Najhorší možný scenár pre Grécko je, že nebude schopné zabezpečiť ďalšie záchranné balíčky a je možné že sa bude musieť naučiť žiť zo svojich vlastných prostriedkov. V súčasnosti, míňanie len peňazí ktoré dostanú, je považované za neznesitelné. Ak by Grécko opustilo euro, mohlo by zriadiť svoje vlastné tlačiarne peňazí a infláciou vymazať dlhy. Každý ekonóm by však povedal že to je veľmi zložité. Ale nie je. Grécko by mohlo naozaj zaviesť novú „vysoko letiacu Drachmu.

Po prvé, všimnite si že každá  krajina môže zbankrotovať na svojom dlhu. Problém je v tom, že deň po bankrote môže byť obtiažne alebo dokonca nemožné získať pôžičku za akceptovateľných podmienok. A každá krajina, ktorá zvažuje bankrot musí zvážiť analýzu risk/ benefit. Krajina ktorá má rozpočtový deficit, pred plateným úrokových výdajov, čelí výzve, že takýto deficit by bol „za noc“ eliminovaný( pretože deficit by nemohol byť ďalej financovaný), čo by spôsobilo masívny šok v ekonomike, keď štátne financovanie by sa náhle zastavilo. Na zmiernenie takéhoto šoku, je zvyčajne menšie zlo prosiť o zhovievavosť pred veriteľmi, výmenou za úsporné opatrenia. Je v záujme Grécka sľúbiť aj hviezdy za ďalšiu pôžičku. V kontraste ak sa raz dosiahne úplný nedostatok, Grécko bude považovať bankrot za atraktívny aby sa zbavila svojho bremena. Šok spôsobený výpadkom z finančných trhov by bol pravdepodobne šok aj pre veriteľov.

Je to preto, že tieto krajiny majú dynamiku, ktorá sa štandardne až po trýznivo dlhej dobe snaží znížiť výdavky. Niektoré uspeli. Pozrime sa na Írsko. Krajina vyzerá že naberá dôveru trhov. Napriek tomu, politické skutočnosti môžu zkomplikovať Grécku dosiahnutie udržateľnej fiškálnej cesty.

Tak či tak, ak krajina zbankrotuje bez toho aby najprv eliminovala jej primárny deficit, politici môžu opakovane vyhlásiť bankrot bez toho aby dali veci do poriadku. Ak veritelia sú dosť hlúpy na to aby poskytovali ďalšie a ďalšie pôžičky, prajem im veľa šťastia aby boli dakedy vyplatený. V takejto situácii hotovosť je skôr zabezpečovaná cez štátne tlačiarne, v prípade ak by Grécko predstavilo novú menu.

Predstavenie novej meny v zadlženej krajine, ktorá sa nedokázala zbaviť svojho štátneho deficitu môže byť odsúdená k záhube, ale od kedy zlá politika zastavila politikov od pokusov ju implementovať ? Sú tu logistické a právne výzvy, ako napríklad ktoré obligácie by ostali pod eurom a ktoré obligácie by boli novej Drachmy. Čo je dôležitejšie, ak Grécko zavedie svoju novú menu, pravdepodobnosť je taká že tí čo môžu, by ju odmietli, v konečnom dôsledku euro by ostalo ako hlavná mena v biznise.

V kontraste, dôchodci a vládny zamestnanci asi nemajú na výber inak ako akceptovať Drachmu ako nové platidlo. Veľmi pravdepodobné je, že tieto skupiny budú plakať že táto nová mena je bezcenná, a budú požadovať väčšie platy. Zanedlho spolu s médiami ktoré rozšíria Grécku krízu do ulíc, vláda bude musieť tlačiť viac peňazí aby ukľudnila protesty. Inflácia a hyperinflácia sa môže taktiež dostaviť, čím by poslala novú Drachmu do kníh z dejepisu.

Niektorý politici možno budú navrhovať kontrolu kapitálu a rôzne represívne nástroje aby donútili prijatie Novej Drachmy. Nanešťastie, to málo peňazí čo ostalo gréckym bankám sa vyparí skôr ako politici môžu jednať, keď sporitelia by pravdepodobne preniesli svoje úspory do zahraničia. Pokiaľ to spôsobí kompletný kolaps toho čo ostalo vo verejnej infraštruktúre, vrchol dysfunkčnej vlády je to že čierny trh zaplní prázdnotu. Koniec koncov, stále sa bavíme o peniazoch, a niektorý geniálny podnikatelia si nájdu vždy cestu aby život išiel ďalej. Anarchia, tak by sa dala popísať situácia ktorá by nastala ak by to nešlo podľa plánu.

Sme optimisti, veríme že to nemusí ísť touto cestou. Nie, nečakáme že sa Gréci naučia po nemecky a naučia sa ich zvyklosti. Ale Grécko môže mať príležitosť zvrátiť krízu v príležitosť. Vláda by mala prijať realitu, že vymieňať Euro za novú Drachmu by bol nie práve dobrý štart.

A čo takto predstaviť menu porovnateľnú s eurom ? Menu tak neodolateľnú kvôli jej výhodám?. Všetci tí, ktorí uznávate zlatý štandard, prosím zapchajte si uši a zavrite oči! Čo takto mena ktorá poskytuje hodnotu, no je schopná inflácie? Podľa nás, euro je tak blízko zlatého štandardu, že investori môžu získať v týchto dňoch, ako jednotlivé členské štáty nemôžu tlačiť ich vlastné peniaze a – aspoň na zatiaľ – Európska centrálna banka (ECB) vytlačila len zlomok toho čo FED. Nenavrhujeme takúto menu pre silné krajiny, ale pre Grécko, to môže poskytnúť záchranné lano, ktoré je len pre Grékov. Idea meny ktorú si predstavujeme je priamo požičiavaná od leteckej spoločnosti: program „často cestujúcich osôb“ – nazvime to „Drachma program“.

Grécka vláda by mala výsadnú právomoc vydávať Drachma body (DPs). S cieľom získať vládne služby, by sa mali body vyplácať. Vláda by mala určiť cenu vládnych služieb v DPs. Vláda by potom odhadla aká časť spotreby typických vládnych zamestnancov a dôchodcov sa skladá z vládnych služieb. Tá časť by bola vyplatená v bodoch DPs, ostávajúce výdavky by sa platili eurom, pokým by body nedosiahli vyššiu akceptovateľnosť.

Vláda by mala spraviť body DPs zameniteľné. Tým by sa vytvoril trh ktorý by určil kurz na výmenu eura a DPs bodov.

Vieme to, že bez pochýb, výhody vládnych zamestnancov a dôchodcov sa musia znížiť aby boli znesiteľné. Radšej ako nútiť skoro celú ekonomiku do tieňovej ekonomiky, zbytok ekonomiky môže pokračovať využívaní eura, pokým verejný sektor môže využívať Dps.

Ak by išla grécka vláda nastoliť kontrolu cien, vytvoril by sa nedostatok. Pri limitovaných DPs vo verejnom sektore, nastal by nedostatok služieb vo verejnom sektore. Naopak nemusí to byť najhorší výsledok, pretože súkromný sektor by potom mal možnosť vyrovnať rozdiel.

Cesta ako vyrovnať príjmy a výdavky môže byť pre vládu v zbieraní príjmov v silných eurách a platiť výdavky v slabých DPs. Vládny zamestnanci a dôchodcovia môžu byť z časti platený v DPs, ale veritelia by mali byť platený v eurách ( pravdepodobne po tom čo sa stane bežným „zostrihom“) – aspoň DPs sú dobre zavedené na trhu.

Tak, fungovala by táto idea? Hlavne záleží na tom ako presne by sa implementovala. Pravdepodobnosť že Grécko by kvôli spôsobilo znehodnotilo novú menu infláciou je dosť možné že by to dosiahlo aj s novou Drachmou. Tak či tak, ak Grécko chce opustiť, nová mena by sa mala predstaviť ešte počas fungovania biznisu v eurách,  bankový systém by akceptoval aj eurá aj DPs. S postupným zavádzaním a hodnotou meny spojenou s verejnými službami (lepšie než nič, ako je tomu v prípade devízových mien, alebo zlata, ako v zlatý štandard), môže takýto prechod uskutočniteľný.

Napokon, držitelia gréckeho dlhu majú na výber: akceptovať reštrukturalizáciu so 60 percentným „strihom“, alebo akceptovať novú Drachmu, ktorá má len 40 alebo menej percentnú hodnotu eura, inak by straty pobrali veritelia. Navyše každá krátkodobá strata môže byť jednoducho prvý krok k ďalším stratám ak Grécko nepríde s udržateľným rozpočtom.

Pokým sa tu zaoberáme Gréckom, trh zjavne presunul svoje starosti na väčšie ekonomiky. Grécky politici môžu snívať o výhodách ich nového vysoko letiaceho dlhého programu a ako ho doniesť ľudom, ale politici v zvyšku Európy by sa mali zamerať na zdravie ich bankového systému. Nemôžeme ochrániť štáty pred zbankrotovaním na ich obligáciách, ale môžu posilniť banky natoľko aby dokázali pojať potenciálne straty. Vlády by si mali zvyknúť na myšlienku, že podporovanie bánk ich môže vyjsť draho, vrátane ich hodnotenia.

Alternatíva pre vlády je ísť  ďalej po ceste vyhadzovania častých  „flier“ bodov. Mohlo by to fungovať – byť prvý v rade za nazbieranie viac bodov ako vaši kolegovia sa môže javiť na nezaplatenie, až kým nezistíte že premiérove rady sú také dlhé ako hocikoho iného. Pohľad z americkej perspektívy: ak ste dobrý občan ktorý si šetrí DPs, môžete sa predbehnúť v rade dopredu! 

Zdroj: MERKfunds

Facebook komentár