Bitcoin: Nové zlato alebo prepadák? Od: “Ron Rimkus”

Bláznovstvo zmieta národmi, teda vlastne celým svetom. To šialenstvo je Bitcoin, decentralizovaná digitálna mena, uvedená v roku 2009. Bitcoin, ktoré majú trvanlivo pevnú ponuku, začínajú byť veľkým problémom, keďže sú v presnom protiklade so súčasným menovým systémom – ktorý vďaka štedrosti centrálnych bankárov produkuje nekonečné množstvo peňazí (jeden z posledných hráčov: Japonsko). Toto neobmedzené tlačenie peňazí spúšťa infláciu, a teda niečenie hodnoty mien.

Nato aby sme pochopili rely na Bitcoine, musíme pochopiť infláciu. Pozrime sa, čo by sa stalo ak by sme infláciu aplikovali na iné súčasti života, napríklad šport.

Vezmime napríklad basketbalistu Michaela Jordana. 20 Aprila 1986, hral Jordan proti Boston Celtics v playoff. Nikdy nezabudnem na tú hru. A hlavne na číslo 63. To je počet bodov ktoré nahral Michael Jordan v tomto zápase. Tento zápas sa zapísal do histórie, Jordan zahral najviac bodov.

A teraz si predstavte, že bodovací systém NBA je regulovaný centrálnou bankou – napríklad americkým FEDom. Predstavte si, že z dôvodu voľnej “bodovacej” politiky sa prepisujú všetky rekordy každý rok a dnes má Jordanov rekord hodnotu 28.4 boda za zápas. Čo na to hovoríte?! Ako je to možné? (špeciálne tých 0.4 boda?) Odpoveď: inflácia. Pri úrovni 3% ročne, jeho pôvodný výsledok za 27 rokov padol na hodnotu len 28.4 bodov. A to už vôbec nevyzerá ako nejaký super výkon. Výsledok tohto príkladu je rovnaký, ako keby ste nechali peniaze v matraci a nechali tak infláciu (vytváranú centrálnymi bankami) znehodnotiť ich hodnotu .

Znižovanie bodov v športe znie dosť absurdne. Ale ak ide o peniaze, tento jav je veľmi reálny: hodnota 63 dolárov zo dňa 20 Apríla 1986 má dnes hodnotu len $28.40.

Väčšina vlád v celej histórii používala zlato (alebo nejaký iný druh hmotného majetku) na krytie svojej meny. Ale keďže sa Spojené štáty v roku 1971 (a celý svet) rozhodli opustiť zlatý štandard, fungujeme čisto na “fiat” systéme – to znamená, že peniaze nie sú kryté ničím hmataľným. Navyše, uvoľnená menová politika výrazne oslabila kúpnu silu a spôsobila obrovské nahromadenie dlhov, čo hrozí do budúcnosti výraznou infláciou a finančnou nestabilitou.

V minulosti sa s tým nedalo veľa robiť. Ale dnes sa objavuje niekoľko nezávislých mien. Bitcoin vedie svorku a žije na internete, mimo kontroly nejakej osoby alebo organizácie. Áno, niekto vymyslel digitálnu menu, napísal program a prerazil. V skutočnosti, mnohí komentátori v poslednej dobe varovali z bubliny Bitcoin, odštartovanej hlavne akciami Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorý stanovil drsné podmienky na Cypre. Bitcoiny vzrástli od onoho osudného dňa na trojnásobnú hodnotu iba za tri týždne. Bitcoin má teraz celkovú hodnotu cez 1 milardu dolárov.

Ako to funguje? Podobne ako pri iných devízových obchodoch, osoba vlastniaca lokálnu menu musí najprv kúpiť zahraničnú menu. Bitcoin je zahraničná mena pre všetkých, takže každý musí kúpiť Bitcoin za svoju lokálnu menu na niektorej z Bitcoin búrz, ktoré vznikli po celom svete. Tieto burzy nakupujú Bitcoiny, držia ich, a predávajú za rôzne svetové meny. Na rozmnožovanie meny, používajú užívatelia softvér, prostredníctvom ktorého poskytujú výpočtovú kapacitu svojho počítača na matematické výpočty, či už samostane alebo zapojením sa do uzla.Týmto spôsobom môžu užívatelia zarábať nové Bitcoiny.

Táto digitálna mena bola vytvorená anonymným programátorom, známym ako Satoshi Nakamoto. Bitcoin je prepracovaný, technicky aj finančne. Avšak za účelom posúdenia Nakamotovho výtvoru, musíme najprv posúdiť čo dáva mene jej hodnotu. Mena musí byť: prostriedok výmeny; trvanlivá a deliteľná tak, aby každá jej časť mala rovnakú hodnotu; jedinečná tak, aby nemohla byť vytvorená podľa niekoho vôle; široko prijateľná ako platobný prostriedok pre všetkých účastníkov; a používaná ako štandard trhovej hodnoty, čím si užívatelia meny môžu ušetriť peniaze pre neskoršie použitie.

Hlavne musí mene dôverovať veľké množstvo ľudí. Avšak vzhľadom na nedávnu históriu nekrytých peňazí (a hrubá zadlženosť mnohých národov), dôvera rýchlo eroduje. Takže sú Bitcoiny prirodzeným krokom vo vývoji peňazí?

Pozrime sa bod po bode.

• Prostriedok výmeny. Keďže Bitcoin je prístupný ako platidlo cez počítače a mobily pripojené k internetu, je efektívny ako mena aj ako platobný systém. Ľudia obchodujú ich doláre, jeny, eura, a iné za Bitcoiny anonymne. Takže, medzi ľuďmi používajúcimi Bitcoin, je to aj prostriedok výmeny.
• Trvanlivá a deliteľná. Ako digitálna mena, neexistuje riziko skazenia alebo rozbitia a samozrejme, každý Bitcoin je rovnakého charakteru a kvality ako iné. Navyše, pretože neexistuje centrálna organizácia pre túto menu (systém používa distribuovanú architektúru siete), a pretože využíva vysoko prepracované šifrovanie, Bitcoins sú rozumne trvanlivé v čase.
• Jedinečná. Množstvo Bitcoinov je obmedzené na 21 miliónov, takže mena je jedinečná. Okrem potenciálnych podvodov, žiadna vláda alebo organizácia nemôže “vytlačit” viac  Bitcoinov. Každý Bitcoin je deliteľný až na 100 miliónov častí. Vzhľadom k tomu, že hodnota Bitcoinu rastie, ľudia môžu obchodovať menšie časti. Tým,že množstvo Bitcoinov je obmedzené na 21 miliónov, ak by boli akceptované ako globálna mena spôsobili by defláciu. To je problém. Viac o tom neskôr. Ale táto nevýhoda je tiež silnou stránkou. To, že je decentralizovaná a obmedzená, ponúka obrovskú výhodu oproti ostatným menám. Nikto nie je oprávnený vytvárať viac. Táto funkcia Bitcoin odlišuje nielen od ostatných digitálnych mien, ale aj od súčasných národných mien, čím sa zvyšuje jeho atraktivita.
• Široko akceptovaná. Prijatie meny je závislé na jej prijatí mnohých účastníkmi: spotrebitelia, podniky a ďalšie organizácie, zamestnanci. Bohužiaľ, Bitcoin nie je (zatiaľ) široko akceptovaný, takže v tejto oblasti zlyháva – zatiaľ. Vyzerá ale, že Bitcoin si získava stále väčšiu popularitu.
• Štandardná trhová hodnota. Tak ako stúpa používanie Bitcoin, stúpa jeho hodnota pre spoločnosť – tak stúpa aj jeho dolárova alebo eurova hodnota. Samozrejme, v tejto fáze je ešte stále dosť možné, že Bitcoin nebude úspešný a zanikne. Ak jeho používanosť klesne, môže to mať veľký vplyv na jeho hodnotu a súčasný optimizmus vystrieda strach . Ak si myslíte, že je to len teória, uvedomte si, že Bitcoin sa obchodoval v Júni 2011 na úrovni $17 a spadol až na $0.01 niekoľko dní potom, ako sa ukázalo, že hackeri ukradli 25.000 Bitcoin na Mt GOX, najväčšej Bitcoin burze. Následne, open source komunita urobila opravu systému, a to pomohlo k náprave problému a zlepšenie dôvery. To, že sa Nakamoto rozhodol vytvoriť túto platformu ako otvorenú bolo veľmi dobré riešenie, keďže komunita môže rýchlo reagovať na narušenie bezpečnosti.

Keďže Bitcoin je alternatívou ku vládnym fiat-menám, porovnanie zo zlatom je vhodnejšie. Ako teda vyzerá Bitcoin vs Zlato? Zlato je obmedzené prírodnými zásobami, Bitcoin definitívne fixovaný na celkové množstvo 21 miliónov. Podobne ako pri zlate, toto obmedzenie pomáha vytvárať hodnotu. Keďže množstvo je limitované, vnútorná hodnota Bitcoin bude rásť. Avšak, na rozdiel od zlata, ktorého objem sa zvyšuje asi o 1-2% ročne a to vďaka ťažbe, bude Bitcoins obmedzený. Ukazuje sa, že rast ako pri zlate je veľmi užitočný pre stabilizáciu hodnotu meny naviazanej na zlato.

Naproti tomu, hodnota Bitcoin bude rásť relatívne proti hodnote tovarov a služieb, vytvárať tak priestor viac na šetrenie ako míňanie. Napríklad, ak dnes za svojich 10Bitcoin môžem kúpiť jeden iPad a o šesť mesiacov neskôr si budem môcť kúpiť dve, a o ďalších šesť mesiacov štyri. Takže silnejúca mena vytvára tlak na defláciu a ľudia tak odkladajú nákupy do budúcnosti. Tento problém môže vyriešiť len mena, ktorá v čase neposiluje ani neoslabuje, to je samozrejme len špekulácia. Ak sa pozrieme spät do doby zlatého štandardu, mali sme aj infláciu aj defláciu, ovplyvňované množstvom zlata v obehu a vyťaženého v baniach. Ak množstvo Bitcoin ostane na úrovni 21 miliónov, potom deflácia bude nevyhnutná.

Aké sú ďalšie vplyvy rozšírenia Bitcoin? Najprv, ako by vyzeral bankový a dlhový systém? Pri zlatom štandarde, zákazníci bank vložia svoje zlato do banky výmenou za úrokový výnos. Keďže od bánk sa vyžaduje len časť zlata vo fyzickej forme na pokrytie požadovaného vyplatenia v danom čase (frakčné bankovníctvo), požičajú peniaze vo väčšom objeme a nechajú si len potrebnú časť, takže zarábajú na rozdiele v úrokových sadzbách medzi úvermi a úrokmi z vkladov. Ak ekonomika funguje dobre, pôžicky sú splácané bez problémov, niektoré aj predčasne, čo dopĺňa kapitál bánk a tie ho môžu reinvestovať. Ak ekonomika nefunguje, splátky pôžičiek sú pomalšie a banky musia zvýšiť úrokové sadzby na doplnenie rezervy. Pri čisto digitálnej mene ako je Bitcoin, sa ešte len uvidí, ako sa zachovajú jej majitelia pri extrémnych situáciach ako vojna, hladomor alebo ekonomická kríza. Po kríze na Cypre záujem o Bitcoin výrazne narástol. Je ale predčasné robiť nejaké závery.

Celý koncept je nakoniec otázkou dôvery. Citujem Alana Greenspana:

Počas zlatého štandardu, výška dlhu v ekonomike je určená hmotným majetkom, keďže každý dlh je nejakým majetkom krytý. Ale vládne dlhopisy nie sú kryté hmotným majetkom, len vládnymi sľubmi vyplatiť ich v budúcnosti. Veľký objem nových dlhopisov tak môže byť predaný len pri vyššom úroku. Vládny dlh je tak obmedzený.

Ak by dostatočné množstvo ľudí akceptovalo “Bitcoin štandard,” , obmedzilo by to vlády vo veľkých deficitoch. Tým pádom by sa Bitcoin stal ich spoločným nepriateľom ako nezávislá mena.

Je teda Bitcoin novodobým zlatom, alebo len ďalší neúspešný pokus? To ukáže len čas.

Peložil: Vladimír Strenk

Zdroj: NÁŠ ANGLICKÝ WEB, ktorý ešte len rozbiehame – FinMarketWeb.com a jeho Facebook, ktorý má vyše 10 000 fans