Pôvodné  parametre použité k vzniku Európskej menovej únie boli nastavené Maastrichtskými dohovormi v roku 1992. Zmluva o Európskej únie obsahovali striktné limity dlhu a deficite. Predovšetkým deficit nesmel prevýšiť 3% z HDP a hrubý verejný dlh by mal byť pod 60% celkového výstupu. Dnes ,ani Nemecko nemôže tvrdiť, že sa uplatňovali tieto obmedzenia. V skutočnosti všetky okrem pár krajín EÚ neslýchane porušovali nariadenia v Dohovoroch. 

Avšak, my ideme teraz hovoriť o nových Maastrichtských dohovoroch, tzv. Maastrichskom svetle, ktoré by malo byť prijaté stále rozhadzovačnými západo- európskymi krajinami. Európsky summit uskutočnený minulý týždeň navrhol plán pre členské krajiny k obmedzeniu deficitu, a tým podporiť záchranný fond. Inými slovami doba je odlišná a teraz to naozaj myslia vážne. 

Ale sú tam nejaké dôležité problémy s týmto posledným riešením. Pre začiatok, ako bude porušiteľ potrestaný a aké budú mechanizmy presadzovania práva? Napríklad, ak je v novom pláne vyhodenie vinníkov tejto novej zmluvy potom aké je ospravedlnenie za to nezačať už teraz? Ešte dôležitejšie je, ako môže krajina majúca dlh cez % HDP orezať svoj dlh na životaschopnú úroveň? Aby sa stali členmi v dobrom postavení v tomto novom skromnom klube národov: Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko, Španielsko a prípadne aj Francúzsko a Nemecko, musia v najprv neplatiť významnú časť ich dlhu. 

Ale zákon omeškania v hodnote biliónov Eur dlhu povedie k depresii v Eurozóne, ak nie celý svet. Preto predpokladám, že nový názov pre túto zmluvu vychádzajúci z Európskeho summitu by mal byť nazývaný Maastrichské Svetlo. Ale táto nová zmluva bude kratšie trvať a podstatne menej efektívna ako tá prvá. 

Medzičasom sú svetové trhy naďalej rukojemníkom ECB a jej ochote masívnu monetizáciu dlhu Eurozóny. Kovariačná väčšina aktív je v súčasnosti veľmi vysoko pretože zadlženia, ktoré sú tiež blízko svojho vyvrcholenia. Minulý týždeň sme dostali ďalšie potvrdenie, že ekonomika nie je len o znižovaní zadlženosti. 

Správa finančných tokov zverejnená Federálnym finančným systémom ukázala, že celkové nefinančné zadlženie je na úrovni 250% HDP.Takáto istá úroveň bola v 3.kvartáli v roku 2010 a tiež v roku 2009. Vzhľadom na riskantnú úroveň zadlženosti v rozvinutom svete smerovanie dolára pokračuje v určovaní smeru trhov. Keď ECB oznamuje návody pre trhy, ktorá môže skúpiť dlh insolventnej EÚ, dolár klesá pretože väčšina cien aktív sa zvýši. A vždy, keď prezident ECB Mari  Draghi odstúpi od tejto možnosti tak dolár rastie a ceny aktív klesajú. 

Zdá  sa, že po jeho vydanom vyhlásení, že pán Draghi je v súčasnosti trochu zdržanliý pripomenúť staré dobré Weimarsko-Nemecké časy. Ale bohužiaľ, je to politik ako všetci centrálny bankári a skôr či neskôr podľahne tlaku vyvolaného depresiou. Rovnako ako náš vlastný minister financií Hank Paulson sa zmieril s pôžičkami a tlačením biliónov dolárov potom, čo čelil kolapsu celého bankového systému USA, ktorý bol spôsobený hroziacou insolventnosťou AIG. 

Investori by si mali uvedomiť, že zlato a ostatné komodity sa budú potýkať s extrémnou volatilitou v roku 2012 – dokonca viac než toho čoho sme boli svedkami v roku 2011. Avšak, čas pre ďalší krok k novým výškam bude závisieť od nasadenia ECB a od jeho rozhodujúceho plánu masívnej monetizácie nesterilizovaného Európskeho dlhu.  

Zdroj: Pento Portfolio Strategies

Preložil: Michal Ondrejka

Facebook komentár