Vláda, podobne ako manželský pár, má nárok na tajomstvá” napísal Richard Cohen pred niekoľkými rokmi. Ale aké tajomstvá? Hranice musia byť vopred jasne vymedzené. Vláda by nemala ukrývať vlastné zločiny pod rúškom tajomstva. Táto a predchádzajúca americká vláda za čias prezidenta Busha utajila skutočnosť, že mnohé informácie získali neoprávnene, pričom väčšinou išlo o informácie z nahrávok súkromných rozhovorov. Pojem “národná bezpečnosť” nemožno rozumne ospravedlniť za tieto skutky, pretože je to príliš nejasné, a takmer všetko je považované za ovplyvňovanie “národnej bezpečnosti”. Snaha zajať teroristov nemôže byť charakterizovaná ako príčina boja proti zločinu, pretože musia byť rešpektované určité pravidlá pri vyhľadávaní a zasahovaní do súkromia, ktoré sa vzťahujú na vládne a policajné činnosti. Tieto vlády išli ďaleko za hraniu únosnosti, a navyše ich spájajú prehrešky udržať ich nekalé pokusy v tajnosti.

Vláda sa vždy snažila udržať v tajnosti zhromažďovanie a uchovávanie informácií z každého súkromného rozhovoru. Vďaka Edwardovi Snowden a jeho predchodcom, tieto protiprávne tajomstvá boli odhalené pred verejnosťou. Odhaľovanie pochybení vlády a zverejňovaní tajného programu, ktorý narúša súkromie, nie je žiadnym zločinom.

Ak každé slovo, ktoré sa uvedie v e-mailovej komunikácii, sa obráti a použije proti Vám, keď každý pohyb a gesto bude zaznamenané prostredníctvom kamier, pôda pre strach, opatrnosť, nedôveru, podozrenie a prenasledovanie sa stane bežným javom v spoločnosti. Ľudia musia mať právo na súkromie. Aj poznámky v diároch sú považované za prejav súkromia. Veľa z toho, čo hovoríme a myslíme si, obmedzujeme na ľudí, ktorým dôverujeme. Nechceme, aby iní otvárali naše listy alebo boli naše e-maily archivované vo vládnych informačných centrách. Takisto nechceme, aby sa naše nahrávky z telefonátov uchovávali pre vládne účely. Nechceme, aby policajný dozor zasahoval do našej domácnosti a súkromia s ospravedlnením, že sa hľadajú zločinci a teroristi. Nesúhlasíme s tým, aby vláda mala tento druh  moci, ktorý narušuje súkromie, a ktorý môže byť použitý na potlačenie politického nesúhlasu. Pre vládu je veľmi jednoduché stať sa despotickou a totalitnou, a zasahovanie do každého rozhovoru je jeden zo spôsobov, ako môže vláda naplniť svoje predsavzatia. Musíme rešpektovať hranice, ktoré si určíme, a ktoré nás ochránia pred tým, čo Bush a Obama vo vláde zaviedli. To všetko znamená iba používanie zdravého rozumu. Všetky fakty považujeme za najzávažnejšie dôvody na zastavenie činnosti NSA. Vládni úradníci a komentátori volajú po Snowdenovej hlave podporujúc názor, že policajný štát je zásadnou chybou.

Štátny dohľad predstavuje čiastočne následok Bushovej a Obamovej vojny proti terorizmu, ktorý sa v skutočnosti stal propagačným nástrojom rozvoja amerického impéria. Zámorský vývoj je hnacou silou, ktorý podporuje vznik násilia, štátnej kontroly a zbrojenia polície v domácom prostredí.

Spôsob vedenia zahraničnej politiky, zdôrazňovanie úlohy kontrol spôsobuje úpadok vlád aj iných krajín. Násilné invázie a vojny, podnecovanie revolúcie a pokusy o transformáciu krajiny dosahujú hrozivé výsledky. Aké však? Krajina sa neustále nachádza vo vojnovom konflikte. Príležitostné teroristické útoky dokonca posilňujú úlohu vlády v krajine, čo umožňuje inštitúciám vo veľkom zasahovať a porušovať občianske konania, ktoré boli kedysi považované za nedotknuteľné. Polícia sa stala militarizovaná. Kontroly Američanov sa stávajú prísnejšími. Vláda spomína národnú bezpečnosť na každom kroku. Navrhuje, že mučenie a trest smrti by mali byť povolené. Falošné dôkazy pre zneužitie výkonných právomocí sú predložené právnikmi ako aj napr. John Yoo. Ministerstvo spravodlivosti stratilo svoju nezávislosť, ktorú v minulosti získalo od generálneho riaditeľa. Vojna akéhokoľvek druhu a na akomkoľvek mieste sa stala pre Američanov zvyklosťou. Prezident môže dokonca vstúpiť do vojny na základe svojho vlastného rozhodnutia. Výkonná moc sa zneužíva. Tieto neustále vojny vedené Američanmi a ich snaha o rozširovanie impéria majú fatálne následky na život v krajine.

Americký prezident čoraz viac povoľuje zásahy USA v Sýrii. Z tohto dôvodu sa dočasne nikto nezaujímal o názory Edwarda Snowdena. A takisto častejšie musíme čeliť politickým klamstvám. Avšak Sýria, AUMF, terorizmus, zahraničná expanzia a kontroly štátu v skutočnosti predstavujú spleť jedného obrovského problému. Všetky fakty nie je možné navzájom oddeliť. Toto predstavuje “viacnásobný problém,” ktorý si zatiaľ ľudia neuvedomujú a nevidia ho v skutočnom svetle. MSM tieto záležitosti rieši samostatne, hoci navzájom súvisia.

Jeden veľký problém sa dostáva na povrch. Vzhľadom k tomuto problému, Američania sa čoraz častejšie zaujímajú o účasť svojej krajiny vo vojnách, o vládne tajomstvá, štátnu políciu, zásahy štátu, vojnu proti násiliu, výkonnej moci, úlohu mass médií a vládnu propagandu. Všetko spolu súvisí. Ako môže byť tento spoločný problém pomenovaný?

Michael S. Rozeff pracoval ako profesor financií a v súčasnosti žije v East Amherst, v meste New York. Je autorom voľne dostupnej e-knihy Essays on American Empire.

Preložila: Lenka Gajdošíková

Zdroj: LewRockwell

Facebook komentár