Lotyšsko sa stane najnovším členom menovej únie v Januári 2014 – v rovnakom čase, keď vojdú do platnosti nové daňové zákony dovoľujúce krajine súťažiť s takými ako je Cyprus a Malta. Toto by mohlo opäť destabilizovať európsku ekonomiku.

Rietemu Banka sa nenachádza v najlepšej lokalite hlavného mesta Riga. Ulice sú zaprášené, a na jednej budove grafitmi napísané: „Ak sa Ježiš vráti, Opäť ho zabijeme.“ Najväčší futbalový štadión v meste – ktorý sa na jednej strane otvára na lúke – sa nachádza hneď vedľa.

Takýto pohľad sa naskytuje manažérovi banky Ilya Suharenkovi z jeho kancelárie na najvyššom poschodí centrály Rietemu Banky. Ale čo sa týka budúcnosti Lotyšska, tak je tridsať ročný Suharenko optimistom. Európsky ministri financií dali Pobaltskej krajine „zelenú“, aby sa mohla pripojiť k Menovej Únii prvého januára na budúci rok. A čo viac, nové daňové zákony vojdú do platnosti v rovnakom čase. Tieto zákony, ako hovorí Suharenko, umožnia tejto krajine „byť na rovnakej úrovni s Írskom, Maltou a Cyprom.“

„To je pre Lotyšsko ako pre finančný trh zárukou kvality,“ hovorí Suharenko. „Euro sa blíži a s ním kapitál.“

Veľa pozorovateľov aj tak nezdieľa Suharenkovú eufóriu. Plánovaná reforma Rigy bola koncipovaná tak,  aby sa Lotyšsko pretvorilo na ďalší daňový raj eurozóny. A tu nastáva bod, pri ktorom sa rétorika a realita v Európskej Únii rozchádzajú.

Odkedy Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) odhalilo obrovský rozsah daňových únikov vykonávaných medzinárodnými spoločnosťami po celom svete, Európska Komisia nastavila najvyššiu prioritu v boji proti finančným podvodom. Teoreticky, prinajmenšom. V praxi sa stal presný opak. „Namiesto eliminácie daňových rajov, sme v eurozóne vytvorili ďalší,“ hovorí Sven Giegold, finančný expert so Skupiny Zelených v Európskom parlamente.

Lotyšska podniková daňová sadzba je iba 15 percent, ďaleko nižšia ako priemer Európskej Únie – 23,5 percenta. V rámci eurozóny iba Írsko a Cyprus, každá na úrovni 12,5 percenta, má nižšiu sadzbu. I keď bankový systém v obidvoch spomínaných krajinách skolaboval – a obidve boli nútené vyhľadať finančnú pomoc zo záchranného fondu EÚ.

Predmostie k daňovým rajom

Holdingové spoločnosti – firmy, ktoré  držia akcie druhých spoločností – sa v Lotyšsku tešia ďalším benefitom. Od začiatku roka 2013, ich zahraničné zisky, zarobené prostredníctvom dividend predaja akcií, boli oslobodené od dane. Prevod týchto ziskov von z krajiny nie je takisto zdaňovaný. Navyše, od roku 2014 Lotyšské holdingové spoločnosti už viac nebudú platiť dane z úrokov a licenčné poplatky, ktoré platia zahraničným spoločnostiam.

Takéto štruktúry dovoľujú zahraničným subjektom nie len svoje peniaze držať v Lotyšsku, ale ich tiež použiť ako predmostie na presun peňazí z Európy do daňových rajov ako sú Kajmanské ostrovy. Samozrejme, Lotyšské právo zavedie dokonca menej limitov a nižšie poplatky pre také pohyby, než aké sú v krajinách ako Malta, Írsko, Cyprus a Holandsko.

Markus Meinzer, analytik organizácie Tax Justice Network (TJN), nazýva Lotyšsko „Luxembursko pre chudobných.“

Existujú prípady, v ktorých Lotyšsko obyčajne ponúka celý rad legálnych možností ako sa vyhnúť plateniu daní. Formálne Lotyšsko vylepšilo svoje zákony vo vzťahu k praniu špinavých peňazí. Ale niektoré medzery stále existujú, podľa analýz vykonaných Moneyval, Radou Európy zameranej na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Správa uvádza, že dodržiavanie predpisov nie je striktne monitorované vo všetkých prípadoch.

Výsledkom toho je, že peniaze temného pôvodu sa stále objavujú. V apríli 2012, bezpečnostná rada OSN zistila, že lotyšská Parex banka (ktorá si zmenila názov na Reverta) asistovala vojenským úradníkom z Pobrežia Slonoviny pri obchádzaní medzinárodných sankcii. Banka sa k obvineniam odmietla vyjadriť. V polovici júna tohto roku iná lotyšská banka dostala pokutu v hodnote 191,000 eur (249,000 dolárov) za údajné napomáhanie praniu stovky miliónov dolárov, ktoré zmizli ruskej vláde.

Temnejšie motívy

Finančný trh Lotyšska je v prvom rade príťažlivý pre zákazníkov z Ruska a krajín bývalého Sovietskeho Zväzu. Veľa súkromných a firemných klientov z týchto krajín hľadá spôsoby ako svoje peniaze uchrániť od kleptokratickej elity doma. Iný majú temnejšie motívy.

Vzťahy medzi Lotyšskom a Ruskom boli vždy hlboké. Každú druhý obyvateľ Rigy má ruské korene a sedem letov denne sa realizuje medzi Rigou a ruským hlavným mestom. Dokonca aj mimo hlavné mesto Lotyšska, väčšina ľudí rozumie ruskému jazyku a mentalite. „Od začiatku deväťdesiatych rokoch Lotyšsko neustále rozširuje svoj status regionálneho bankového centra pre bývalé sovietske územie,“ hovorí Tatiana Lutinska z Prime Consulting, právnickej firmy na ústredí Rietemu banky, ktorá riadi zahraničné holdingové spoločnosti.

Úroky rastú vďaka nižším daňovým sadzbám a euru, Lutinska hovorí. „ Dostávame stovky požiadaviek z Ruska, Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny. Veľa z nich si chce svoje peniaze presunúť z Cypru do Lotyšska. My sme teraz lepší ako Cyprus,“ dodáva.

Ostatný sa tiež snažia profitovať  zo strachu, ktorý obklopuje Cyprus. Skupina Privacy Management, agentúra pri pobreží, ktorá sídli na Cypre, ponúkala na konci marca špeciálne podmienky pre tých zákazníkov, ktorí si chceli otvoriť nový účet v Lotyšsku. Ponuka vznikla v období, kedy banková kríza kulminovala v oblasti stredozemného mora. V čase, keď bola Nicosia nútená v krajine zavrieť banky na 12 dní, aby zabránila presunu obrovského množstva peňazí do zahraničia.

V súčasnosti je malý záujem o finančné zdravie Lotyšska. Finančné výkazy bánk v krajine boli ekvivalentom k 128 percentám hrubého domáceho produktu krajiny na konci minulého roka. Priemer Európskej Únie je 359 percent.

Stabilný finančný systém?

Ale s nižšími úrokovými sadzbami a blížiacim sa vstupom do eurozóny by sa to mohlo zmeniť.              „ Lotyšské podiely z poplatkov platených daňovými rajmi v posledných rokoch prudko stúpli,“ povedal Meinzer z Tax Justice Network.“ Tento trend bude pokračovať.“ Manažér Rietemu banky Suharenko dúfa, že „najmenej 10 percent z Cyperského kapitálu sa presunie do Lotyšska“ v ďalších troch rokoch.

Európska Únia na začiatku júna napísala vo svojej konvergenčnej správe o Lotyšsku, že jej finančný systém je stabilný. Lotyšský premiér Valdis Dombrovskis sa takisto pokúšal zmierniť obavy. „ Nový daňový zákon vznikol preto, aby posilnil konkurencieschopnosť nášho finančného trhu, ale určite nespôsobí masívny prílev kapitálu,“ nedávno povedal v interview „ Zákon nie je v rozpore s podmienkami stability eurozóny.“

V skutočnosti si však kritéria stability nevyžadujú analýzu rizík, ktoré by predstavoval lotyšský daňový model, napriek problémom, ktorým Cyprus čelí.  „ Je chybou, že sa členské štáty eurozóny zameriavajú iba na infláciu a zdravie verejných financií, keď prijímajú nové krajiny do menovej únie,“ hovorí politik Giegold zo strany zelených.

Požaduje, aby boli zákony konzistentné s normami eurozóny.  Ale to sa nezdá byť reálne. Kým krajiny, ako je napríklad zakladajúci člen eurozóny Luxembursko budú naďalej brániť svoj finančný trh, daňové raje budú neustále prijímané do menovej únie. A budú naďalej predstavovať ešte väčšie riziko pre už tak otriasanú menu.

Preložil: Ivan Pagáč

Zdroj: SpiegelOnline

Facebook komentár