História sa opakuje: Obchodovanie so zlatom v roku 1976

New York Times sa zbavilo zlata v nesprávnom čase. Zhrnutie jedného z  článkov o nevydarenom obchode sa nachádza tu:

„Pred dvoma rokmi sa investorom oplatilo veriť v cenu zlata, nakoľko tá vzrástla takmer šesťnásobne. Ale keďže sa po dvoch rokoch začali objavovať problémy, jeho hodnota klesla takmer na polovicu. Podľa najnovších tipov popredných firiem z Wall Street by hodnota zlata mala opäť klesnúť o 40 % pod súčasnú úroveň.

Táto pohroma prezrádza veľa o spotrebiteľskej dôvere v  procese celosvetovej hospodárskej obnovy Prudký pokles inflácie, vynaložené prostriedky na ekonomicky významné investície, ako napríklad akcie, nehnuteľnosti a bankové úspory zapríčinili, že zlato stratilo svoje čaro.

Hoci americká ekonomika znížila rýchle tempo uzdravovania z  krízy, aj napriek tomu stále preukazuje známky expanzie. Obavy spred dvoch rokov sa vytratili a boli nahradené oživovaním, na základe ktorých sa „zlaté“ sny premenili na nočnú moru.“

Táto analýza predstavuje aktuálnu konvenčnú múdrosť. Jediný fígeľ je v tom, že článok, z ktorého pochádza úryvok, sa objavil 29 augusta 1976 v The New York Times. V tej dobe sa zlato nachádzalo na začiatku svojej historickej cesty, keď hodnota vzrástla o viac ako 700% za viac ako 3 roky neskôr. Je možné, že história sa opakuje?

V čase, keď bol The Times článok bol napísaný, hodnota zlata poklesla na hodnotu 103 dolárov za uncu, čo predstavuje pokles o takmer 50% Predával sa teda o 200 dolárov menej v posledných dňoch roka 1974. 200 dolárov predstavovalo cenový limit počas bláznivého trojročného obdobia, ktoré sa začalo v auguste 1971, keď prezident Nixon “dočasne” zakázal rozhodovať o cene zlata a ponechal zlatý biznis aby sa vyvíjal bez akéhokoľvek zásahu. Pred týmto rozhodnutím cena zlata bola stanovená na 35 dolárov za uncu takmer po dve generácie. Počas prvých troch rokov 450% spamätanie bolo overené prognózami investorov, ktorí predpovedali, že rýchly rast cien zlata by sa nemal spájať s vývojom dolára na trhu. Presnosť predpovedí bola najskôr ignorovaná, avšak ako sa ukázalo, celá situácia ohľadne zlata mala príliš horkú príchuť pre hlavných predstaviteľov vo Washingtone a na Wall Street. Z dôvodov moci, politiky a zisku, zlato nemohlo byť vnímané aj napriek pretrvávajúcim problémom ako obyčajná “barbarská pamiatka” na smetisku dejín. Teraz sa to môže zdať byť príliš skeptické, keď zlato má stále hodnotu 35 dolárov za uncu, no oficiálne prognózy ako Ministerstva financií, tak aj predsedu Federálneho rezervného systému bolo, že znehodnotenie zlata by ohrozilo jeho hodnotu, a tým by došlo k zníženiu ceny.

Samozrejme vládni odborníci sa už viac zmýliť nemohli. Po rozdelení dolára a zlata na trhu bol prvotný vzostup hodnoty zlata na začiatku sedemdesiatych rokov poháňaný najvyššou infláciou v dejinách a zhoršujúcim sa stavom ekonomiky USA, ktoré bola zničené politikou diel zo šesťdesiatych rokov. Ale americká ekonomika sa dokázala stabilizovať už v polovici sedemdesiatych rokov, čím miera inflácie a nezamestnanosti klesla. Keď sa kurz zlata obrátil v roku 1975, názory tradičnej mocenskej elity už nemohli byť tak pozitívne. Keď sa cena zlata priblížila na 100 dolárov za uncu, čo predstavovalo takmer 50% pokles. Smútočné správy o nevydarených investíciách sa šírili naozaj rýchlo. Všetci predpokladali, že zlatá mánia sa už nikdy nevráti.

Novinár, ktorý napísal článok pre The Times ešte netušil, že spodná hranica zlata bola stanovená štyri dni pred tým, ako bol článok publikovaný. Málokto si v tej dobe uvedomil, že skutočná ekonomická kríza rokov 1970 (aby sme s presnosťou parafrázoval článok The Carpenters, 1970) “sa len práve začala”. Keď sa inflácia a recesia prehĺbili v poslednom období sedemdesiatych rokov, hodnota zlata vzrástla (aby sme opäť citoval článok, 1970), „ako raketa v lete“. V januári 1980 zlato dosiahlo svoje maximum, keď sa predávalo za 850 dolárov za uncu. Druhá etapa šialenstva bola omnoho citeľnejšia ako z čias prvej vlny.

Súvislosť medzi 70 rokmi a súčasnou situáciou je omnoho viac zarážajúcejšia. Keď sa pozriete bližšie na čísla – napríklad, v rokoch 1971-1974 ceny zlata vzrástli o 458%, z 35 dolárov na 195,25 dolárov, pričom nasledovne sa ceny znížili o 50%. Znížili sa aj  celkové výnosy pod takmer 200%. Súčasný býčí trh sa síce začal formovať až v roku 2000, ale percentuálne zisky sú veľmi podobné. (Pre podrobné informácie by sme mali získať širší širší časový rámec zo 70 rokov z dôvodu zásahov a obmedzovania do vývoja trhu so zlatom.) Od roku 1999 až po rok 2011, kedy hodnoty zlata boli na vrchole, cena vzrástla o 650%, z $ 253 až na 1.895 dolárov za uncu, nasledujúce dva roky sa hodnota menila nadol približne o 37%, a to na 1190 dolárov za uncu. Tieto výkyvy znížili ohodnotenie na 370%. Hlavní predstavitelia v súčasnosti, no takisto ako aj v minulosti, tvrdili, že výkyvy na trhu odstránili obavy, na základe ktorých rástol americký rozpočtový deficit, príliš uvoľnená menová politika. Slabnúce ekonomiky sa spájajú, aby bola znížená hodnota dolára a bola spôsobená inflačná kríza. Ale ani rok 1976 neznamenal koniec hry. S najväčšou pravdepodobnosťou ani v roku 2013 nenastane koniec tohto šialenstva.

Najväčším rozdielom oproti minulosti bol fakt, že do roku 1975 priemerní Američania mali podľa zákona zakázané nakupovať a vlastniť zlato. Jediným východiskom, ktoré znamenalo pre Američanov účasť na obchode drahých kovov v skoršej fáze, bolo obchodovanie so striebornými mincami, drobnými kovovými dolármi razenými pred rokom 1965. Môj otec participoval v takomto systéme prostredníctvom všemožných výmen. Nenechal si ujsť žiaden obchod (pri ktorých mohol zamieňať nové mince a bankovky). Bol to časovo náročný proces, a väčšina jeho priateľov a rodinných príslušníkov považovali môjho otca za blázna. Koniec koncov získal 10,000 dolárov z obyčajných výmen. V čase, keď hodnota striebra sa vyšplhala na svoje maximum, 10 000 dolárov, ktoré predtým zarobil zrazu mali hodnotu až 350 000 dolárov.

V polovici roka 1970 žiaden z mnohých problémov, ktoré pôvodne viedli k recesii v prvých rokoch tohto desaťročia neboli vyriešené. V rozpore s tvrdeniami “odborníkov” sa situácia naopak zhoršila. Recesia zanechala omnoho horšie následky V neskoršom období roku 1970 a na začiatku 1980, nastala situácia, keď ekonomika zažívala najmasívnejší pokles od čias veľkej hospodárskej krízy. Nižšie daňové sadzby a odstraňovanie nariadení zavedené prezidentom Reaganom a utiahnuté opasky pod vedením Volckera pomohli dostať ekonomiku späť do rovnováhy a vytvoriť investičné príležitosti, ktoré čerpali peniaze z výnosov zlata. Ako výsledok, hodnota zlata klesla na začiatku roka 1980. Aj napriek poklesom, predpokladá sa, že zlato si bude naďalej udržovať svoju hodnotu v rovnakom rozmedzí najbližších 20 rokov.

Hoci sa ekonomická situácia zlepšila v roku 1980, obnova ekonomiky a hospodárstva nenastala vo všetkých odvetviach. Vládne výdavky, rozpočet a obchodný deficit boli neustále pod drobnohľadom odborníkov. USA sa pod následkom prijatých opatrení transformovalo cestou od najväčšieho svetového veriteľa na najväčšieho dlžníka. Keď prišiel čas čeliť roku 2001, Fed ponechal otvorené menové možnosti. Trvalo desaťročia, pokým menová politika prekročila hranice a hlavne po roku 2008 dospela do štádia, že Fed demokraticky nechal pootvorené menové kohútiky, čím svet zaplavil lacnými peniazmi.

Bohužiaľ, rovnako ako v roku 1976, ekonomický rast nie je za rohom. Skôr sa nachádzame v ekonomickej búrke, ktorá bude mať omnoho horší dopad, než miera stagflácie za čias Jimmyho Cartera. Nariadenia využívajú prirodzený pokles cien zlata na to, aby sa uviedli do platnosti nikým neriadené zákony a spochybnili názory kritikov. Ale žiadny z problémov, ktoré viedli mňa a ďalších moderných investorov nakúpiť zlato pred 10 rokmi, nebol vyriešený. V skutočnosti problémy zhoršil spôsob fungovania fiškálnej a monetárnej politiky. Smutnou pravdou je, že tak zlé, ako to bolo v roku 1976, sa problémy stali pod tlakom súčasnej doby mnohonásobne horšie. Či už ako národ sa budeme môcť chopiť príležitosti, a vlastne dokončiť prácu, ktorú Ronald Reagan a Paul Volcker začali zviditeľňovať. Ale som si istý, že cena zlata porastie oveľa vyššie, a pokiaľ sa nezmenia pravidlá na trhu, investovanie do zlata bude pre nás neuveriteľne výhodné. Neverte prognózam. Rovnako ako predtým nebudú správne.

Preložila: Lenka Gajdosikova

Zdroj: BMGBullion