 2030, to je 200% nárast oproti dnešku

Znovu, Čína je motorom. V roku 2012 čínske oceliarstvo spotrebovalo 581 miliónov ton metalurgického uhlia, nárast 8% za jeden rok aj keď jej ekonomika spomaľuje. Čína musela priviesť 71 miliónov ton. Čína je zďaleka, avšak. Brazília bola zamestnaná budovaním hlavnej infraštruktúry, štadiónov a ubytovania pre Svetový pohár v 2014 a Letné olympijské hry v 2016. Japonsko má veľa toho čo znovu dobudovávať a spotreba metalurgického uhlia rastie v Indii zároveň s potrebou energetického. A nezabúdajme na Južnú Kóreu: Domovom druhého najväčšieho lodiarskeho priemyslu, ktorý spotrebuje najviac metalurgického uhlia na hlavu na planéte.

Tvárou v tvár všetkej tejto potrebe, dodávka zjavne zaostáva. Len päť krajín vo svete vyváza značné množstvá metalurgického uhlia: Austrália, Kanada, USA, Rusko a Čína. Svetová recesia donútila niekoľko producentov odložiť plány na rozšírenie baní a dobrých, novoobjavených zdrojov je málo a ďaleko.

Súvisiace: Uhlie: Čas na nenásytnosť 

#7. Nie sú to len povodne v Austrálii, ale aj požiadavky odborov a hroziace vyššie dane na uhlie, ktoré tlačia na ceny uhlia

Povodne, ktoré v roku 2010 zaliali uhoľné bane, spláchli železnice a vypli prístavné zariadenia v Austrálii, možno nie sú nič nové pre svet, ale Austrálčania sú na ne nezvyknutí. Nebolo veľa potrebné na prerušenie dodávky vysoko dopytovanej komodity.

Očakávania odborov tiež ohrozujú priemysel. Napríklad, tisíce baníkov v Turecku štrajkovali proti nebezpečným pracovným podmienkam po májovom výbuchu v uholnej bani, ktorý zabil viac ako 300 baníkov. Najvýznamnejší austrálsky vývozca uhlia Aurizon Holding Ltd. sa snaží vypovedať viac ako tucet kolektívnych zmlúv po ročných vyjednávaniach so zamestnancami. To je len pár príkladov. Potom sú tu dane, ktoré však dopadnú len na dvoch najväčších svetových dodávateľov uhlia. Rastúci dopyt a klesajúca ponuka znie ako situácia, do ktorej sa my investori chceme dostať

Preložil: Július Tarkoš

Zdroj: Mining

Facebook komentár