Počas posledných troch až štyroch rokov sa na globálnych investičných trhoch vytvoril zvláštny fenomén. Veľké množstvo aktív, až na pár výnimiek – obzvlášť domáce a zahraničné akcie, komodity a zahraničné devízy, mali tendenciu každodenne sa hýbať v rovnakom smere. Megakorelácie trvali také dlhé obdobie, že mnoho investorov ich berie ako samozrejmosť. Tento fakt necháva investorom relatívne jednoduché voľby: kedy, vo všeobecnosti, vstúpiť do trhu a kedy premeniť aktíva na hotovosť a americké štátne dlhopisy.
 
Avšak, len málo investorov chápe, že toto správanie trhov je v ich histórii relatívne nové. Ešte menej chápe podstatu tejto súčasnej anomálie. Podľa mňa, najlogickejšie vysvetlenie podstaty tohto javu je strach, ktorý sa stal globálny, prenikavý a trvalý. V tradičnom chápaní, keď sa investori boja inflácie, nakupujú akcie, komodity, zlato a zahraničné akcie. Zároveň predávajú dolár a dlhopisy USA. Ak sa boja deflácie, potom predávajú akcie, komodity, zlato a zahraničné meny a nakupujú dolár a americké dlhopisy. Dnes však narážame na problém, a ten, že nik nevie, ktorého javu sa dnes máme báť skôr. V závislosti na správach sa kyvadlo hýbe z jedného extrému do druhého prakticky každý deň.

Prirodzené dôsledky inflačného rozmachu by mal byť deflačný tlak. Zažili sme rozmach ale zatiaľ sme sa vyhli veľkému podielu tlaku, prinajmenšom jeho deflačnej časti. Ak vláda bude presadzovať sondovaciu monetárnu politiku, taká ktorá dovolí trhom fungovať správne, deflačný scenár bude menej aktuálny. Zatiaľ čo v dlhodobom horizonte je takýto prístup správny, takýto scenár by spôsobil pokles akcií, komodít a mnohých zahraničných mien. Ak, na druhej strane, by sa vláda snažila bojovať s recesiou prostredníctvom šliapnutia na inflačný pedál (čo je kurz, ktorý bol vybraný) investori by sa mali poohliadať po realitách, niektorých zahraničných menách aby ochránili svoju kúpnu silu. Avšak zväčša sa tak nedeje.

Devízové trhy sa zdajú byť centrom tohto inflačno-deflačného preťahovania lanom. Napokon, ak ceny aktív padajú, hotovosť vládne. Pretože dolár je stále rezervnou menou, je kráľom hotovosti a užíva výhod scenára globálnej deflácie. Ak dolár rastie, zárove§ s ním idú dlhopisy, ako investori hľadajú „bezpečné“ miesto na ich zaparkovanie. Avšak keď americká vláda zverejní ďalšie neblahé predpovede deficitu, vracia sa strach z inflácie. Čím zanechá trh bez jasného smerovania.

Mnohí sa na tieto pohyby pozerajú z perspektívy apetíru po riziku než z perspektívy strachu. Tvrdia, že keď investori hľadajú risk tak kupujú rizikové aktíva, ako napríklad akcie, ale keď majú averziu voči riziku, vyhľadávajú bezpečie. Avšak tí, ktorí sa boja inflácie a predávajú doláre a dlhopisy nie pre to, že by mali na zreteli risk. Robia to pre to, pretože sa chcú riziku vyhnúť.

Samozrejme, ak investori cítia, že FED by v skutočnosti mohol bojovať s infláciou prostredníctvom zvýšenia úrokových mier, potom bude vyššia inflácia chápaná ako škodlivá pre výkony akciových trhov. Avšak, ako sa každý môže dovtípiť, neexistuje natoľko smrteľný inflačný scenár, ktorý by popohnal Bena Bernake a jeho zástup aby v úrokové miery zvýšil. V skutočnosti, najobávanejšia je možnosť, že sa inflácia vymkne z pod kontroly, alebo že deflácia premôže snahu FED-u jej zabrániť.

Z tejto perspektívy, bez ohľadu na smerovanie akciového trhu, budú aktíva vyjadrovať zmenou svojej ceny jednu z dvoch veľmi nepríjemných dôsledkov. Tí, ktorí sa pozerajú na rast cien akcií ako na dôkaz ekonomického rastu robia preto chybu. Tieto pohyby, viac než pravdepodobne, odrážajú rastúce strach investorov, že úroveň dlhu USA zlomí dolár.

Zohľadňujúc rozsah fundamentálnych problémov, ktoré sú viazané na základy americkej ekonomiky a mierou, ktorou vládna politika robí tento problém ešte horší, existuje len malé presvedčenie, že sa naša ekonomika čoskoro vráti do udržateľného rastu. Preto prisúdenie posilneniu akciových trhov dôsledkom strachu z inflácie než sile ekonomiky dáva oveľa väčší zmysel.

Taktiež, ak by rast amerických akcií bol skutočne zapríčinený zlepšovaním americkej ekonomiky, dolár by rástol v záprahu s akciami. Avšak, zakaždým keď ceny akcií rastú, dolár padá. Najsprávnejšie vysvetlenie tejto dichotómie je, že je to práve inflácie a nie rast, ktorá ženie akcie a dolár. Takže rastúce ceny akcií v skutočnosti neindikujú býčí pohyb akcií ale medvedí trh dolára. Tí, ktorí nerozpoznajú rozdiel medzi týmito dvoma javmi budú sústavne pokračovať v nesprávnom chápaní trhu a ekonomiky

Preklad:  Marek Kucak (vďaka) 

 

Facebook komentár