Rastúca inflácia a klesajúca mena v Rusku upozornili na vznikajúce nezhody medzi Kremľom a centrálnou bankou krajiny.
Ruská centrálna banka (CBR) na utorkovom mimoriadnom zasadnutí zvýšila úrokové sadzby o 350 bázických bodov na 12 % v snahe zastaviť rýchle znehodnocovanie rubľa, ktorý sa v pondelok prepadol na 17-mesačné minimum, k hodnote takmer 102 rubľov za dolár.
K náhlemu kroku došlo po tom, ako ekonomický poradca prezidenta Vladimíra Putina – Maxim Oreškin napísal článok, v ktorom tvrdí, že nedávne zrýchlenie inflácie a klesajúca mena sú výsledkom “uvoľnenej menovej politiky” a že centrálna banka “má všetky potrebné nástroje na normalizáciu situácie”.
Banka uviedla, že jej utorkové mimoriadne zvýšenie sadzieb bolo zamerané na “obmedzenie rizík cenovej stability”, keďže “inflačné tlaky sa zvyšujú”, pričom rast bežných cien za posledné tri mesiace medziročne dosiahol 7,6 % na sezónne upravenej báze a jadrová inflácia za rovnaké obdobie vzrástla na 7,1 %.
Rada centrálnej banky uviedla: “Stabilný rast domáceho dopytu prevyšujúci možnosti rozširovania produkcie zosilňuje základné inflačné tlaky a prostredníctvom zvýšeného dopytu po dovoze má vplyv na dynamiku výmenného kurzu rubľa.”
V priebehu minulého týždňa centrálna banka zastavila nákupy devíz na domácom trhu do roku 2024, aby znížila volatilitu, ale pokles ruského rubľa sa tým nepodarilo zastaviť. Rusko často predáva zahraničnú menu, aby kompenzovalo pokles príjmov z vývozu ropy a plynu, a nakupuje, ak má prebytok.
Pred zásahom Kremľa, Ruská centrálna banka obviňovala krajinu zo znižujúcej sa obchodnej bilancie, ktorá spôsobila infláciu a oslabenie meny, keďže prebytok bežného účtu platobnej bilancie Ruska sa od januára do júla medziročne prepadol o viac ako 85 %.
Anatolij Aksakov, predseda výboru Štátnej dumy pre finančné trhy, v pondelok na Telegrame uviedol, že “kurz rubľa je pod kontrolou štátu”.
Po koordinácii opatrení na rekonfiguráciu ruskej ekonomiky a minimalizáciu vplyvu rastúcej ekonomickej izolácie Moskvy a trestných sankcií zo strany západných mocností sa Kremeľ a Centrálna banka Ruska teraz zrejme ocitli v rozpore v otázke príčin problémov s menou.
Analytici naznačili, že priame nátlaky vlády na centrálnu banku v súvislosti s opatreniami menovej politiky je znakom problémov, ktorým ekonomika krajiny čelí.
Agathe Demaraisová, riaditeľka pre globálne prognózy v Economist Intelligence Unit v rozhovore uviedla, že centrálna banka mala pravdu vo svojom predchádzajúcom odhade, že kľúčovým faktorom vysokej inflácie je prepad prebytku bežného účtu platobnej bilancie Ruska.
Ďalej uviedla: “Je to spôsobené sankciami Západu, ktoré obmedzujú príjmy Ruska z vývozu palív a zároveň zvyšujú dovozné náklady.”
“Oslabenie ruského rubľa tento trend posilní ďalším nafukovaním dovozných nákladov. Inými slovami, ruská mena sa dostala do začarovaného kruhu, z ktorého sa bude len ťažko dostávať.”
Rubeľ sa vo februári roka 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu v plnom rozsahu a následnom rozsiahlom uvalení západných sankcií pôvodne prepadol až na úroveň 130 za dolár. V reakcii na to centrálna banka zaviedla kontrolu kapitálu s cieľom stabilizovať menu a nakoniec ju do leta 2022 vrátila do pásma 50 až 60 za dolár.
Centrálna banka odvtedy tieto kapitálové kontroly uvoľnila, aby podporila ekonomiku, keďže sankcie začali pôsobiť, čo podľa Demaraisovej spolu s obdobím nízkych úrokových sadzieb ešte viac upevnilo “začarovaný kruh” pre rubeľ.
Ďalej uviedla: “Kombinácia týchto faktorov ukazuje, že manévrovací priestor ruskej vlády sa zmenšuje: ruské vedenie si teraz musí vybrať medzi bojom s infláciou alebo podporou rastu – oba tieto faktory sú kľúčovými faktormi sociálnej stability.”
“Vyššie úrokové sadzby nebudú stačiť na stabilizáciu rubľa, nehovoriac o tom, že pomôžu jeho zhodnoteniu voči ostatným hlavným menám. Dôvodom je, že negatívne faktory, ktoré stoja za oslabením meny, sú do veľkej miery mimo kontroly ruskej centrálnej banky.”
Dodala, že obviňovanie centrálnej banky sa preto pre Kremeľ stalo “ľahkou taktikou” pri absencii akýchkoľvek konkrétnych možností, prostredníctvom ktorých by sa situácia mohla zlepšiť.
Viaceré tlačové agentúry v stredu informovali, že ruské úrady zvažujú bezprostredné opätovné zavedenie kontrol kapitálu. To by malo mať podobu povinného predaja devízových príjmov pre vývozcov, keďže zvýšenie úrokových sadzieb centrálnou bankou zrejme len viedlo k spomaleniu zhoršovanie kurzu meny.
Návrat ku kontrolám kapitálu?
Stephanie Kennedyová, analytička investičnej spoločnosti Julius Baer, súhlasila, že najpravdepodobnejším scenárom odtiaľto bude, že Centrálna banka Ruska zdvojnásobí kontroly kapitálu a posilní pravidlo, že vývozcovia musia svoje príjmy z amerických dolárov meniť za ruble.
Kennedyová ďalej uviedla: “Kolapsy mien sú často vyvolané nervóznymi medzinárodnými investormi alebo útekom domáceho kapitálu. Sankcie a kontroly kapitálu spôsobili, že Rusko je od medzinárodného finančného systému izolované.”
“Preto je obchodovanie s rubľom, najmä voči americkému doláru, naďalej slabé. Devalváciu teda nespôsobil špekulatívny impulz, ale protivetry vyplývajúce z relatívneho toku vývozu (ktorý prináša devízové zisky) oproti dovozu (ktorý sa musí týmito ziskami zaplatiť).”
Hodnota vývozu sa prepadla, odkedy krajiny G7 v decembri zaviedli cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 dolárov za barel, zatiaľ čo dovoz prudko vzrástol, keďže vláda sa snaží získať tovar na predĺženie a napredovanie svojho vojnového úsilia.
Hoci sa prebytok bežného účtu platobnej bilancie medziročne prepadol o viac ako 85 % oproti svojmu vrcholu v júni 2022, podľa Kennedyovej zostáva na únosnej úrovni a v rámci historického priemeru, zatiaľ čo lacná mena zvyšuje hodnotu rubľa, ktorý je zdrojom príjmov Ruska z ropy, ale aj jeho dovozných nákladov.
Ruský vicepremiér Andrej Belousov v júni uviedol, že hodnota rubľa 80 – 90 za dolár je pre rozpočet krajiny, dovozcov a vývozcov ideálna.
Kennedyová ďalej poznamenala: “Hoci Centrálna banka Ruska môže úrokové sadzby zvýšiť o ďalších 100 až 200 bázických bodov (aby riešila prepad), agresívne zvyšovanie sadzieb, aké sme videli na začiatku vojny, sa zdá byť nepravdepodobné.”.
“Vyššie úrokové sadzby by poškodili najmä spotrebiteľov a miestne podniky, čím by sa ďalej oslabila podpora obyvateľstva pre vojnu.”
Spoločnosť Julius Baer preto očakáva zdvojnásobenie kontrol kapitálu a zavedenie pravidla pre exportérov, ale domnieva sa, že rubeľ sa bude aj tak za tri mesiace pohybovať okolo 92 za dolár a za 12 mesiacov na hodnote 95.
Kennedy nakoniec uviedla: “Rubeľ je veľmi ťažko obchodovateľný a neistota ohľadom výhľadu je vysoká.”
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár