Centrálne banky sa na trhu so zlatom stávajú veľkými hráčmi a v súčasnosti kontrolujú 10% celkového dopytu na trhu. Takto to však nebolo vždy. Len pred desiatimi rokmi boli centrálne banky hlavnými dodávateľmi prostredníctvom politiky okolo odpredaja zlata. Avšak stratégia centrálnych bánk ohľadom predaja zlata na trhu s cieľom znížiť cenu mala úplne opačný účinok.
Podľa údajov Svetovej rady pre zlato, centrálne banky napríklad medzi rokmi 2003 a 2007 poskytli trhu viac ako 2 600 metrických ton zlata. Takže aký vplyv na cenu priniesol v tomto období predaj na trhu o objeme 84 miliónov uncí zlata od centrálnych bánk? Cena zlata sa takmer zdvojnásobila z 363 dolárov v roku 2003 na 695 dolárov v roku 2007.
Zmena od centrálnych bánk nastala v roku 2009, kedy tento cenný kov trhu predávali. Avšak jednalo sa len 34 metrických ton. Od roku 2010 sú centrálne banky čistými odberateľmi zlata. V rokoch 2010 až 2017 centrálne banky nakúpili takmer 3700 metrických ton (mt) alebo ohromujúcich 119 miliónov uncí zlata.
Súvisiace:
Technológia blockchain pomôže sprehladniť trh zlata
Zabudnite na bitcoin, táto spoločnosť podporuje zlato ako nový digitálny spôsob platenia
Zdá sa, že nákupy zlata zo strany centrálnych bánk sa nezmenšujú. Svetová rada pre zlato (WGC) práve uverejnila aktualizáciu trhu: Nákup centrálnych bánk ukázal, že štáty vykonali čistý nákup a ten predstavuje 10% podiel z celkového trhu.
Na základe údajov z trendov dopytu WGC, centrálne banky v prvej polovici roku 2018 nakúpili 193 miliónov zlata, čo predstavuje 10% celkovej globálnej potreby:
Graf: Nákupy zlata pre centrálne banky voči celkovému dopytu (prvý polrok 2018)
Väčšina oficiálnych nákupov zlata za prvý polrok roku 2018 pochádza z Ruska, Turecka a Kazachstanu. V súčasnosti je tak situácia naozaj rozdielna, ako pred desiatimi rokmi, kedy centrálne banky skôr zlato predávali ako kupovali.
V prvej polovici roka 2007 predaj zlata od štátov predstavoval 217 miliónov ton a dosahoval 14% podiel z celkového trhu:
Aktuálne v dôsledku nedávnych turbulencií v Turecku, ktorý má vplyv na jej menu – líru, niektorí sa obávajú, že ak sa krajina rozhodne začať odpredávať svoje rezervy v zlate na stabilizáciu svojej meny, môže to predstavovať negatívny faktor na ceny zlata. No, niektorí veľmi pochybujú. Ak odpredaj na trhu medzi rokmi 2003 až 2007 na úrovni 2 600 ton zlata nemal negatívny vplyv na ceny zlata (v skutočnosti sa takmer zdvojnásobil), prečo by to tak bolo dnes?
Ak sú centrálne banky šikovné, budú si svoje zlaté rezervy udržiavať, pretože ich budú potrebovať počas nadchádzajúceho finančného kolapsu. Musíme si pamätať, že dlh ako americké štátne dlhopisy nie sú skutočným majetkom.
Facebook komentár