Nová štúdia vraví, že keby každý dospelý občan Spojených štátov dostával základný mesačný príjem v hodnote $1 000, ekonomika USA by do roku 2025 narástla až o $2,5 bilióna.
Výsledky štúdie zverejnila liberálna americká organizácia Roosevelt Institute. Medzi spoluautormi štúdie je Marshall Steinbaum, ktorý je riaditeľom výskumu v Roosevelt Institute, Michalis Nikiforos z Levy Institute na univerzite Bard’s College a Gennaro Zezza z univerzity Cassino e del Lazio v Taliansku.
Súvisiace: Havaj sa stal 1. štátom USA čo schválil zákon podporujúci základný príjem
Štúdia poskytuje ekonomickú predpoveď pre 3 možné situácie: plný nepodmienený základný príjem pre každého dospelého občana vo výške $1 000 na mesiac ($12 000 ročne), čiastočný nepodmienený základný príjem vo výške $500 na mesiac ($6 000 ročne) a príspevky na dieťa, v rámci ktorých rodič dostáva $250 na mesiac ($3 000 ročne).
Výskum hovorí o tom, že čím vyšší je základný príjem, tým lepší vplyv má na ekonomiku krajiny.
Nepodmienené príspevky dospelým občanom vo výške $1 000 by podnietili nárast ekonomiky o 12,26%. Rozpočtový úrad amerického kongresu v súčasnosti udáva, že výška HDP dosahuje $18,9 bilióna. Základný príjem v plnej výške by zvýšil HDP ďalších $2,48 bilióna. Tento výpočet prvýkrát uverejnil portál Vox a neskôr ho v e-maili potvrdil sám Steinbaum.
Príspevky vo výške $250 by zvýšili celkové HDP o 0,79% a základný príjem o hodnote $500 by zodpovedal 6,5% nárastu HDP.
Odhady sú založené na základnom príjme, ktorý by bol financovaný na úkor prehlbovania federálneho deficitu. Výskumníci preverili aj situáciu, v ktorej by bol základný príjem financovaný zvyšovaním daní. V takom prípade by však tento princíp nemal žiadny reálny efekt.
V štúdii sa píše: „Ak by bol základný príjem financovaný pomocou zvyšovania daní namiesto prehlbovania dlhu, nedá sa hovoriť o expanzívnom opatrení. V praxi by to vyzeralo tak, že jedna ruka občanom dáva a druhá im všetko berie. Efekt takéhoto opatrenia by sa vôbec neprejavil.“
Štúdia je založená na makroekonomickom modeli, ktorý zdôrazňuje, že rastový potenciál ekonomiky je obmedzený nízkym príjmom jednotlivých domácností. Aj autori výskumu však uznávajú, že závery tohto modelu sú diskutabilné.
Nepodmienený základný príjem má zástancov v radoch technologických magnátov a miliardárov zo Silicon Valley.
Elon Musk, ktorý je generálnym riaditeľom spoločností Tesla a SpaceX, vidí v tomto princípe nevyhnutnosť predovšetkým pri pokračujúcej automatizácii pracovných pozícií. Myslí si, že základný príjem zohrá veľkú úlohu v období, keď budú ľudskú pracovnú silu nahrádzať roboti.
Mark Zuckerberg, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti Facebook, tvrdí, že základný príjem by ľuďom poskytol pocit bezpečia a následkom toho by sa odvážili rozmýšľať ako podnikatelia. Podľa Zuckerberga by základný príjem spôsobil, že ľudia by sa odvážili vystaviť väčšiemu investičnému riziku a začínali by podnikať v oblastiach, ktoré ich nadchýnajú.
Sam Altman je predsedom spoločnosti Y Combinator a veľkým hráčom v rámci Silicon Valley. V súčasnosti spravuje experiment, ktorý skúma vplyv nepodmieneného príjmu na dlhodobé správanie ľudí.
Princíp základného príjmu je v dnešnej dobe zvažovaný zo všetkých strán a často o ňom hovoria poprední predstavitelia technologického priemyslu. Napriek tomu si však istí ľudia stále myslia, že v Spojených štátoch nemá žiadne miesto.
Robert Greenstein je zakladateľom a riaditeľom výskumnej inštitúcie Center on Budget and Policy Priorities v meste Washington. Myšlienku základného príjmu nazýva idealistickou. V roku 2016 napísal: „Snaha o zavedenie základného príjmu je príliš donkichotská.“ Tvrdí, že nepodmienený príjem je nadmerne nákladný a Washington by ho nikdy neschválil.
Súvisiace:
Gigant zo Silicon Valley poskytne $1000 pre skúšku základného príjmu
Bill Gates: “Na základný príjem je zatiaľ priskoro”
Greenstein ponúka inovatívnu alternatívnu: „Existuje spôsob. Bolo by možné zaviesť uhlíkovú daň a peniaze, ktoré by sa takto vyzbierali, by boli občanom vyplácané nepodmienenými príspevkami.“ Aj v tom prípade by však celá snaha bola skôr idealistická ako realistická. Greenstein tvrdí, že peniaze vyzbierané v rámci uhlíkovej dane by našli lepšie uplatnenie vo výskume alternatívnych zdrojov energie. Prípadne ako podpora občanov na samom dne ekonomiky.
Greenstein dodáva: „Keby sa nám podarilo uzákoniť uhlíkovú daň, získané financie by sme mali usmerniť do rodín so stredným a nízkym príjmom. Príspevky by týmto rodinám pomohli vyrovnať sa s vyššími nákladmi na energie, ktoré by boli spôsobené novou daňou. Je to lepší nápad ako poskytnúť nepodmienený príjem všetkým obyvateľom bez ohľadu na ich súčasný príjem.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheAtlantic
Facebook komentár