Väčšina američanov je hrdých na fakt, že máme silnú a stabilnú menu; dolár si oproti ostatným menám udržiaval relatívne silnú hodnotu počas finančnej krízy, ktorá začala v USA a výrazne posilnila voči zlatu a jenu. Takže kde je „problém“?
V prvom rade, naša ekonomika je zrejme dostatočne schopná fungovať, na súčasných relatívnych menových urovniach. Nedávne spomalenie je pravdepodobne dôsledkom neuváženým zvyšovaním daní a výdavkových škrtov; zdá sa však, že rast v súkromnom sektore nám umožní vyhnúť sa recesii. Každopádne posilnenie dolára voči ostatným menám by mohlo spôsobiť problémy.
Pre lepšie pochopenie situácie sa vráťme do 80tych rokov, kedy Paul Volcker (šéf centrálnej banky) zvýšil úrokové sadzby a potláčal infláciu. Jedným z dôsledkov bolo, že dolár voči ostatným menám posilnil; čo malo pozitívny vplyv na znižovanie inflácie. Malo to však aj nepríjemné vedľajšie účinky. Keď stúpla hodnota dolára, dovážané výrobky sa stávali lacnejšie a výrobky z USA v ostatných krajinách zdražievali. Najmä odvetvia čeliace zahraničnej konkurencii môžu byť rýchlo posilňujúcim dolárom ťažko zasiahnuté. V 80tych rokoch sa tomuto javu hovorilo ako o „hrdzavom opasku“, keďže kvôli nemu oslabil najmä oceliarsky priemysel, jeden z výrobcov aut musel byť zachránený, ďalší k tomu nemal ďaleko a veľa pracovných miest vo výrobe zaniklo.
Musím sa priznať, že ako právnik som nebol v konfrontácii so zahraničnou konkurenciou a dokonca sa mi darilo aj v zastupovaní niektorých dovozcov. Na cestách som zistil, že je výhodnejšie nakúpiť všetko oblečenie v zahraničí, čo pokrylo moje náklady na cestu. Keď sme sa so ženou rozhodli, že chceme vidieť najnovšie predstavenia, zistili sme že celkové náklady na týždeň v Londýne boli nižšie ako náklady na týždeň v New Yorku. Takže silný dolár je výhodný najmä pri medzinárodných cestách.
Pre americkú strednú triedu by to však mohla byť katastrofa vzhľadom na krehkosť ekonomiky. A to je reálne nebezpečenstvo,keď že ostatné „silné“ meny postupne oslabili. Už od čias Ludviga Erharda bola nemecká marka po dlhú dobu veľmi silná mena,až do čias keď bola nahradené eurom. Jen voči doláru posilňoval niekoľko rokov, ale trend sa otočil a zdá sa, že Japonská politika je jednoznačne zameraná na oslabovanie Jenu. Kde to privedie nás? Viac menej je cieľom investovať dolár do globálneho bezrizikového prostredia. Ak bude stúpať riziko a investori sa uchýlia k bezpečnosti, dolár je jediná vhodná možnosť pre investovanie.
Myslím si, že existujú dva nepríjemné scenáre, ktoré mi nedovolia spať. Prvým z nich je finančný úpadok, ktorý vyšle cez trhy nárazové vlny a bude viesť k bezrizikovému obchodu. S absenciou Marky a Jenu na trhu to povedie k posilneniu dolára voči ostatným menám a ku komplikácii nášho úsilia nastaviť oživenie. Dostatočne veľký nárast by mohol zničiť export a posunúť nás do recesie.
Druhým nebezpečenstvom je, že znižovanie závislosti USA na dovoze ropy a spolu s udalosťami na blízkom východe povedú k prudkému nárastu cien ropy. Klesaj[ci dovoz ropy táto udalosť nepovedie okamžite k zvýšeniu nášho obchodného deficitu ale zničí to veľa našich yahraničných obchodných partnerov a následne dolár voči ostatným menám výrazne posilní. V tom istom období, keď sa americký spotrebitelia budú spamätávať z vyšších cien benzínu, bude klesať export a import nahradí domácu produkciu čo povedie k nepríjemnej recesii. Toto sa može diať až do úrovne modelovej situácie nazvanej v 70 tych rokoch stagflácia.
Takže aké sú dôsledky pre investorov? Po prvé, toto je ďalší dôvod, prečo je podľa mňa nepravdepodobné, že Fed ustúpi od svojej expanzívnej menovej politiky v blízkom alebo strednom časovom horizonte. Predstavte si čo by zvýšenie úrokových sadzieb na menových trhoch prinieslo teraz. Je nepravdepodobné, že by predstavitelia Fedu prezentovali devízové problémy ako motivačný prostriedok, ale makroekonomické dôsledky silnejšieho dolára ich ovplyvní pri posudzovaní nebezpečenstva deflácie a recesie spojenej s uťahovaním. Takže všetky investičné predpoklady, založené na nízkych úrokových sadzbách sú do určitej miery podporené týmto dodatočným faktorom. V krátkosti, hypotekárne úvery a BDC vyzerajú stále dobre.
Je dôležité pochopiť fakt, že niektoré americké spoločnosti sú voči silnejšiemu doláru obzvlášť zraniteľné. Takmer všetky príjmy z predaja firmy Philip Morris International pochádzajú zo zahraničia. To sa môže javiť ako „zbabelý“ spôsob, ako staviť proti doláru. Denominovaný zisk PM automatický klesá, keď dolár voči ostatným menám posilňuje (aj keď zaisťovacie stratégie môžu dočasne zmierniť straty). Aj keď som už dlho s PM, pri zvažovaní investície je potrebné mať na pamäti menové problémy a to aj v prípade silnej spoločnosti. Spoločnosti, spoliehajúce sa na vývoz – farmaceutický priemysel a niektoré technológie sú taktiež zraniteľné. Na druhej strane, môže spoločnosť Yum Brands, ktorá má veľký biznis v Číne nemusí podobné menové záležitosti riešiť , keďže Čína udržiava svoju menu fixovanú na hodnotu dolára. Nakoniec spoločnosti, zamerané na domáci trh ako Verizon a ATT sú relatívne atraktívne.
Nesnažím sa obhajovať investičnú stratégiu zameranú výlučne na tejto úvahe. Myslím, že je to len jeden z mnohých faktorov, ktoré musia byť zohľadnené. V každom prípade si myslím, že so súčasným vývojom v Japonsku, ktorý má vplyv na vylúčenie jednej z možných atraktívnych alternatív silnej meny, voči doláru, sa stáva čoraz dôležitejším faktorom.
Preložil: Stanislav Srnka
Zdroj: NÁŠ ANGLICKÝ WEB, ktorý ešte len rozbiehame – FinMarketWeb.com a jeho Facebook, ktorý má vyše 10 000 fans
Facebook komentár